Na výrobu dýky faraóna Tutanchamóna použili železo z meteoritu

Obrázok k článku

Železnú dýku, ktorú pochovali s múmiou egyptského faraóna Tutanchamóna, vyrobili z materiálu pochádzajúceho z meteoritu. Tvrdia to talianski a egyptskí vedci, ktorí zbraň podrobili neinvazívnej röntgenovej analýze. Pomocou nej sa pokúšali zistiť pôvod neskorodovanej čepele, ktorú pre vtedajšie egyptské kovotepectvo označili za unikátnu. Výsledky výskumu publikovali v magazíne Meteoritics & Planetary Science.

 

“Vysoké percento niklu naznačuje, že železo pochádza z meteoritu,“ skonštatovala vedúca výskumu Daniela Comelli z Politecnico di Milano. Na mimozemský pôvod kovu má taktiež upozorniť prítomnosť kobaltu. Odborníci v rámci výskumu preto porovnali zloženie dýky so zložením známych meteoritov v okruhu dvetisíc kilometrov okolo egyptského pobrežia Červeného mora. Zhodu našli pri vesmírnom telese, ktoré na Zem dopadlo približne 240 kilometrov západne od Alexandrie a obsahovalo podobné hodnoty spomínaného niklu a kobaltu. Vedci v štúdii tiež uviedli, že starovekí Egypťania meteorické železo používali na výrobu ozdobných a ceremoniálnych predmetov, pričom si jeho mimozemský pôvod uvedomovali približne o dvetisíc rokov skôr než západné civilizácie.

 

Spomínanú dýku s ozdobnou zlatou rukoväťou a zlatým puzdrom s motívom ľalie a vtáčích pier objavil v roku 1925 anglický archeológ Howard Carter v látkach, ktorými bol panovníkova múmia ovinutá. Faraóna z 18. dynastie starovekého Egypta mumifikovali pred viac ako 3300 rokmi. Jeho zbraň momentálne vystavujú Egyptskom múzeu v Káhire.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odkiaľ pochádzalo zlato starovekého Egypta

Civilizácia starovekého Egypta neustále podnecuje ľudskú predstavivosť. Väčšine z nás sa pri vyslovení mena tejto krajiny zázrakov vynorí pred očami zem prastarej kultúry, rieka Níl, pyramídy, podivuhodné náboženstvo a zlaté poklady. Každý si okamžite spomenie na zlaté klenoty nepredstaviteľnej ceny, ktoré sa našli v hrobke bezvýznamného panovníka Tutanchamona a pokúša sa predstaviť si nesmierne bohatstvá, ktoré museli ukrývať hrobky veľkých kráľov: Ramesse II., Amenhotepa III., Thutmose I. a IV., či Setiho I…
V staroveku sa Egypt považoval za krajinu zlata. Zachoval sa list, ktorý okolo roku 1400 pr. Kr. napísal mitanský panovník Tuštattu egyptskému kráľovi Thutmose IV.: „Pošli mi rýchlo mnoho zlata, aby som mohol realizovať svoje zámery, pretože zlato je v tvojej zemi ako prach.“ Zlato bolo v starom Egypte naozaj extrémne hojné, napriek tomu však bolo podľa niektorých egyptológov vyhradené len pre nobilitu.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Význam archeomineralógie pri poznávaní kultúrneho dedičstva a jej úloha…

Ľudstvo si stále viac uvedomuje nenahraditeľné miesto kultúrneho dedičstva medzi najcennejšími hodnotami civilizácie. Jeho významnou súčasťou sú aj stavebné a výtvarné pamiatky, remeselné a umelecké artefakty. Poznanie ich pôvodu a predpokladov možnosti ich zachovania pre budúce generácie, predstavujú celý rad komplikovaných problémov. Pri riešení týchto otázok môžu nezastupiteľným spôsobom pomôcť aj petrológia, geofyzika, geochémia, mineralógia a ďalšie vedné odbory.

Mineralógia v službách histórie a umenia

Zloženie krásnej a pozoruhodne stálej modrej farby, ktorú používali starí Egypťania, bolo až do nedávna považované za stratené tajomstvo. Tisíc rokov sa počtní bádatelia márne snažili zistiť jej podstatu. V ostatných desaťročiach sa archeológom za pomoci chemikov, geológov a mineralógov podarilo rozlúštiť výrobný postup, ktorým sa tento syntetický pigment v staroveku pripravoval.

Odpovede

  1. Niekoľko doplňujúcich

    Niekoľko doplňujúcich informácií:

    Opis dýky podľa pôvodnej katalógovej karty č. 256k, The Howard Carter Archives.
    Zlatá rukoväť zdobená granulovaným zlatom a šiestimi prstencami s emailovým dekorom (technika cloisonné). Hlavica z kryštálu. Na čepeli päť hrdzavých škvŕn. Pošva zo zlata zdobená obvodovým dekorom a motívom peria. V dolnej časti hlava šakala.

    Celková dĺžka: 342 mm
    Dĺžka pošvy: 223 mm

     

Comments are closed.