Lietava hrad

Impozantná zrúcanina sa rozkladá na okraji skalného útesu. Hrad pozostáva z jadra a troch predhradí. Jadro hradu tvorí torzo hranolovej obytnej veže na najvyššom výbežku brala a priľahlá rozsiahla budova hradného paláca. Hradná veža je dnes kompaktne zachovaná do výšky troch podlaží, najviac porušenou časťou sú koruny muriva a časť juhovýchodného nárožia, ktoré je oddelené zvislou trhlinou. Ďalšiu vážnu poruchu predstavuje okno na západnej strane 3. podlažia so silne poškodeným záklenkom. Nad ním je vypadnutý celý blok pôvodného muriva v mieste staršieho stredovekého okna. Severne od veže sa rozkladá rozsiahla stavba hradného paláca. Z budovy takmer intaktne stoja vonkajšie obvodové steny, vymedzujúce nepravidelný oválny pôdorys, zachované až po úroveň pôvodnej atiky. V severozápadnej časti v blízkosti napojenia paláca na neskorogotickú podkovovitú baštu sa začína rozsiahla deštrukcia múrov, ktorá sa tiahne až po ukončenie východného traktu s kaplnkou. V mieste výlomu steny sa zachoval čiastočne narušený okenný otvor s poškodeným kamenným ostením. Južný úsek oboch obvodových múrov paláca je v mieste napojenia na vežu výrazne vyklonený zo zvislej osi. Na juhovýchodnej strane v dôsledku odklonu steny došlo k otvoreniu trhliny, siahajúcej až po atiku. Na vnútornej strane tento odklon spôsobil aj posun časti bočnej priečky v priestore vstupnej brány. Jej prejazd je zaklenutý preborenou valenou klenbou, opretou do čiastočne rozpadnutej steny s bočnou sedíliou. Na východnej strane palác ukončuje nižší trakt s pôvodnou hradnou kaplnkou. Dobre zachovaný južný múr je narušený rozpadom okenných otvorov, ohrozené sú aj posledné zachované zvyšky neskorogotických okenných ostení. Priečky vytvárajúce vnútorné členenie paláca sa zachovali len čiastočne do výšky necelého jedného podlažia. Ich stabilitu ohrozuje pokračujúci rozklad pôvodných portálov. Na severnej strane je k palácu pristavaný úzky rizalitový prístavok. Jeho čelná stena smerom do priľahlej bašty je úplne rozpadnutá, vážne narušený je aj východný múr, kde postupne dochádza k deštrukcii líca muriva a jeho hĺbkovému rozpadu. Na severozápadnej strane na komplex horného hradu nadväzuje rozsiahle neskorogotické predhradie približne trojuholníkového pôdorysu. Na severovýchodnej strane predhradia opevnenie zosilňujú dve mohutné bašty. Východná podkovovitá bašta stojí v pôvodnej výške piatich podlaží. Jej obvodové murivo je v podstate konsolidované, najvýraznejšie narušené sú murivá renesančnej nadstavby. Tá je na vnútornej strane oslabená horizontálnymi kavernami a rozpadom koruny muriva, kde dochádza k uvoľňovaniu ostení okien najvyššieho podlažia. Severná nárožná bašta stojí rovnako v pôvodnej výške. Na vonkajšej strane dodatočne spevnená masívnou plentou, ktorá má miestami plošne rozpadnuté líce. Rozklad líca miestami prešiel do deštrukcie delových strieľní horného podlažia. Hradba, spájajúca obe bašty, narušená okennými otvormi pristavanej hospodárskej budovy, ktoré majú úplne deštruované záklenky. V strede hradby je otvor vstupnej brány do predhradia s porušenými špaletami a záklenkom. Severozápadná hradba sa zachovala v konsolidovanom stave, rozpadnuté je len murivo obrannej predprsne, z ktorého stoja len fragmenty. V hradbe je zakomponovaná nakoso postavená hranolová veža bývalej vstupnej brány. Stavba sa zachovala kompaktne, takmer v pôvodnej výške. Výraznejšie deštrukcie sa prejavujú len na vonkajších lícach južnej a východnej steny. Na južnej strane ukončuje predhradie mohutná hmota neskorogotickej obytnej veže. Jej kompaktne zachované múry sú porušené len rozpadom renesančných strieľní v úrovni posledného podlažia a výpadkom časti klenby arkiera na východnej strane. Vnútornú zástavbu predhradia tvoria obytné budovy na južnej strane a hospodárske stavby priložené k severovýchodnej hradbe. Členitá palácová stavba v južnom cípe predhradia sa skladá z dvoch traktov. Výraznejšie je deštrukciami postihnutý juhovýchodný trakt, ktorého vonkajšia stena na okraji skalného brala sa z podstatne časti zrútila. Zvyšný úsek pri napojení na obytnú neskorogotickú vežu je oslabený rozpadom pôvodného okna, okolo ktorého sa vytvorila rozsiahla kaverna. Ostatné steny traktu sú rozpadom okenných otvorov rozložené do samostatne stojacich blokov. Konsolidovane je zachovaný severozápadný trakt a objekt brány, chrániacej prechod do horného hradu. Hospodárske budovy pri severovýchodnej hradbe sú úplne deštruované, nad terénom sú čitateľné len nepatrné zvyšky nádvornej steny. Vonkajšie opevnenie patrí k najvýraznejšie narušených častiam hradného areálu. V jeho juhozápadnom čele stojí bastión, ktoré obvodové múry sú masívne poškodené plošným rozpadom líca. Na bastión nadväzuje budova prvej hradnej brány, ktorá výrazne utrpela deštrukciami za posledné polstoročie. V dôsledku rozpadu strieľní predhradia došlo k úplnej deštrukcii časti murív 2. a 3. podlažia, ale aj dodnes stojace časti sú oslabené v dôsledku rozkladu záklenkov portálu a strieľní. Obvodové hradby na severozápadnej a severovýchodnej strane sú narušené rozpadom soklovej časti vonkajšieho líca a časť ich úsekov je úplne deštruovaná. Polygonálny nárožný bastión má podobne ako hradby opadané rozsiahle plochy vonkajšieho líca muriva. Na východnej strane okruh vonkajšieho opevnenia uzatvára krátka hradba s polvalcovou baštou. Z jej murív v dôsledku výpadku podstatnej časti plášťa stoja len krátke úseky. V priestore predhradia v nadväznosti na bývalú neskorogotickú bránu stojí fragment polkruhovej flankovacej bašty. Z nej stojí len torzo v severnej časti jej obvodové plášťa s časťou strieľne. V blízkosti severnej nárožnej bašty prvého predhradia stojí zvyšok druhej hradnej brány v podobe časti múru so zvyškami pôvodných strieľní.

História a vývoj: 

Lietavský hrad patril do sústavy považských hradov, budovaných za účelom posilnenia
obrany severnej časti kráľovstva. Vznik hradu historici predpokladajú v priebehu 2. polovice
13. stor., po r. 1254, kedy okolité územie získal rod Balašovcov. Prvotnou stavbou je
subtílna hranolová obytná veža, situovaná na najvyššom bode hradného areálu.
Pravdepodobne v tesnej následnosti bola zosilnená opornými piliermi a na nižšie položenej
skalnej plošine severne od veže vzniklo opevnenie, vymedzujúce nepravidelné nádvorie. Na
začiatku 14. storočia sa hrad stal majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho a tvoril stredisko
jeho provincie "Lytwa". Od r. 1360 bol majetkom krajinského sudcu Štefana Bebeka a jeho
syna. Výsledkom ich stavebných aktivít bol vznik obytnej stavby na východnom výbežku
hradného brala a jej prepojenie s pôvodným hradom. Pravdepodobne ešte za vlády
Bebekovcov vzniká aj výstavný trojpodlažný palác na juhovýchodnom okraji skaly, ktorý
pohltil časť pôvodného opevnenia. Jeho súčasťou bola aj nová vstupná brána do horného
hradu s prejazdom do nádvoria. V r. 1410-1434 bola Lietava majetkom Stibora zo Stiboríc a
od r. 1474 Pavla Kinižiho. Kinižiho prestavba je vrcholom vývoja stredovekého vývoja hradu.
Pre svoje potreby adaptoval budovy pôvodného jadra hradu a vystaval aj nové vonkajšie
opevnenie. Predhradie obklopilo pôvodný hrad na prístupnej severnej a západnej strane,
jeho hradby zosilňovala
masívna podkovovitá veža, severozápadná nárožná bašta
a hranolová vežová brána, ktoré boli vybavené kľúčovými strieľňami. Južné čelo
novopostaveného predhradia zaberala hranolová obytná veža so samostatným
schodiskovým prístavkom, arkierom a prevétom. Vstup do hradu viedol cez predbránie
a hranolovú vežovú bránu, situovanú nakoso v opevnení predhradia. K významnejším
majiteľom hradu na prahu novoveku patrili Kostkovci, ktorí postavili hospodárske budovy
v južnej časti predhradia pri Kinižiho obytnej veži, hradnú kaplnku a mohutný rondel na
východnej strane. Od polovice 16. stor. vládli na Lietave Thurzovci, ktorí vlastnili hrad s
panstvom až do 17. stor. František Thurzo venoval pozornosť opevňovaniu hradu a hrad
pomocou talianskych majstrov prestaval v renesančnom slohu. Medzi majstrami sa uvádzajú
Antonio a Santi, ktorí sú autori výtvarnej výzdoby fasád i interiérov. Po r. 1550 sa datuje
rozsiahla prestavba horného hradu, ktorej výsledkom bolo jeho zjednotenie do výstavného
paláca, vybaveného novými arkiermi. Výškovo zjednotený komplex paláca ukončovala pod
strechou atika s priebežnou oblúčkovou rímsou. Prestavbe hradu venoval pozornosť tiež syn
Juraj Thurzo, zamestnávajúci kamenára Andreja Bocabellu. V čase stavovských povstaní
bol spoľahlivým úložiskom cenností a rodinných archívov. Po smrti Jurajovho syna Imricha v
r. 1621 sa panstvo scelilo s oravským v jeden komposesorát. Zosilňovanie vonkajšieho
opevnenia Thurzovcami prinieslo výstavbu nového okruhu vonkajšieho opevnenia na
severnej a západnej strane s novou vstupnou bránou, prestavbu severozápadnej nárožnej
bašty a presmerovanie prístupu do hradu. Vývoj hradu uzatvára výstavba masívneho
polygonálneho delostreleckého bastiónu v severozápadnom opevnenia. Majetkovou deľbou
celku sa hrad stal vlastníctvom viacerých rodín, čo oslabilo záujem o jeho údržbu. Hrad už na
sklonku 17. stor. slúžil len ako skladisko obilia. Počas povstania Františka Rákociho II. bol
obsadený a opravovaný povstalcami. Na začiatku 18. stor. bol hrad už bez mobiliáru a zostal
v ňom len archív. Koncom storočia sa pomaly zmenil na zrúcaninu a odvtedy nebol
opravovaný a ani konzervovaný.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

2003
Podpísanie nájomnej zmluvy s vlastníkom parcely hradu.
Vyčistenie hradu od náletovej vegetácie.
Stabilizácia narušenej pravej päty klenby piatej brány.
Meranie odklonu palácových stien.

2004
Osadenie meracích terčov medzi donjonom a palácovými stenami.
Murovanie kaverien vo veľkej obytnej veži ( Kinižiho palác ).
Murovanie kaverien v strednom paláci.
Obnova špalety západného okna II. poschodia Podkovitej veže.
Začiatok murovania kaverny dolného obranného múru.
Obnova klenby južného vstupu piatej brány.
Murovanie kaverien v Podkovitej veži.
Vydanie knihy Hrad Lietava od Dobroslavy Menclovej.

2005
Oprava záklenku a konzervácia objektu kaplnky.
Oprava záklenku a konzervácia okolia arkiera v SZ palácovej stene.
Murovanie nad obnoveným južným vstupom piatej brány.
Konzervácia interiéru prízemia Veže starej brány.
Osadenie hranolov a podlahy I. poschodia Veže starej brány.
Vybudovanie dočasnej strechy nad I. poschodím Veže starej brány.
Murovanie dvoch menších kaverien SZ steny paláca.
Murovanie kaverien stredného obranného múru.

2006
Murovanie kaverny dolného obranného múru.
Konzervácia objektu Piatej brány ( západné priečelie ).
Vydanie knihy Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine.
Murovanie líca Rondelovej bašty.
Murovanie kaverien SZ steny paláca.
Výškové práce na SZ stene paláca.
Výškové práce na východnej stene stredného hradu.
Murovanie kaverien Perényho brány.
Konzervácia I. a II. etapy JV steny paláca.
Oprava statických porúch Gotickej brány.

2007
Murovanie na dolnom obrannom múre.
Murovanie líca Rondelovej bašty.
Výškové práce na JV stene kaplnky.
Konzervácia interiéru Veže starej brány.
Začiatok čistenia cisterny – archeologická sonda.

Obnova špalety a klenby vstupnej bránky do priestoru Šiestej brány

2008
Budovanie kaskády pod Pravouhlým bastiónom
Vyčistenie cisterny a časti studne od kameňa a nánosov.
Konzervácia objektu šiestej brány s obnovením časti portálu.
Konzervácia južného exteriéru hlavnej veže.
Obnova III. poschodia Veže starej brány.
Zastrešenie objektu Veže starej brány pultovou strechou.
Murovanie na dolnom obrannom múre.
Geodetické zameranie stavby hradu.
Vyriešenie vlastníctva stavby hradu.

Číslo UZPF: 
1352
Index PÚSR: 
1 - 22
Obec: 
Lietava
Iné názvy: 
1316 Lytwa, 1318 castrum Litwa, Litova, Letava, Lethawa, Zsolnalitva
Poloha: 
Na vrchu Cibuľník nad obcou Lietava.
Prístup: 
Peši viacerými spôsobmi po značených turistických trasách z obce Lietava.
Informačné zdroje: 

Šimkovic M., Chobot Ľ., Lietava. IN: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava, Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. ISBN 978-80-970125-9-5. S dovolením vydavateľa a autorov: Miroslav Matejka, Michal Šimkovic, Aleš Hoferek, Michal Hrčka, Ľubomír Chobot.

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Lietava hrad

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.