Nitra: Pri stavbe priemyselného parku ni?ia archeologické náleziská

(2. 10. 2006) ? Pri stavbe priemyselného parku Nitra – Sever sa systematicky ni?ia archeologické lokality, hovorí M. Ruttkay z Archeologického ústavu SAV.

Pri výstavbe priemyselného parku Nitra – Sever sa úplne zni?ila ?alšia archeologická lokalita. Ako povedal námestník pre terénny výskum Archeologického ústavu (AÚ) SAV v Nitre Matej Ruttkay, ?už od minulého roka sa tam systematicky ni?ia archeologické lokality, na ?o sme už nieko?kokrát zodpovedné inštitúcie upozor?ovali.? Vo štvrtok sa napríklad archeológovia sprostredkovane dozvedeli, že v priemyselnom parku sa našli rímske mince. ?Dnes sa tam bol pozrie? kolega a musel skonštatova?, že lokalita je už zni?ená,? uviedol Ruttkay. Nepreskúmané tak zostane germánske sídlisko z doby rímskej a ?alšie sídliská z praveku.


Ako povedal Ondrej Š?urka, konate? spolo?nosti Nitra Invest, ktorú založilo mesto na rozvoj priemyselného parku, o žiadnom ni?ení archeologických lokalít nevie. Pod?a neho sa síce pri výstavbe infraštruktúry v priemyselnom parku v septembri minulého roku objavili nejaké vykopávky, ale archeologický prieskum bol zabezpe?ený, zaplatený aj uzavretý. Ruttkay potvrdil, že na tejto archeologickej lokalite jeden výskum robili v súvislosti s budovaním elektrickej siete. Ako dodal, na prieskum zvyšnej ?asti lokality však už prizvaní neboli, a to aj napriek rozhodnutiu Pamiatkového úradu. Problémom je, že ak archeológov nezavolajú a nálezisko zni?ia, spravidla nehrozia žiadne právne sankcie. ?Pod?a mojich poznatkov nešlo o žiadnu významnú archeologickú lokalitu, ale o naplaveninu z blízkej rieky,? povedal Š?urka. Ruttkay s tým nesúhlasí. ?To je úplný nezmysel, je to krásna poloha – išlo o dunu vyvýšenú nad úrove? rieky. Najprv však z toho urobili ?ažobnú jamu na piesok, ktorú stále rozširujú a teraz tam dokonca hádžu stavebný odpad,? skonštatoval.


Ak chce niekto stava?, musí si archeologický výskum financova? z vlastných zdrojov. Pri bežnej stavbe sú však náklady pod?a Ruttkaya minimálne. ?udia však majú mnohokrát strach oznámi? nález, aby im stavbu nezrušili. ?Zatia? som sa stretol iba s jedným prípadom, kedy sa stavba nemohla uskuto?ni? a aj tu bol stavebník o tom informovaný už pri príprave stavby,? poznamenal Ruttkay.


Mnohokrát sa pri takýchto záchranných výskumoch nájdu ne?akané nálezy. Ve?kým objavom bola napríklad kniežacia hrobka z obdobia s?ahovania národov, ktorú náhodne objavil minulý rok bagrista v priemyselnom parku Poprad – Matejovce. Hrobová komora imitujúca drevený dom predstavuje celosvetový unikát. Hrobku v sú?asnosti skúmajú archeológovia z AÚ SAV v Nitre a pracovníci Podtatranského múzea v spolupráci s expertmi z Nemecka. Našli už napríklad zachovaný drevený nábytok, ako aj ?alšie predmety, ktoré mali germánskemu knieža?u slúži? na druhom svete. Dôležitým tohoro?ným nálezom je aj nieko?kokilogramový poklad bronzových predmetov, nájdený pri výskume sídliska z doby bronzovej pri stavbe rýchlostnej komunikácie pri Tornali v obci Figa.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Nálezy z výskumov na trase R1 predstavia na výstave

Nálezy z archeologických výskumov na trase rýchlostnej cesty R1 predstaví výstava v Ponitrianskom múzeu v Nitre. Vernisáž bude v utorok 8. júna o 14:00. Návštevníci si budú môcť pozrieť napríklad časť rímskej cisárskej sochy z pozláteného bronzu, šperky, prasleny či zaujímavé keramické súbory z Mikovho dvora pri Nitre. Množstvo nálezov bude pochádzať z Beladíc v okrese Nitra, kde bol jeden z najrozsiahlejších výskumov. Výstavu „R1 – Nitra – Tekovské Nemce – Banská Bystrica – Archeologické objavy“ organizuje Archeologický ústav v spolupráci s dodávateľom stavby Granvia Construction s.r.o., Nitrianskym samosprávnym krajom a múzeom.

Archeológovia našli nádobku na šminky z doby rímskej

Kapsulu na šminky našli archeológovia na germánskom sídlisku z doby rímskej v Beladiciach pri Nitre. Nádobky sa nosili zavesené na retiazke na krku. Ženy ich mali aj niekoľko, každú na iný druh šminiek. Kapsule archeológovia v minulosti považovali za prívesky, v ktorých sa nosili napríklad relikvie svätých. Maďarskí vedci však analýzou prišli na to, že ich obsah ženy používali na svoje skrášľovanie. „Presne sa dali doložiť rôzne farby a vône. Týchto kapsúl nie je v Európe veľa a už sa tešíme na chemický rozbor,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu v Nitre Matej Ruttkay.

Mesto odmietlo priemyselný park vedľa kultúrnej pamiatky

POPRAD/SPIŠSKÁ BELÁ 13. mája (SITA) – Obyvatelia Spišskej Belej odmietli výstavbu priemyselného parku v blízkosti národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa Strážky. Takéto stanovisko zaujali aj poslanci Mestského zastupiteľstva v Spišskej Belej, ktorí nesúhlasili so zmenou územného plánu v lokalite medzi Pradiarňou a kaštieľom Strážky. „Firma Toreal požiadala mesto o čiastkovú zmenu územného plánu, keďže navrhovaný priemyselný park sa čiastočne nachádza aj na katastrálnom území Spišskej Belej,“ uviedol pre SITA primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak. Priemyselný park s rozlohou takmer 30 ha plánuje v lokalite za Pradiarňou vybudovať mesto Kežmarok. Približne tretina parku zasahovala do katastrálneho územia Spišskej Belej a bola by v dotyku s kaštieľom Strážky.