Papyrus, pergamen, papier

Všetko na svete má svoju históriu, svoj pôvod. Písmo píše svoju históriu už 6000 rokov. Ak chceme skúma? paleografiu (vedu o písme), musíme vedie?, aké boli písacie potreby a písací materiál.

Dnes ?osi napíšem o písacích materiáloch (alebo písacích látkach), nabudúce o písacích potrebách.
Písacie materiály pozná ?udstvo od nepamäti. Už v praveku sa ma?ovalo po stenách jaský?, po kame?och, stromoch, skrátka všade, kde ?lovek mohol. Neskôr sa tieto záznamy našli archeologickým výskumom. Aj preto hovoríme najstarším písacím materiálom archeologické.


Ke?že veda o písme sa nazýva paleografia, aj písací materiál, ur?ený na písanie, sa nazýva paleografický. Existuje nieko?ko foriem paleografického písacieho materiálu. Najznámejšie sú však papyrus, pergamen, palimpest a papier.


Papyrus


V starovekom Egypte bol kultúrny život na vysokej, vyspelej úrovni. Vládcom bol despotický faraón, ktorý vládol neobmedzene. Starí Egyp?ania verili polyteizmu (mnohobožstvu) a svojich bohov si vážili. Ke?že boh Thovt je patrónom pisárov a kúzelníkov, poniektorí veria, že Thovt priniesol Egyp?anom písmo zvané hieroglyfy.


Egyp?ania písali na papyrus. Slovo papyrus je odvodené z názvu rastliny šachor papyrový. Rastlina rástla v mo?arinách údolia Nílu. Neslúžil iba na výrobu písacieho materiálu, ale i na laná, lodné plachty, ?i sandále. Papyrus sa zhotovoval z tenkých plátkov, ktoré boli narezané z drene stvolu. Tie sa ukladali krížom na seba, až vznikla rovná a pružná plocha. Táto plocha sa sušila pod tlakom. Výrobcovia zlepili škrobovým lepidlom 20 listov, ?ím vznikol nieko?kometrový zvitok. Za najdlhší zachovaný sa pokladá 40 metrový zvitok.


Hieroglyfy zapisoval (kreslil) pisár trstinovou pali?kou. Jej d?žka bola asi 20 centimetrov. Pali?ka mala sploštený alebo zarezaný koniec. V Egypte bola výroba uvedeného písomného materiálu štátnym monopolom. Vyvážal sa do celého sveta od 3. tisícro?ia pred Kristom.


Pergamen


Peržania boli národom so silným vplyvom. Ve? ich písacia látka sa používala ešte vo v?asnom stredoveku. Príbeh pergamenu sa za?ína odohráva? v perzskom meste Pergamon; pergamen znamená koža z Pergamu. Na pergamen sa za?alo písa? v 2. storo?í pred Kristom. Ke? Egypt prestal zásobova? papyrusom svojho protivníka. Protivníkom Egypta bolo perzské mesto Pergamon, preto obyvatelia Pergamonu vynašli iný písací materiál ? zvieraciu kožu.


Pergamen sa neskôr dostal až do Európy. V nej sa rozdelil na taliansky a nemecký. V talianskom dominovala koža ov?ia, jah?acia, ?i kozia. Nemecký pergamen bol vyrobený z te?acej kože. Poniektorí používali aj brav?ovú kožu, alebo osliu. V Európe sa ako písací materiál pergamen používal až do 13. storo?ia.


Palimpest


?udia nemali mnoho pe?azí, avšak potrebovali písa?. Museli si spo?íta? úrodu, ?i nie?o iné zapísa?. Nemali však na ?o, pretože pergamen bol drahý. Preto sa niekto pokúšal, ?i sa nedajú zotrie? znaky na starej zvieracej koži. Podarilo sa a za?alo sa písa? nanovo. Opakovane popísanému pergamenu hovoríme aj palimpest.


Papier


Staro?ínska kultúra bola ve?mi vyspelá. Spolu s egyptskou, indickou a sumerskou patrili v období staroveku medzi najlepšie na svete. ?í?ania boli ve?kí vynálezcovia. Vynašli pušný prach, ?i kompas. Pre knihovníkov a paleografov je však najvä?ším vynálezom z ?íny papier.
Papier sa prvýkrát objavil v kalendári roku 105 po Kristovi. Vynález papiera údajne patrí ?ínskemu ministrovi spravodlivosti. Papier sa najprv vyrábal z morušovej kôry, vody, rozomletých hodvábnych látok a konope. ?í?ania nikomu neprezradili ?recept? na výrobu papiera až dovtedy, kým sa niektorí ?ínski majstri nedostali do arabského zajatia. Tam chceli-nechceli, prezradili výrobu papiera.
V Európe sa papier za?al naplno využíva? až po vynájdení kníhtla?e, v 40. až 50. rokoch 15. storo?ia. Nikde nie je zaznamenaný presný rok. Niektoré zdroje uvádzajú rok 1442, ?alšie roky 1448, 1452, ?i 1455, alebo iné.


Bibliografia:
1) Katuš?ák, D.: Informa?ná výchova. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladate?stvo, 1998, str. 254-255. ISBN 80-09-02818-1
2) Georges, Jeanes: Písmo, pamä? ?udstva. Martin: Vydavate?stvo Slovart, 1987, str. 33, 80, 81.


Pre obnova.sk napísal Martin Šuraba

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Výroba ručného papiera

S papierom prichádzame každý deň do styku už od detstva. V rôznych podobách, v rôznych situáciách. Či už ide o ten klasický kancelársky papier, alebo knihy, noviny, časopisy, hygienické vreckovky, bankovky a mnohé jeho ďalšie formy. Je tu. Obklopuje nás i napriek obrovskej digitalizácii sveta.

História výroby papiera siaha ďaleko do Egypta okolo roku 1800 p.n.l. Už vtedy starí Egypťania začali svoje myšlienky zaznamenávať na zložito upravovaný rákos (lyko). Jeho pomenovanie papyrus vychádza z názvu rastliny Gyperus papyrus, ktorý rástol v oblastiach povodia Nílu.

Od konca Antiky sa stal nástupcom papyrusu materiál nazývaný pergamen. Obaja predchodcovia dnešného papiera nemali od seba až tak ďaleko. Názov vznikol v Malej Ázii v Pergamone. Vyrábali ho jednoduchým postupom z teľacej, ovčej alebo kozej kože. Mal omnoho lepšie vlastnosti ako papyrus (obojstranné popisovanie, pružnosť, pevnosť, lepšia manipulácia, možnosť prepisovať chyby). Pre ľahkú dostupnosť sa vyrábal na rôznych miestach sveta a každá kultúra ho niečím zdokonalila. Prifarbovaný bol výsadou byzantských kráľov. V stredoveku ho začali vyrábať manufaktúrne tzv. pergamenári. Na území Slovenska sa začal vyrábať niekedy v 14. storočí a vydržalo to až do 18. storočia.

Avšak aj pergamen bol časom nahradený dostupnejším a hlavne lacnejším materiálom, ktorým bol papier. Kolískou výroby papierovej hmoty a papieru sa stala v roku 105 n.l. Čína, keď si dal ako prvý svoj vynález na cisárskom dvore patentovať Číňan Cchai Lun. Papierovinu vyrábal z hodvábneho odpadu s prídavkom kôry stromov, lyka, konope a zvyškov rybárskych sietí. Čína dlho utajovala tajomstvo výroby ich papiera, no nakoniec sa aj tento postup dostal do Európy a okolo roku 1150 ho začali vyrábať v Španielsku. V 15. storočí v Európe papier úplne vytlačil pergamen. U nás sa začal vyrábať až v 16. storočí. Nový zmysel začal mať papier, keď v roku 1440 Johanes G. Guttenberg vynašiel kníhtlač. Po Európe začali vznikať manufaktúry nielen na kníhtlač ale aj na výrobu papiera. Ďalším prevratom bolo, keď v roku 1844 sa na výrobu papiera začala používať ako základná surovina drevo.

V súčasnosti sa u nás na Slovenku výrobe ručného papiera venuje firma PETRUS Bratislava s Papierňou v obci Prietrž (okres Senica).

Nedávno som mal u nás na fakulte (FCHPT STU) možnosť si vyskúšať výrobu ručného papiera, ktorý by som vám chcel priblížiť.
Ako surovinu na výrobu ručného papiera sme použili bielenú sulfátovú buničinu z ihličnanov, vľavo na [Obr. 1], ktorá sa napučaná vo vode mlela v holandri [Obr. 2].

Buničina

Holander

Mletie má viac významov, je to hlavne krátenie vlákna, uvoľňovanie fibríl z povrchu vlákna a uvoľňovanie bunkovej steny spojené so silným napučiavaním, no vedľajšie účinky sú vznik jemného podielu dreňových buniek rastlín a drevín, kompresia alebo predĺženie v smere osi vlákna, sploštenie a skrútenie vlákna.
Pomletá buničina sa viedla do pracovnej nádrže [Obr. 3] kde sa riedila. Forma na výrobu papiera je zložená z drôteného sita a rámu [Obr. 4].

Zmiešavacia nádrž

Sito

Sitá sú pletené alebo tkané drôtom. Ich charakteristickou črtou môže byť znak, ktorého tvar je dosiahnutý hustejším pletením tenšími drôtmi, alebo spájkovaním rôznych tvarov priamo na sito, čo je základ pre vodoznak. Rám je vyrobený z dreva dubu alebo hrušky a určuje množstvo načretej papieroviny, teda plošnú hmotnosť papiera. Formovanie papiera je náročná operácia, na ktorú treba hlavne zručnosť.

Po premiešaní papieroviny, t.j. jej zhomogenizovaní som vzal do rúk rám, pritlačil naň sito a celú formu ponoril do kade pod 30° uhlom asi 10-15 cm pod hladinu. Vodorovne ju vyberal trhanými pohybmi hore dole, doprava doľava, aby sa papierovina rozložila, usporiadali sa vlákna a voda odtiekla cez sito. Potom som zložil rám a sito preklopil na plstenec z vlnitého súkna ktorý dobre sal vodu a prikryl ďalšou textíliou. Prebytočnú vodu som vytlačil valčekom až kým bol papier dostatočne kompaktný. Takýto mokrý papier som vložil do lisu, ktorý bol vyhrievaný a teda zároveň papier aj sušil [Obr. 5]. Nakoniec som papier dosušil na vzduchu a aby sa nezvlnil, tak som ho po celej ploche zaťažil. Výsledný produkt je na [Obr. 6].

Lis

Ručne vyrobený papier

Celá táto práca výroby jedného hárku netrvala dlhšie ako 15 minút. Najdlhší krok bol sušenie. Papier som si skúšal robiť ešte viackrát a s rôznymi obmenami, pri formovaní som do papieroviny pridával rôzne rastlinky, farbivá a aj iný druh buničiny. Moje pocity z výsledku boli prekvapujúce, keďže papier sa nielen tvarom, ale aj farbou a kvalitou povrchu podobal či už pijaku, alebo bežnému novinovému papieru. Pri práci som si užil mnoho zábavy, keďže vzhľadom k tomu, že som papier vyrábal prvýkrát, som zo začiatku dosť nešikovne naberal zriedenú papierovinu do formy a formoval ju, a potom som mal po práci buničinu skoro po celom tele :) Papier sa bežne zvykne ešte glejiť, kvôli zmene vlastností povrchu vlákna. A tiež plniť, čo znamená pridávať minerálne látky do papieroviny kvôli zlepšeniu fyzikálnych a optických vlastností.

Podľa mňa má výroba ručného papiera stále svoje miesto v papierenskom priemysle najmä kvôli svojej honosnosti a jedinečnosti spätej s históriou technológie výroby.

Príčiny degradácie a poškodenia pergamenu

Veľký počet rukopisov a dokumentov používa ako nosný materiál pergamen. Pergamen sa považuje za podobný materiál ako papier, ale s vyššou trvanlivosťou ale aj napriek tomu vykazuje za určitých podmienok charakteristické poškodenia, ktoré spôsobujú rôzne parametre prostredia (svetlo, vlhkosť, prach, plyny). Problémy súvisiace s poškodením pergamenu vplyvom znečisteného ovzdušia nie sú nové
( v 17. stor. to bol prach v uhlia). Pergamen je voči usni odolnejší aj vďaka tomu, že má pevnú kolagénovú štruktúru a pri výrobe získava alkalickú rezervu (luženie vo vápenatom prostredí a povrchová úprava kriedou). Táto rezerva ochraňuje pergamen pred kyslosťou.

Príčiny degradácie a poškodenia pergamenu

Veľký počet rukopisov a dokumentov používa ako nosný materiál pergamen. Pergamen sa považuje za podobný materiál ako papier, ale s vyššou trvanlivosťou ale aj napriek tomu vykazuje za určitých podmienok charakteristické poškodenia, ktoré spôsobujú rôzne parametre prostredia (svetlo, vlhkosť, prach, plyny). Problémy súvisiace s poškodením pergamenu vplyvom znečisteného ovzdušia nie sú nové ( v 17. stor. to bol prach v uhlia).