Na slovensko-poľskom pohraničí otvorili Transkarpatskú archeologicko-kultúrnu cestu

Obrázok k článku od zora.

Na slovensko – poľskej hranici za obcou Nižná Polianka (okres Bardejov) dnes slávnostne otvorili Transkarpatskú archeologicko-kultúrnu cestu. Ide o prvú a zatiaľ jedinú trasu svojho druhu na Slovensku. Spája archeologické a kultúrne lokality Slovenska a Poľska.

 

Ako informoval Rastislav Žitný z Krajského múzea v Prešove, vytvorenie archeologicko-kultúrnej cesty je súčasťou cezhraničného projektu Živá archeológia ako jedinečný produkt kultúrneho turizmu Karpát, ktorý spoločne realizujú Krajské múzeum v Prešove – Kaštieľ a Archeopark Hanušovce n/Topľou a Podkarpatské múzeum v Krosne – archeoskanzen Karpatská Trója v Trzcinici. „Zahrnúť archeologické lokality do kultúrnej cesty je celkom nová, doteraz nevyužívaná príležitosť ukázať aj toto bohatstvo našich prihraničných regiónov, ktoré boli v praveku oveľa viac kultúrne späté ako je to dnes,“ uviedla pri príležitosti otvorenia cesty riaditeľka Krajského múzea v Prešove Mária Kotorová.

 

Cesta umožňuje prepojenie hanušovského Archeoparku a Archeoskanzenu poľského partnera v Trzcinici pri Jasle formou trasy označenej informačnými tabuľami a cestnými značkami. „Na tejto ceste sú vytypované archeologické a kultúrne lokality, ktoré návštevníkovi umožní spoznávať aj mobilná aplikácia,“ dodala Kotorová. Trasa prechádza na slovenskej strane od Hanušoviec cez Medzianky, Kapušany, Marhaň, Bardejov, Zborov až na štátnu hranicu v katastri obce Nižná Polianka. Tu preberajú štafetu poľské kultúrne a archeologické pamiatky.

 

Súčasťou projektu je aj séria kultúrnych podujatí, na ktorých mohli návštevníci formou zážitku spoznať dávne remeselné a bojové činnosti. „Podujatia pod názvom Na Ceste sa realizujú na Slovensku aj v Poľsku. Doteraz boli v Hanušovciach n/Topľou, v Medziankach, Trzcinici, Krempnej, v Marhani a teraz aj v obci Nižná Polianka, priamo na štátnej hranici,“ dodala Kotorová.

 

Projekt Živá archeológia ako jedinečný produkt kultúrneho turizmu Karpát sa začal realizovať vo februári 2017 a potrvá do októbra tohto roka. Jeho cieľom je vytvoriť nový a konkurencieschopný produkt cestovného ruchu. Zároveň prispieva k ochrane a propagácii prírodného a kultúrneho dedičstva Karpát, ktoré je súčasťou európskej identity. Celková hodnota projektu je takmer 1,5 milióna eur.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Revitalizácia Kalvárie v Bratislave

Cieľom projektu revitalizácia prírodného prostredia lokality Kalvária, ktorý iniciuje Mestská časť Bratislava – Staré Mesto, je zrekonštruovanie a zakonzervovanie zvyškov stavieb pôvodnej Krížovej cesty a obnovenie liturgickej funkcie Kalvárie. K devastácii územia došlo najmä v päťdesiatych rokoch 20. storočia a pri výstavbe Pražskej cesty, keď bola časť Krížovej cesty zničená. Nadšenci neskôr zachránili iba niektoré torzá plastík…

Revitalizácia Kalvárie v Bratislave

Cieľom projektu revitalizácia prírodného prostredia lokality Kalvária, ktorý iniciuje Mestská časť Bratislava – Staré Mesto, je zrekonštruovanie a zakonzervovanie zvyškov stavieb pôvodnej Krížovej cesty a obnovenie liturgickej funkcie Kalvárie. K devastácii územia došlo najmä v päťdesiatych rokoch 20. storočia a pri výstavbe Pražskej cesty, keď bola časť Krížovej cesty zničená. Nadšenci neskôr zachránili iba niektoré torzá plastík.

Gotická cesta

„Na počiatku bola krajina. Múdra, prísna, do seba uzavretá. Sama v sebe a sama pre seba. Potom prišiel človek.“ – Milan Rúfus
A človek svojou tvorivou činnosťou a zmyslom pre krásu formoval od najstarších čias obraz krajiny, v ktorej žil. Vytváral svetskú a cirkevnú architektúru, diela vysokých estetických hodnôt. Zanechal po sebe dedičstvo, ktoré má nadčasové hodnoty.