Forum Replies Created

Page 3 of 72
  • palo

    Member
    5. apríla 2014 at 23:23 in reply to: Odkaz Dusana Jurkovica

    [quote]Je to právě měsíc, kdy Česko přišlo o architektonický unikát. V noci na 3. března (2014) začala hořet historická chata Libušín na Pustevnách. Požár úplně zničil unikátní dílo architekta Dušana Jurkoviče. Okamžitě se zvedla obrovská vlna solidarity a měsíc po neštěstí už lidé věnovali na obnovu roubenky přes 3 miliony korun. Valašské muzeum v přírodě, kterému turistická restaurace patřila, se rozhodlo pro vybudování vědecké kopie.[/quote]

    Prečítajte si viac v článku Romana Vernera Před měsícem zničil požár chatu Libušín, začínají přípravy na stavbu vědecké kopie z 3. apríla 2014 a vypočujte si reportáž na http://www.rozhlas.cz.

  • palo

    Member
    21. marca 2014 at 13:44 in reply to: Vykurovanie kostola

    Zrušil som z názvu diskusnej témy slovo “Vytapanie”.

  • palo

    Member
    21. marca 2014 at 13:40 in reply to: Košice

    [quote]Na prvý pohľad je na košickej Hlavnej ulici všetko v poriadku. Prázdnych výkladov však pribúda. Kedysi sa to hmýrilo nakupujúcimi a obchodmi aj vo dvoroch či na poschodiach. Sú už takmer ľudoprázdne. Ak sa nestane zázrak, postihne to aj obchody s priamym vchodom z ulice.

    Pred 10 – 15 rokmi bolo veľmi problematické nájsť nebytový priestor s výkladom na Hlavnú za rozumnú cenu. S pribúdajúcimi obchodnými centrami sa ceny zreálnili. S otvorením Auparku však už začala Hlavná ulica ‘vymierať’.[/quote]

    Prečítajte si viac v článku Petra Jabrika Obchody na košickej Hlavnej vymierajú, prenájom klesol aj o polovicu z 21. 3. 2014 na kosice.korzar.sme.sk.

  • palo

    Member
    10. marca 2014 at 22:50 in reply to: Modrotlač

    [quote]Posledným výrobcom u nás bol pán Stanislav Trnka z Púchova, ten však v roku 2010 zomrel. Pochádzal z rodu, kde sa modrotlačiarstvo dedilo z pokolenia na pokolenie. Jeho syna obišlo, vybral sa inou cestou. Rodová príslušnosť k tomuto nezvyčajnému remeslu sa však prebudila vo vnukovi Petrovi.[/quote]

    Prečítajte si viac v článku Moniky Macháčkovej Peter oživuje tradíciu: Podarí sa mu u nás vzkriesiť modrotlač? z vydania 10/2014 na zivot.azet.sk.

  • palo

    Member
    9. marca 2014 at 0:23 in reply to: Chátrajúci Kaštieľ v Malých Zlievcach

    Aktuálny stav kaštieľa v Malých Zlievciach (foto M. V., Facebook)

     

  • palo

    Member
    4. marca 2014 at 22:31 in reply to: Hrad Strečno

    Oneskorená aktualita: “Autentická stredoveká dedina” Paseka pod Strečnianskym hradom bola 13. 9. 2013 slávnostne otvorená.

    [quote]„Žilinský samosprávny kraj je lídrom v čerpaní eurofondov a aj novovybudovaná stredoveká dedina je dôkazom efektívneho a úspešného čerpanie fondov EÚ,“ dodal predseda ŽSK Juraj Blanár (SMER – sociálna demokracia).[/quote]
    Zdroj: Správa TASR z 13. septembra 2013.

     

    Päť domčekov za 583 797,77 EUR, teda jeden zhruba za 3 milióny korún?

     

    Fotografie a video zo “stredovekej dediny” Paseka so môžete pozrieť TU.

  • palo

    Member
    26. februára 2014 at 21:23 in reply to: Pravek, alebo ku koreňom umenia

    [quote]Světoznámá jeskyně Altamira s pravěkými skalními malbami se ve čtvrtek po 12 letech znovu otevře veřejnosti. V roce 2002 byla jeskyně v obci Santillana del Mar na severu Španělska uzavřena po objevení mikroorganismů, které barevné malby ničily.

    Nadace, která se o prehistorickou památku stará, v lednu rozhodla, že jeskyni zpřístupní jednou za týden na 37 minut zhruba pětičlenné skupině návštěvníků. Celkově by se zkušebního projektu mělo zúčastnit 192 návštěvníků. Zájemci budou před každou prohlídkou poučeni o přísném návštěvnickém řádu a budou si muset obléci speciální kombinézy, roušky a návleky. Během návštěv bude pečlivě kontrolována teplota vzduchu i skály, vlhkost vzduchu, obsah CO2 v prosakující vodě i množství mikroorganismů.[/quote]

    Prečítajte si viac v článku Světoznámá jeskyně Altamira se po letech otevře veřejnosti z 25. 2. 2014 na ceskenoviny.cz.

  • palo

    Member
    24. februára 2014 at 22:14 in reply to: Klince s driekom stvorcoveho profilu

    Anton, v Nórsku som ani nevidel iné klince ako so štvorcovým driekom – firkantspiker. Ale za nórske ceny, samozrejme :-) . Napríklad takéto.

  • palo

    Member
    24. februára 2014 at 21:55 in reply to: Re: Kaštiel Odescalchi, obec Solčany

    Kaštieľ v Rakoľuboch v roku 2014 – pozrite si článok Tatiany Michalkovej Tomu sa povie riešenie za všetky drobné: Niekdajšiu pýchu obce znetvoril maskáčovinou! z 12. 1. 2014 na vas.cas.sk:

    [quote]Neskororenesančný kaštieľ v Rakoľuboch postavili v rokoch 1650 až 1655. Obnovili ho v roku 1728, v polovici 19. storočia a napokon v roku 1959. Vlastnilo ho niekoľko rodov, neskôr ho zdedili potomkovia v reštitúcii a v roku 2005 ho odkúpil podnikateľ Ján Kadlečík. O rok neskôr mu zhorela strecha a dnes chátra.

    … Ján Kadlečík … vraví, že kaštieľ zamaskoval preto, aby ochránil ľudí. „Kaštieľ je blízko chodníka, kadiaľ ľudia chodia na autobus. Je to tam teda preto, aby ich neohrozil,“ povedal J. Kadlečík. Ten chcel hneď po kúpe kaštieľ kompletne zrekonštruovať a spraviť z neho penzión. Jeho plány však stroskotali na financiách.[/quote]

  • palo

    Member
    17. februára 2014 at 14:41 in reply to: Bratislavsky hrad

    Pavol Paška spustil ďalšiu rekonštrukciu Bratislavského hradu za 29 miliónov eur. Tam, kde je dnes rozkopané archeologické nálezisko, majú vysadiť Barokovú záhradu. Pri nej má vyrásť Zimná jazdiareň. Má slúžiť na spoločenské akcie. V priestoroch pod záhradou budú podzemné garáže pre 222 áut.

     

    V pôdoryse jazdiarne sa našli unikátne zvyšky vily rímskeho typu z prvého storočia pred Kristom. „Nepredpokladali sme takú rozsiahlu zástavbu pre tak vyspelú a vysoko postavenú spoločnosť. Našli sme základy murovaných stavieb postavených na rímsky spôsob s dlažbami, mince a pozostatky hlinených nádob na víno – amfory,“ hovorí archeologička Margaréta Musilová.

     

    Štátni archeológovia výskum prerušili. Teraz ho už robí súkromná firma Via Magna, ktorú si objednala Národná rada.

     

    Pre výstavbu podzemnej garáže väčšina zachovaných stavieb spod zeme zmizne. V Zimnej jazdiarni by malo byť podľa Musilovej vidieť rímsku stavby I. a časť nálezov. Ladislav Basanda, riaditeľ Odboru prevádzky a služieb Národnej rady, však zachovanie nálezov na mieste jazdiarne nepredpokladá.

     

    Prečítajte si viac v článku Barbory Kalinovej Bratislavský hrad chcú obnovou vrátiť do čias Márie Terézie zo 14. 2. 2014 na bratislava.sme.sk.

     

  • palo

    Member
    12. februára 2014 at 23:02 in reply to: Hviezdy medzi pevnosťami

    Portugalské mesto Elvas, ktoré leží pri hranici so Španielskom, patrí k najlepším príkladom použitia hviezdicového opevnenia. Chránilo ho sedem bastiónov a dve pevnosti – Santa Luzia a Nossa Senhora da Graça.

    Od 30. júna 2012 je zaradené do Zoznamu svetového dedičstva pod názvom Garrison Border Town of Elvas and its FortificationsCidade Fronteiriça e de Guarnição de Elvas e as suas FortificaçõesPosádkové pohraničné mesto Elvas a jeho opevnenia.

    Opevnenia boli budované v 17. – 19. storočí a predstavujú najväčší bastiónový systém so suchými priekopami na svete.

     

    Elvas, Forte de Nossa Senhora da Graça (38.894649, -7.164298)

  • palo

    Member
    1. februára 2014 at 16:07 in reply to: Hrad – Zámok Vígľaš

    Z fotogalérie záberov zámku Vígľaš  pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii, publikovanej 1. 2. 2014 na dtonline.sk.

  • palo

    Member
    29. januára 2014 at 15:33 in reply to: Pamiatky v Čechách a na Morave

    [quote]Několik set lidí se zatím podepsalo pod petici za záchranu chátrajícího bývalého sídla pánského spolku Schlaraffia v Jablonci nad Nisou. … Současný vlastník, firma Malina-Safety, nyní budovu bez pozemku nabízí za jednu korunu. ČTK o tom dnes informoval jednatel společnosti Radek Malina.
    Případný zájemce by ale navíc musel zaplatit i náklady za rozebrání budovy a její odvoz. Nový vlastník by tak odhadem musel zaplatit stovky tisíc až miliony. “Tento postup by umožnil znovupostavení objektu na jiném, lépe vyhovujícím místě. Další využití této kulturní a turistické pamětihodnosti může nadále připomínat činnost spolku recesistů Schlaraffia,” uvedl Malina.[/quote]

    Zo správy ČTK z 28. 1. 2014, ktorú uverejnil internetový portál http://www.archiweb.cz.

  • palo

    Member
    27. januára 2014 at 20:48 in reply to: Hrad – Zámok Vígľaš

     

    Památky hlava nehlava zdieľa odkaz používateľa Zachráňme hrady: článok Dagmar Teliščákovej Z ruín znova vyrástol zámok, ľudia čakajú turistov a prácu z 15. 1. 2014 na spravy.pravda.sk.

  • palo

    Member
    25. januára 2014 at 17:23 in reply to: Pamiatky v Čechách a na Morave

    [quote]Do záchrany chátrajícího sídla spolku Schlaraffia v Jablonci nad Nisou se vložila jednadvacetiletá studentka uměleckoprůmyslové školy Tereza Žembová. Sepsala petici, kterou lze podepsat třeba v místní knihovně nebo Eurocentru, a chce přimět ministerstvo kultury, aby stavbu uznalo kulturní památkou.

    “Rozhodně mi není lhostejné, jak se chováme k památkám po našich předcích a není to jen tím, že studuji uměleckou školu. Řekla jsem si, že nebudu taková jako ti lidé, co nadávají a nic aktivně nedělají, že to změním, že ukáži, jak se to dá dělat, že když chcete něco dokázat, musíte se zvednout.”[/quote]

    Prečítajte si viac v článku Martina Trdlu Před bagry se k Zámečku klidně připoutám, říká jablonecká studentka z 23. 1. 2014 na liberec.idnes.cz.

    [quote]Poslední nadějí domu, který jako jediný v Evropě zbyl po tajemném pánském spolku Schlaraffia, je prohlášení kulturní památkou. … Zámeček byl vybudován kolem roku 1910 jako sídlo celosvětového spolku Schlaraffia. Základními hodnotami, jež tato pánská organizace vyznávala, byly přátelství, umění a humor. Ačkoliv Schlaraffia měla, a většinou dále má, svá sídla ve velkých městech po celém světě, jednotlivé místní organizace si zpravidla pronajímaly a upravovaly ke své činnosti prostory v běžných budovách. Jablonecký zámeček je tak celosvětový unikát.[/quote]

    Prečítajte si viac v článku Martina Trdlu Evropský unikát chátrá dál. Zámeček v Jablonci může spasit ministerstvo z 13. 8. 2013 na bydleni.idnes.cz.

     

    Viac o spolku Schlaraffia na cs.wikipedia.org.

Page 3 of 72