Mesto tento rok investuje do opravy kostolov

Mesto Nitra podporí v tomto roku investičné akcie rímskokatolíckej cirkvi sumou 142 750 €. Ďalších 16 600 € dostane evanjelická cirkev. Väčšina z peňazí pôjde na obnovu kostolov. Po 16 600 € prispeje mesto na obnovu kostolov v Janíkovciach, v Mlynárciach a na sídlisku Čermáň. Obnovu kostolov na Zobore a na sídlisku Chrenová podporí rovnakou čiastkou 6 640 €, na kostol v Párovských Hájoch pôjde 3 320 € a na kostol v mestskej časti Kynek 13 280 €. Najviac financií pohltí rekonštrukcia kostola v Dolných Krškanoch, a to 36 510 €. Na rekonštrukciu vnútorného osvetlenia v Piaristickom kostole svätého Ladislava, kde bývajú často koncerty, poskytne samospráva 9 960 € a ďalších 16 600 € na riešenie vlhkosti na Biskupstve Nitra. Informácie poskytol Andrej Jančovič z referátu spolupráce s verejnosťou na nitrianskom magistráte.

Mesto zároveň podporuje cirkevné základné školy, koncom minulého roka ich dofinancovalo na základe žiadosti diecézneho školského úradu na úroveň mestských škôl. Spolu 70 371,11 € išlo na prevádzku Základnej školy svätého Gorazda, Základnej školy svätého Marka a Základnej školy svätého Svorada a Benedikta.

„Spoluprácu medzi mestom Nitra a cirkvou hodnotíme pozitívne a chceme ju ešte viac prehlbovať,“ uviedol primátor Jozef Dvonč.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Neskorostredoveká architektúra v centre Zvolena

Radoslav Ragač
V stredoveku označovali notára, strážcu mestských privilégií, “okom mesta”. S troškou nadsádzky môžeme podobnú analógiu použiť aj pre radnicu, ktorú považujeme za akési srdce stredovekého mesta. Zvolen patrí do nepočetnej skupiny slovenských miest (Trnava, Krupina, Zvolen, Starý Tekov, Banská Štiavnica), ktoré sa stali plnoprávnym a plnohodnotným mestským organizmom už pred tatárskym vpádom a postupne si začali budovať sídla svojich samosprávnych orgánov – radnice a iné dôležité budovy.

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…

Kostol ako urbanistický fenomén slovenského vidieka

Ivan Gojdič “… nežne krášli každý rozjasaný štít do výšok volajúcich chmúrnych turní, čo ticho strážia naše rodné valaly, umlčia všetok ľudský nárek vzpurný, i dávne hriechy, ktoré k nebu volali.”
Michal Chuda
Šťastím môžeme nazvať skutočnosť, že na Slovensku ešte máme toľko sídiel – dedín či osád s historickými, novšími alebo úplne novými kostolmi vsadenými do zástavby, ktorá ešte stále nesie nemalé urbanistické kvalitatívne znaky (napriek ich rýchlemu úbytku), a že na rozhraní tisícročí – v roku Veľkého jubilea môžeme konštatovať: je tu čo poznávať, je tu čo chrániť pre ďalšie storočia, ktoré budú tejto krajine dopriate.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Zaniknutý drevený kostolík v Liptovskej Kokave

Martina Orosová

Hlavným poslaním pamiatkových orgánov je záchrana pamiatkového fondu krajiny pre budúce generácie. Tak tomu bolo aj v medzivojnovom období, kedy ochrana pamiatok patrila do pôsobnosti Vládneho komisariátu, resp. Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku. Hoci mal tento úrad pomerne široké kompetencie, stále mu chýbali účinnejšie legislatívne, finančné i personálne prostriedky na to, aby ich uplatnil v každodennej praxi. Preto sa neraz stávalo, že napriek svojmu enormnému úsiliu, nedokázal Štátny referát niektoré objekty zachrániť. Zanikali priamo pred očami bezmocných pamiatkarov, často kvôli banálnym dôvodom, ktoré v dejinnom hodnotení stratili dôležitosť a opodstatnenosť…