Po 30 rokoch otvoria historický objekt skladu soli

Obrázok k článku

Po takmer tridsiatich rokoch bude pre verejnosť v Národnej kultúrnej pamiatke (NKP) Solivar v Prešove otvorený historický objekt skladu soli. Ten prešiel od októbra 2014 do septembra 2015 rozsiahlou rekonštrukciou. Jej výsledkom je nový multifunkčný spoločensko-umelecký priestor určený na výstavné, prezentačné, kongresové a edukačné aktivity.

 

Od požiaru v roku 1986 bola významná technická pamiatka Sklad soli v prešovskej mestskej časti Solivar takmer 30 rokov v havarijnom stave. Objekt chátral a vplyvom času a poveternostných podmienok hrozila jeho úplná likvidácia. Vďaka rozsiahlej rekonštrukcii sa teraz národná kultúrna pamiatka môže znovu používať v celom rozsahu. V zrekonštruovanom objekte je k dispozícii historicky vzácna centrálna hala, z ktorej sa vychádza do jednotlivých priestorov – bývalých soľných komôr. Tie sú rozdelené na muzeálnu časť, kongresový priestor a hospodársku časť, ktorá je vyhradená pre kancelárske, stravovacie a hygienické priestory. Obnovená bola aj veža skladu, ktorej dominujú funkčné hodiny riadené rádiovým signálom a zvon. Na ten v zbierke prispeli aj obyvatelia Solivaru. Rekonštrukciu skladu soli zabezpečovalo Slovenské technické múzeum v Košiciach, ktoré je správcom objektu. Ako uviedol jeho riaditeľ Eugen Labanič, stavba dostala úplne inú náplň ako pôvodný objekt. „Chceme, aby slúžila predovšetkým muzeálnym účelom a stálym expozíciám, krátkodobým výstavám a zamerať sa chceme na sympóziá či konferencie väčšieho charakteru, ale aj kultúrne podujatia, keďže kapacita priestorov je 400 ľudí,“ povedal Labanič s tým, že tento priemyselný skanzen má slúžiť najmä pre rozvoj turizmu. V súčasnosti už múzeum rokuje o výmenných zájazdoch a cezhraničných programoch. „Ide nám o to, aby sme tu podporili aj medzinárodný turizmus,“ dodal riaditeľ.

 

Pôvodný projekt rekonštrukcie bol hotový už v roku 2009. Financie boli k dispozícii až o päť rokov neskôr. Na projekt išlo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja 2,03 milióna eur a zo štátneho rozpočtu vyše 358-tisíc eur. Ministerstvo kultúry vzhľadom na havarijný stav objektu a ďalšie potrebné práce dofinancovalo projekt z rezortných zdrojov sumou vyše 1, 45 milióna eur. Ďalšie financie potrebuje múzeum na vybavenie interiéru. Ako uviedol námestník STM pre marketing Ján Melich, v súčasnosti múzeum spracováva projekt vybavenia objektu stolmi a stoličkami, ozvučením, multimediálnymi prostriedkami, vybavením návštevníckych centier a výstavných priestorov, zriadením detského kútika a kompletného informačného a komunikačného systému . „Cenu určí až verejné obstarávanie prostredníctvom ministerstva kultúry, odkiaľ máme predbežne sľúbené prostriedky na vybavenie. Dúfam, že reálne to bude do konca septembra a priestor začne byť plne funkčný,“ dodal Melich. Ročné prevádzkové náklady na objekt odhadol na 70 až 80-tisíc eur. Zamestnanie v nových priestoroch našlo desať ľudí.

 

Zrekonštruovaný unikátny objekt v historickom areáli Solivaru si budú môcť návštevníci prvýkrát pozrieť počas Dňa otvorených dverí v sobotu 19. marca. Okrem prehliadky objektu ľuďom ponúkne aj sprievodný program. Pre verejnosť bude pripravená prezentácia múzejných výstav vrátane profilovej výstavy STM Patróni remesiel, detské tvorivé dielne, súťaže, vystúpenia hudobných skupín a občerstvenie. Návštevníci sa okrem toho môžu aktívne zapojiť do edukačno-zábavných aktivít, súťaží, ale aj zbierky soľničiek. „Ak návštevníci majú doma nejakú zbytočnú alebo zaujímavú soľničku a rozhodnú sa nám ju darovať, tak by sme do budúcna chceli založiť zbierku soľničiek a inštalovať ju v tomto múzeu,“ doplnil Melich. Deň otvorených dverí potrvá v sobotu od 10. do 17. hodiny. Od budúceho týždňa už bude objekt otvorený pre verejnosť počas návštevných hodín.

 

Sklad soli patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Unikátny komplex technických objektov na čerpanie soľanky a varenie soli zo 17. storočia je ojedinelý svojho druhu nielen na Slovensku. Po stáročia slúžil na uskladnenie, manipuláciu a distribúciu soli. Objekt je súčasťou areálu Soľného závodu, ktorý bol v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Sklad soli dvakrát vyhorel. Po prvom požiari v roku 1819 bola zrekonštruovaná strecha, pristavené druhé poschodie a veža s hodinami. Druhý požiar 18. mája 1986 mal fatálne následky. Zachovalo sa len obvodové murivo a veža. Zhorela aj vzácna svorníková drevená konštrukcia krovu strechy, ktorá je architektonickou raritou. „Čo sa týka veľkosti a rozsahu – bola to jediná takáto strecha v Európe s najširším rozponom. Opravená strecha je vernou kópiou pôvodného krovu,“ uviedol správca objektu Marek Duchoň. Okrem zrekonštruovaného skladu soli sú v Solivare aj ďalšie technické objekty ako šachta Leopold, Gápeľ, Četerne, Mashinhaus, Varňa a Klopačka.

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Projekty pre Solivar

4. septembra 2008 (SITA) – Mesto Prešov a Slovenské technické múzeum v Košiciach podpísali dohodu o partnerskej spolupráci, ktorá sa týka revitalizácie národnej kultúrnej pamiatky (NKP) Solivar v Prešove. Ide o unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo 17. storočia, ktorého súčasťou je gápeľ, najväčší a najstarší ťažný mechanizmus v Európe.

Tatranská galéria otvorí zrekonštruovanú Elektráreň

Tatranská galéria v Poprade po viac ako roku otvorí v pondelok 26. oktobra 2009 zrekonštruované výstavné priestory Elektrárne Tatranskej galérie. Rekonštrukcia objektu sa začala 4. septembra minulého roku. V prvej etape vyrástla nová prístavba, kde sa presťahovala administratíva a depozit Tatranskej galérie. Táto časť rekonštrukcie bola dokončená v apríli tohto roku. Súčasne s prvou etapou pokračovala rekonštrukcia hlavnej výstavnej budovy bývalej parnej elektrárne. Po zabezpečení statiky sa v celom objekte kompletne vymenili podlahy, elektroinštalácia a vybudovalo sa zabezpečovacie zariadenie a nové vykurovanie, ktoré doteraz v objekte nebolo. Nasledovala úprava interiérov a exteriéru objektu. Celkové náklady na rekonštrukciu predstavovali 820-tisíc eur zo zdrojov Prešovského samosprávneho kraja a ministerstva kultúry.