Vedci objavili dva a pol metrovú hlavu sochy Amenhotepa III.

V egyptskom meste Luxor sa podarilo objaviť veľkolepú, tritisíc rokov starú, hlavu faraóna Amenhotepa III. z červeného granitu, uviedol v nedeľu egyptský minister kultúry Farouk Hosni. Dva a pol metra vysoká hlava starého otca kráľa Tutanchamóna má korunu Horného Egypta a pôvodne patrila stojacej soche faraóna Amenhotepa III., ktorá v rukách držala kráľovské insígnie. Podľa odborníkov ide o najlepšie zachovanú sochu hlavy faraóna, akú sa doteraz podarilo nájsť. “Iné sochy mali vždy niečo odlomené,” uviedol Hourig Sourouzian, ktorý viedol egyptsko-európsku expedíciu. “V tomto prípade je však (socha) nádherne vytesaná a vybrúsená od špičky koruny až po bradu, nič nie je odlomené,” dodal.

Amenhotep III. v Egypte panoval v rokoch 1387 – 1348 p.n.l. Oblasť, ktorú ovládal, sa rozprestierala od Núbie na juhu až po Sýriu na severe. Vedci ho s pomocou testov DNA a počítačovej tomografie identifikovali ako starého otca Tutanchamóna – faraóna, ktorý sa narodil z incestného manželstva medzi Achnatonom a jeho sestrou.


Hourig Sourouzian uviedol, že Amenhotepovu hlavu, spolu s 83 ďalšími artefaktmi, sa podarilo vykopať v jeho pohrebnom chráme na západnom brehu rieky Níl v Luxore. “Zozbierali sme veľké množstvo sôch z červeného granitu, ktoré kedysi stáli v južnej časti veľkého nádvoria pohrebného chrámu Amenhotepa III.,” uviedol Sourouzian a dodal, že časti sochy reštaurujú.


Informáciu zverejnili webové stránky news.bbc.co.uk a reuters.com.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odkiaľ pochádzalo zlato starovekého Egypta

Civilizácia starovekého Egypta neustále podnecuje ľudskú predstavivosť. Väčšine z nás sa pri vyslovení mena tejto krajiny zázrakov vynorí pred očami zem prastarej kultúry, rieka Níl, pyramídy, podivuhodné náboženstvo a zlaté poklady. Každý si okamžite spomenie na zlaté klenoty nepredstaviteľnej ceny, ktoré sa našli v hrobke bezvýznamného panovníka Tutanchamona a pokúša sa predstaviť si nesmierne bohatstvá, ktoré museli ukrývať hrobky veľkých kráľov: Ramesse II., Amenhotepa III., Thutmose I. a IV., či Setiho I…
V staroveku sa Egypt považoval za krajinu zlata. Zachoval sa list, ktorý okolo roku 1400 pr. Kr. napísal mitanský panovník Tuštattu egyptskému kráľovi Thutmose IV.: „Pošli mi rýchlo mnoho zlata, aby som mohol realizovať svoje zámery, pretože zlato je v tvojej zemi ako prach.“ Zlato bolo v starom Egypte naozaj extrémne hojné, napriek tomu však bolo podľa niektorých egyptológov vyhradené len pre nobilitu.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Zaujímavosti zo zákulisia Vatikánu a pápežov

„V čom drží súčastný pápež primát?“
Ján Pavol II. je prvým pápežom, ktorý číta bez okuliarov /používa kontaktné šošovky/. Je prvým pápežom, ktorý nosí náramkové hodinky, lyžuje a zdoláva hory. Na konkláve /voľba pápeža/ prišiel s pár drobnými- 15000 lír, iba toľko mu dovolili vyviesť z Poľska. Je prvým pápežom, ktorý nosí oblečenie šité na mieru francúzskym návrhárom, prvým pápežom hospitalizovaným na verejnej klinike. Ján Pavol II drží i primát v počte nalietaných kilometrov.