Papyrus, pergamen, papier

Všetko na svete má svoju históriu, svoj pôvod. Písmo píše svoju históriu už 6000 rokov. Ak chceme skúma? paleografiu (vedu o písme), musíme vedie?, aké boli písacie potreby a písací materiál.

Dnes ?osi napíšem o písacích materiáloch (alebo písacích látkach), nabudúce o písacích potrebách.
Písacie materiály pozná ?udstvo od nepamäti. Už v praveku sa ma?ovalo po stenách jaský?, po kame?och, stromoch, skrátka všade, kde ?lovek mohol. Neskôr sa tieto záznamy našli archeologickým výskumom. Aj preto hovoríme najstarším písacím materiálom archeologické.


Ke?že veda o písme sa nazýva paleografia, aj písací materiál, ur?ený na písanie, sa nazýva paleografický. Existuje nieko?ko foriem paleografického písacieho materiálu. Najznámejšie sú však papyrus, pergamen, palimpest a papier.


Papyrus


V starovekom Egypte bol kultúrny život na vysokej, vyspelej úrovni. Vládcom bol despotický faraón, ktorý vládol neobmedzene. Starí Egyp?ania verili polyteizmu (mnohobožstvu) a svojich bohov si vážili. Ke?že boh Thovt je patrónom pisárov a kúzelníkov, poniektorí veria, že Thovt priniesol Egyp?anom písmo zvané hieroglyfy.


Egyp?ania písali na papyrus. Slovo papyrus je odvodené z názvu rastliny šachor papyrový. Rastlina rástla v mo?arinách údolia Nílu. Neslúžil iba na výrobu písacieho materiálu, ale i na laná, lodné plachty, ?i sandále. Papyrus sa zhotovoval z tenkých plátkov, ktoré boli narezané z drene stvolu. Tie sa ukladali krížom na seba, až vznikla rovná a pružná plocha. Táto plocha sa sušila pod tlakom. Výrobcovia zlepili škrobovým lepidlom 20 listov, ?ím vznikol nieko?kometrový zvitok. Za najdlhší zachovaný sa pokladá 40 metrový zvitok.


Hieroglyfy zapisoval (kreslil) pisár trstinovou pali?kou. Jej d?žka bola asi 20 centimetrov. Pali?ka mala sploštený alebo zarezaný koniec. V Egypte bola výroba uvedeného písomného materiálu štátnym monopolom. Vyvážal sa do celého sveta od 3. tisícro?ia pred Kristom.


Pergamen


Peržania boli národom so silným vplyvom. Ve? ich písacia látka sa používala ešte vo v?asnom stredoveku. Príbeh pergamenu sa za?ína odohráva? v perzskom meste Pergamon; pergamen znamená koža z Pergamu. Na pergamen sa za?alo písa? v 2. storo?í pred Kristom. Ke? Egypt prestal zásobova? papyrusom svojho protivníka. Protivníkom Egypta bolo perzské mesto Pergamon, preto obyvatelia Pergamonu vynašli iný písací materiál ? zvieraciu kožu.


Pergamen sa neskôr dostal až do Európy. V nej sa rozdelil na taliansky a nemecký. V talianskom dominovala koža ov?ia, jah?acia, ?i kozia. Nemecký pergamen bol vyrobený z te?acej kože. Poniektorí používali aj brav?ovú kožu, alebo osliu. V Európe sa ako písací materiál pergamen používal až do 13. storo?ia.


Palimpest


?udia nemali mnoho pe?azí, avšak potrebovali písa?. Museli si spo?íta? úrodu, ?i nie?o iné zapísa?. Nemali však na ?o, pretože pergamen bol drahý. Preto sa niekto pokúšal, ?i sa nedajú zotrie? znaky na starej zvieracej koži. Podarilo sa a za?alo sa písa? nanovo. Opakovane popísanému pergamenu hovoríme aj palimpest.


Papier


Staro?ínska kultúra bola ve?mi vyspelá. Spolu s egyptskou, indickou a sumerskou patrili v období staroveku medzi najlepšie na svete. ?í?ania boli ve?kí vynálezcovia. Vynašli pušný prach, ?i kompas. Pre knihovníkov a paleografov je však najvä?ším vynálezom z ?íny papier.
Papier sa prvýkrát objavil v kalendári roku 105 po Kristovi. Vynález papiera údajne patrí ?ínskemu ministrovi spravodlivosti. Papier sa najprv vyrábal z morušovej kôry, vody, rozomletých hodvábnych látok a konope. ?í?ania nikomu neprezradili ?recept? na výrobu papiera až dovtedy, kým sa niektorí ?ínski majstri nedostali do arabského zajatia. Tam chceli-nechceli, prezradili výrobu papiera.
V Európe sa papier za?al naplno využíva? až po vynájdení kníhtla?e, v 40. až 50. rokoch 15. storo?ia. Nikde nie je zaznamenaný presný rok. Niektoré zdroje uvádzajú rok 1442, ?alšie roky 1448, 1452, ?i 1455, alebo iné.


Bibliografia:
1) Katuš?ák, D.: Informa?ná výchova. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladate?stvo, 1998, str. 254-255. ISBN 80-09-02818-1
2) Georges, Jeanes: Písmo, pamä? ?udstva. Martin: Vydavate?stvo Slovart, 1987, str. 33, 80, 81.


Pre obnova.sk napísal Martin Šuraba

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…

Nábytkárske firmy

Internetové odkazy na firmy zaoberajúce sa Nábytkom a Interierovým Designom.
V pripade zaujmu prenajat si lukrativny priestor na reklamu na Obnova.sk nas prosim kontaktujte na reklama@obnova.sk, alebo na 0907-344-743 Michal Hrčka (autor Obnova.sk).

Odkiaľ pochádzalo zlato starovekého Egypta

Civilizácia starovekého Egypta neustále podnecuje ľudskú predstavivosť. Väčšine z nás sa pri vyslovení mena tejto krajiny zázrakov vynorí pred očami zem prastarej kultúry, rieka Níl, pyramídy, podivuhodné náboženstvo a zlaté poklady. Každý si okamžite spomenie na zlaté klenoty nepredstaviteľnej ceny, ktoré sa našli v hrobke bezvýznamného panovníka Tutanchamona a pokúša sa predstaviť si nesmierne bohatstvá, ktoré museli ukrývať hrobky veľkých kráľov: Ramesse II., Amenhotepa III., Thutmose I. a IV., či Setiho I…
V staroveku sa Egypt považoval za krajinu zlata. Zachoval sa list, ktorý okolo roku 1400 pr. Kr. napísal mitanský panovník Tuštattu egyptskému kráľovi Thutmose IV.: „Pošli mi rýchlo mnoho zlata, aby som mohol realizovať svoje zámery, pretože zlato je v tvojej zemi ako prach.“ Zlato bolo v starom Egypte naozaj extrémne hojné, napriek tomu však bolo podľa niektorých egyptológov vyhradené len pre nobilitu.