Mesto secesie, skla a bižutérie

Dejiny Jablonca nad Nisou siahajú do roku 1356, keď sa o ňom zjavila prvá písomná správa. Nie všetky storočia mu boli priaznivo naklonené. Aj ono vo svojej histórii zažilo obe strany mince – rub i líce, slávu i pád. Dnes striasa zo seba z dedičstva minulosti to, čo ho ťaží a nadväzuje na to lepšie zo svojej histórie.
Vidieť v centre štyridsaťšesťtisícového mesta tri námestia, umiestnené postupne nad sebou, nie je každodenný jav. Horné, Mierové a Dolné námestie, pretože o nich je reč, ale existujú. V Jablonci nad Nisou, v druhom najväčšom meste Libereckého kraja Českej republiky. Pozrieť sa na ne možno aj z výšky. Predtým však treba zdolať stošestnásť schodov, ktoré vedú na päťdesiatjeden metrovú vežu radnice. Odmenou je neopakovateľný pohľad z vtáčej perspektívy nielen na námestia, ale na celé mesto a jeho okolie. Každá svetová strana núka čosi iné – jedna sídliská a v ich pozadí panorámu Ještědu, ďalšia pohľad na štvrť rodinných domov, zelené zákutia, kultúrne a historické pamiatky.

Zručnosť starých majstrov

Secesné budovy sa nachádzajú najmä v centre, na Lidickej a Podhorskej ulici, ale v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok je ich zapísaných takmer stoštyridsať z celého Jablonca. Nielen tieto, ale aj ďalšie staré objekty v strede mesta pútajú pozornosť. Dôvody na to sú rôzne. Na jednej strane obdiv venovaný zručnosti starých stavebných majstrov, na druhej kritika súčasníkov. Napríklad za ich vzhľad a prevádzky sídliace v nich. Nie všetky domy však vlastní mesto. Mnohé sú v súkromných rukách a predstavitelia mesta môžu v takom prípade len čiastočne ovplyvňovať ich rekonštrukciu.

Aktuálnym prípadom je rožný dom na Mierovom námestí, ktorý Jablončania poznajú pod názvom Jizera. Od nepamäti bol v ňom mliečny bar a lahôdky. Práve sem sa chodilo na skorú rannú kávu. V súčasnej dobe má dom asi tretieho majiteľa a akútne potrebuje opravu. V podobnom stave sú ešte ďalšie tri domy. Miestni ich nazvali „jazvy mesta Jablonec“. Členovia mestského zastupiteľstva sa snažia túto situáciu riešiť. Zo štyroch spomínaných objektov pri dvoch najpálčivejších je zmena v nedohľadne, pri ďalších dvoch sa už rysuje. Bývalá vináreň Venuša sa onedlho zmení na objekt s obchodmi a kanceláriami, hotel Zlatý lev, oproti nej, sa po niekoľkoročnom zatvorení rekonštruuje. Jeho majiteľom je miestna jablonecká firma a po ukončení sa zaskvie v plnej kráse opäť ako hotel. Aj so známymi a pre neho typickými salónikmi.

Prebudovaná križovatka U Zeleného stromu bude začiatkom budúceho Bulváru 5. května. V súčasnosti v tejto ulici prebiehajú výkupy domov a ich následná demolácia. Cenné secesné domy ako napríklad hotel Diana a ďalšie, zostanú na pôvodných miestach. Celá ulica sa rozšíri z pôvodných sedem na dvadsaťjeden metrov. Dopĺňať ju budú pásy zelene a stromov, po oboch stranách chodníky a cyklotrasy. Na mieste zbúraných domov by mali stáť nové, s nebytovými priestormi, kanceláriami a bytmi.

Sklenený svet

Byť v Jablonci a nespomenúť bižutériu a sklo, by bolo neodpustiteľné faux pas. Ich sláva sa po Európe začala šíriť už v polovici 18. storočia. Postupne prerástla hranice viacerých kontinentov. Táto krehká sklenená krása nadchla i Egona Erwina Kischa, ktorý v roku 1935 obdivne napísal: „Držím sklenenú … Je to jedna z guľôčok, ktorá sa kotúľa zo strání Jizerského pohoria do piatich kontinentov. Jablonec je strediskom klenotníctva celého sveta.“

Kochať sa majstrovstvom sklárov alebo jemnosťou šperkárov, či zručnosťou medailérov umožňuje Múzeum skla a bižutérie. V jeho zbierkach sú predmety dokumentujúce históriu skla, bižutérie, šperkov a najnovšie aj mincí a medailí. V roku 1993 bol tamojší podnik Bižuterie, a. s., vybraný za jediného dodávateľa všetkých mincí, ktoré sú v súčasnosti v obehu v Českej republike.

Impozantná secesná budova múzea nie je jediná, ktorá dokáže zaujať. Medzi zaujímavosti mesta patria viaceré historické stavby – areál kostola sv. Anny, Starokatolícky kostol, kostol dr. Farského, ktorý je obľúbeným miestom pre koncerty vážnej hudby, reprezentačné budovy Starej a Novej radnice. Tá prvá bola postavená v rokoch 1867-1869. Pôvodne bola sídlom mestského úradu. Po vybudovaní Novej radnice, v tridsiatych rokoch 20. storočia, bola do nej premiestnená mestská knižnica. Sídli v nej i dnes. Nová radnica, v priestoroch ktorej je mestský úrad, sa stavala v tridsiatych rokoch.

K architektonickým pamiatkam patrí aj Mestské divadlo, postavené ešte skôr, na začiatku minulého storočia. V službe umeniu pretrvalo desaťročia. Boli to práve roky, ktoré sa podpísali na jeho vzhľade. Začalo chátrať. O jeho ďalšom osude sa pred štyrmi rokmi rozhodovalo z dvoch variantov – zatvoriť ho, alebo sa pustiť do jeho záchrany. Členovia zastupiteľstva sa priklonili k druhému. V roku 1998 v ňom po rekonštrukcii divadelné múzy našli opäť svoj domov. Jablonecká scéna nemá vlastný divadelný súbor, na jej javisku vystupujú hosťujúce. Ak to považujete za nevýhodu, mýlite sa. Jablončania vraj vidia takto omnoho viac „trhákov“, než napríklad Pražania na stálych scénach s pevným sezónnym repertoárom.

Ojedinelosťou z funkcionalistického obdobia, ktorú si nemožno nechať ujsť, je vila Fridricha Schmelovského. Vybudovaná bola v období 1931 až 1932. Radí sa medzi najvýznamnejšie pamiatky modernej českej architektúry. Objekt je v pôvodnom stave, nedotknutý dodatočnými úpravami. Zachovalo sa v nej aj dobové interiérové vybavenie – nábytok, obklady, tapety, sanitárne zariadenie. Zmodernizované nie sú ani kuchyňa, kúpeľňa, toalety. Autentický je systém ústredného kúrenia, medené rozvody vody.

Mária Mišovičová

Jablonec nad Nisou, júl 2001

Zdroj: http://www.civil.gov.sk/CASOPIS/2001/2208mi.htm (skrátené a upravené)

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

REHABILITÁCIA ČI REGENERÁCIA BARDEJOVSKÉHO NÁMESTIA ?

Dňa 30.novembra roku 2000 sa k doposiaľ zapísaným lokalitám Svetového dedičstva priradila i Mestská pamiatková rezervácia BARDEJOV. Na zápis bola prijatá na zasadnutí Medzinárodného komitétu pre ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva výnimočnej svetovej hodnoty ( The World Heritage Comittee ) , ktoré sa konalo v Austrálii v meste Cairns.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Odpovede

  1. Mesto secesie, skla a bižutérie

    1856 Komentar k clanku z predosleho systemu Obnova.sk: 2006-12-06 17:04:45 skla a bižutérie hmm nic o flakone ani odborne

Comments are closed.