Odkryli kasárne Ľubovnianskeho hradu

Obrázok k článku

Na Ľubovnianskom hrade odkryli archeológovia základy a obvodové múry bývalých kasární. Archeologický výskum sa robí v súvislosti so zabezpečením narušeného východného obvodového múru. Archeológovia sa snažia nájsť základy tohto múru. „Počas prác sa našiel západný múr kasární, o existencii ktorých vieme z plánov z rokov 1750 až 1790. V 19. storočí už tieto kasárne neexistovali,“ uviedla pre SITA archeologička Mária Slobodová. Počas výskumu sa archeológom podarilo nájsť pár zaujímavých nálezov. „Je tu veľký súbor renesančných kachlíc s rôznymi motívmi. Našli sa mince zo 17. storočia, kostená hracia kocka,“ priblížila doterajšie nálezy archeologička. Koncom októbra archeologický výskum bývalých kasární končí. Pokračovať by sa malo na jar budúceho roku. Po skončení celého výskumu bude nasledovať spracovanie všetkých nálezov. Mária Slobodová nevylúčila, že bývalé kasárne sa môžu v budúcnosti úplne odkryť. Archeologický výskum tiež ukázal, že o niekoľko storočí sa môže stať, že našu dobu nazvú budúci archeológovia dobou plastovou. Pri výskume na Ľubovnianskom hrade našli archeológovia múry kasární až pod novodobými nánosmi, kde nechýbalo množstvo rôznych plastových obalov a predmetov. Tie pochádzajú z posledných stavebných úprav z druhej polovice 20. storočia, ale napríklad aj z obdobia, keď tu umiestnili pomník obetiam fašizmu. Doteraz sa archeológovia dostali asi dva metre pod úroveň terénu a stále nenašli koniec kasárenských múrov. Na archeologický výskum bývalých kasární získalo Ľubovnianske múzeum dotáciu z ministerstva kultúry vo výške 7 415 eur. Tretie nádvorie hradu, kde s v minulosti nachádzali aj kasárne, bolo podľa riaditeľa múzea Dalibora Mikulíka miesto, kde sa spájal hospodársky a vojenský život hradu. V minulosti bola na treťom nádvorí hradu okrem kasární aj pekáreň, kuchyňa a hradná studňa, ktorá mala pôvodne až 150 metrov. Na hrade však už v 16. storočí mali vodovod, takže postupne dochádzalo k zasypávaniu studne. „Čo je však veľký skvost pre archeológov, lebo sa tam nájde čokoľvek,“ uviedol Mikulík. Podľa Mikulíka sa len počas doterajších výskumov našlo okolo tisíc rôznych predmetov, prevažne črepov keramiky. K najzaujímavejším nálezom patria práve mince a hracia kocka.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.