Mesto Humenné má nové kultúrne pamiatky

Obrázok k článku od zora.

Mesto Humenné má nové národné kultúrne pamiatky. Do zoznamu zapísali známe levy pred humenským zámkom, obe fontány v zámockom parku, studňu na nádvorí zámku, sochy alegórií a erbové balustrády.

 

Ako agentúru SITA informovala Michaela Dochánová z Mestského úradu v Humennom, Pamiatkový úrad SR pri zápise nových pamiatok vychádzal zo skutočnosti, že predmetné objekty sú súčasťou areálu národnej kultúrnej pamiatky kaštieľ a park v Humennom. „Pamiatkový úrad na základe skúmania podkladu jednoznačne preukázal ich pamiatkovú hodnotu, ktorou je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany,“ uviedla Dochánová.

 

Štvorkrídlový kaštieľ s nárožnými vežami a nádvorím so studňou je vzhľadom na svoj stavebný vývoj, od svojho vzniku v 17. storočí až po prvú polovicu 20. storočia, nositeľom významnej historickej hodnoty, Areál kaštieľa disponuje aj významnými pamiatkovými hodnotami. Studňa z obdobia renesancie sa nachádza na uzatvorenom nádvorí kaštieľa. Pri jeho obnove v rokoch 1964 – 1972 prešlo nádvorie so studňou rekonštrukciou. Balustrády lemujú prístupovú cestu vedúcu k hlavnému vstupnému portálu južnej fasády kaštieľa. Sú dokumentom architektonickej prestavby kaštieľa v poslednej tretine 19. storočia a zároveň sú významné aj z hľadiska zachovania erbu rodiny Andrássy a erbu spriatelenej rodiny Wenckenheimovcov zo Stakčína. Štyri sochy levov a levíc patria k ojedinelým príkladom zachovaných zvieracích exteriérových sôch. Ich sochárske spracovanie i remeselné zvládnutie sú dokladom, akým spôsobom boli dotvárané areály panských sídiel v druhej polovici 19. stor. Štyri sochy alegórií s dieťaťom a levom sa zachovali v pôvodnej forme. Dokumentujú tak sochársku tvorbu na našom území.

 

Kaštieľ v Humennom dali postaviť Drughetovci v 17. stor. na mieste stredovekého vodného hradu. Na začiatku 19. storočia sa majiteľmi kaštieľa stali Andrássyovci, ktorí ho dali prestavať do pseudoštýlu francúzskych barokových kaštieľov s francúzskym parkom a smerom na východ s anglickým parkom a rybníkom. Vstup do parku a kaštieľa dali vyzdobiť plastikami leva a levice. Na podstavcov pred kaštieľom ich dopĺňajú erby, vľavo rodu Andrássy a vpravo štylizovaný mestský. Tieto prvky boli odliate vo Veľkom Bereznom na Ukrajine.

 

Celkovo je aktuálne v Humennom 15 národných kultúrnych pamiatok. Patria k nim aj židovský a vojenský cintorín, pomník na Námestí slobody a vojenskom cintoríne, kláštor Františkánov, kostoly Všetkých svätých a Panny Márie Sedembolestnej, hrob A.G. Jemeljanova, 13 kaplniek krížovej cesty na kalvárii a aleja a v minulom roku k nim počas Pamätných dní v rámci 700. výročia mesta pribudol aj Valaškovský most.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Zásady obnovy fasád architektury 19. a počátku 20. století

Architektura 19. a 20. století je významnou součástí našeho kulturního dědictví. Vyžaduje pozornost, úctu a odbornou péči. Pro její obnovu v obecné rovině platí to samé, co pro obnovu jakýchkoliv jiných stavebních památek. Odlišnost je v tom, že architektonická tvorba dvacátého století začala pracovat s novými materiály a konstrukčními řešeními.

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.

Obnova výplňových prvku historických staveb

Miloš Solař

Dveře, vrata, dveřnice, okenní rámy, okenice, výkladce a další výplně okenních a dveřních otvorů jsou významnou součástí architektonického dědictví. Zároveň však patří k součástem nejvíce ohroženým a zatím nedoceněným. Dlouhou dobu byly předmětem zájmu pouze prvky, které měly umělecko řemeslný charakter. To spolu se skutečností, že výplně otvorů jsou obvykle zhotoveny z méně trvanlivých materiálů než stavby samy a jsou na ně kladeny vysoké uživatelské nároky, vedlo masivním výměnám historických prvků za nové.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.