V Kežmarku sa začína s obnovou renesančnej zvonice

V Kežmarku sa začína s komplexnou obnovou exteriéru renesančnej zvonice za viac ako 410-tisíc eur. Národná kultúrna pamiatka patrí medzi najkrajšie zvonice na Spiši, jej vznik sa datuje do roku 1515. Samospráva získala na projekt financie vo výške približne 247-tisíc eur cez dve výzvy z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja. Zvyšok dofinancuje z vlastných zdrojov. Informovala o tom dnes Barbora Sosková z oddelenia komunikácie a propagácie mesta po odovzdaní stavby zhotoviteľovi prác.

Rekonštrukcia bude rozdelená do dvoch fáz, realizované budú v nadväznosti za sebou. Prvá fáza pozostáva okrem iného z opravy a náterov fasády a tiež pokládky zámkovej dlažby. Súčasťou fasády je nástenná maľba, ktorú čaká reštaurátorský prieskum a následné reštaurátorské opravy. Druhá fáza zahŕňa rekonštrukčné a reštaurátorské práce zamerané na reštaurovanie sgrafitovej výzdoby a historických omietok a v neposlednom rade reštaurovanie kamenného portálu so schodmi. Zvonica bola naposledy rekonštruovaná v roku 1999.

„Zvonica sa nachádza v centre mesta. Stojí v tesnej blízkosti Baziliky sv. Kríža, ktorej dejiny siahajú do 13. storočia, a ktorá je často navštevovaná nielen domácimi, ale aj zahraničnými turistami,“ uviedol primátor mesta Ján Ferenčák (Hlas-SD), podľa ktorého sa rekonštrukciou podarí uchovať kultúrne dedičstvo pre ďalšie generácie.

Na troch stranách fasády historickej zvonice sa nachádzajú veľké arkádové zvukové okná. Na južnej strane sú umiestnené strielne, stavba mala v minulosti fortifikačný charakter. Sgrafitová výzdoba mala podľa tradície zlatý podklad, preto ju nazývali zlatou vežou. Zvonicu zdobí renesančná štítková atika s erbami cisárskeho habsburského rodu, Uhorska a mesta Kežmarku. Najstarší zvon je z roku 1525 a pred postavením zvonice bol pravdepodobne vo veži susediaceho kostola. Podobné zvonice sú napríklad v Strážkach, Spišskej Belej, Vrbove, Spišskej Sobote či Poprade.

foto: Mesto Kežmarok (Mgr. Marek Hajkovský QEP)

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

Odpovede