Pod betlehemskou hviezdou

Obrázok k článku od Sasha.

Tichá a svätá noc, ktorá zaodela Betlehem do nebeského svetla, dosiaľ nič nestratila zo svojej príťažlivosti a tajomstve. Pripomínajú nám ho svetlá vianočných sviec a symbolov, ktoré zdobia naše domovy, kostoly, ale aj ulice a námestia. Sú to najmä neodmysliteľné vianočné stromčeky s množstvom svetielok a dobrôt. Svetlo Vianoc sa už po dve tisícročia snaží prelomiť každú skepsu a pochybnosť o Božej moci a o Božom zámere.

Tak, ako si Vianoce nevieme predstaviť bez vianočného stromčeka, nevieme si ich predstaviť ani bez betlehemu. Miesta, kde skončila dlhá púť mladej ženy Márie z Nazaretu a jej manžela Jozefa, miesta, kde bez pomoci porodila Syna Božieho a Spasiteľa.
Odmalička milujem betlehemy. Nielen tie kostolné, ale aj domáce, papierové, ktoré sme sami vystrihovali a pred Štedrým večerom stavali. Vždy ma mrzelo, že kostolné betlehemy boli a sú prístupné iba počas vianočných sviatkov a veru sa stalo, že som svoj obľúbený nestihol navštíviť. Stará tradícia, že betlehemy by mali stáť až do Hromníc, teda do 2. februára, sa akosi vytratila.
Napriek symbolickému významu Vianoc sa slovenské múzeá prezentácii tohoto fenoménu nijako zvlášť nevenujú. Konkrétne, v roku 2017 usporiadalo výstavy s betlehemskou tematikou osem a v roku 2018 desať múzeí. Absolútnym autsiderom sú múzeá na východe Slovenska, ktoré sprístupnili jednu výstavu s betlehemským námetom ročne.

 

5. decembra minulého roku Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici v spolupráci s Iniciatívou za živé mesto a Fondom na podporu umenia otvorilo na Starom zámku výstavu „Pod betlehemskou hviezdou“.
Autorka Zuzana Denková sa výstavou pokúsila návštevníkovi priblížiť rázovité Vianoce v baníckom prostredí Banskej Štiavnice. Inšpiráciou bola iste silná náboženská tradícia typická pre stredoslovenskú banskú oblasť, špecifická aj ojedinelými vianočnými zvykmi, z ktorých niektoré sa udržali dodnes.

 

Obrázok k článku od Sasha.

Vo výstave je prezentovaných dvanásť betlehemov. Sú tu klasické orientálne betlehemy, no prevažnú väčšinu tvoria betlehemy kompozične situované do regionálneho prostredia. Božia rodina je zvyčajne umiestnená v prostredí salaša, neraz sa tu však objavujú aj banícke motívy. Nie je preto ničím nezvyčajným, že jasličky sú postavené vo vstupe do štôlne.
Predstavené sú aj papierové betlehemy, ktorých tvorba neodmysliteľne patrila k predvianočnej nálade baníckych rodín. Príznačné je aj prepojenie baníckych a salašníckych prvkov vyjadrené maľovanými salašmi, ktoré tvorili popredie betlehema a sú banskoštiavnickým špecifikom.
Zvláštnu pozornosť si zaslúži rekonštrukcia baníckej vianočnej izby s prestretým stolom pod vianočným stromčekom a unikátnym betlehemom vo fľaši.

 

Obrázok k článku od Sasha.

Vystavené sú aj ukážky rozmanitých betlehemských figúrok rezaných z dreva, ale aj v textilnom odeve. Nechýbajú ani výtvarné diela s vianočnou tematikou.
Výstavu dopĺňajú sprievodné texty, ku ktorým z hľadiska rozsahu či obsahu nemožno mať žiadne výhrady.
Vianočné sviatky, ich tradícia, zvyky a rituály sú neoddeliteľnou súčasťou nášho duchovného kultúrneho dedičstva, našej kultúry. Sú súčasťou našej histórie, a preto je dôležité, hlavne v dnešnej skomercializovanej dobe, pripamätať ich význam a dôležitosť. Zuzane Denkovej sa podarilo pripomenúť nám, že Vianoce sú duchovné a magické sviatky lásky a pokoja.

Tibor Díte                                                                                                                Foto: Lubomír Lužina

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Spišské múzeum predstaví betlehemy zo spišských kostolov

Spišské múzeum v Levoči pripravilo v predvianočnom období IV. ročník Spišských Vianoc. Na výstave v historickej radnici na Námestí Majstra Pavla v Levoči uvidia návštevníci dvadsiatku betlehemov zapožičaných z kostolov stredného a dolného Spiša. Výstava potrvá od 9. do 19. decembra, keďže „betlehemy sa musia na Vianoce vrátiť do kostolov,“ uviedla Dáša Uharčeková Pavúková z múzea. Väčšina betlehemov pochádza z 20. storočia, nájdu sa však medzi nimi aj staršie kúsky.

Tradícia stavania a výroby betlehemov

Tradíciu betlehemov alebo jasličiek zaviedol svätý František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Grecciu jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj miestnych ľudí na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. V nasledujúcich rokoch si obyvatelia Greccia sami pripravovali živé aj umelé betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky, aby napodobnili lásku Boha, ktorý sa nám sám dal ako dar. Tento zvyk sa neskôr rozšíril do všetkých krajín. Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci a vladári.

Odpovede