Forum Replies Created

Page 10 of 12
  • doky

    Member
    10. augusta 2009 at 1:05 in reply to: Pracovná doska v kuchyni z masívu

    Ked das lak na prac dosku z masivu a budes nahodou krajat na nej a prerezes vrstvu laku, tak ti ide voda pod a ….Skarovka je urcite spravna volba, ale mam obavu z buku, kt je velmi citlivy na zmenu teploty a vlhkosti. Aj ked bol napareny.Takze opat na prilezitostne vykurovanej chalupe…. Napustenie olejom je makke aj pre oko, ale viac chyta spinu, umoznuje vsak krajanie. Okolo dresu – tam je voda a pohroma. Ja mam asi 20 r dubovu prac dosku na chalupe, teraz poburim enviro spolocnost: je to nalakovane nejakym spec lakom co bol na telocvicne. Drzi to dodnes dna, dokonca slusne aj okolo dresu, ale 20 r upozornujem kazdeho, ze treba priebezne vytierat vodu do sucha. kraja sa na doske. Dub ma vsak vlaastnost:ked dostane vodu, scerna.
    Pader urcite by som si nezahraval s drevom vedla sporaka. Keby si to vyriesil napr pasom, kusom, kamennej dosky, kde mozes napr aj odstavit horuci hrniec zo sparhetu a robit spinavsie a mokre prace?

  • doky

    Member
    9. augusta 2009 at 23:22 in reply to: drevenica

    Drevenna okrasa je co? Strecha? Drevomorka znie pre dreveniciara ako postrach.

  • doky

    Member
    9. augusta 2009 at 22:20 in reply to: drevenica

    Prievan ja som myslel tymi plesnivymi priserami tie beztvare domy z ery komunizmu, ked sa v podstate lahko ludia dostali k financ dotacii, pozicke a …to boli tie najstrasnejsie cervotocove roky pre vsetko stare a krasne, co tu bolo, ked este ludia neboli poskodeni minimalizmom v architekture a v objeme prac na stavbe. Ako vidis na fare – vsetko stare je hanba a asi mame privela architektov a stavitelov a kazdy sa chce realizovat a hlada paky, ako si presadit svoj projekt. Pred tyzdnom som bol v Grazy: uzasne centrum, kde cele ulice su dochovane, zrekonstruovane, architektonicky prekrasne zrealizovane vylohy obchodikov, pasaze – no nebyt aut a elektriny, tak sa clovek citi ako 150 rokov dozadu. Urcite aj radnica Grazu prechadzala erou, ked tieto budovy boli na hrane /v slovenskom ponimani/,ci to zburat, resp zachovat? Zaplat pan boh, ze ucta k vlastnej historii zvitazila. Pozri sa na Prahu, ako je dochovana, zrekonstruovana: turisti sa tam hrnu z celeho sveta. Co moze ponuknut napr Blava? Mesto plne polepencov stareho s novym, architektonicke zamery, stavebne zamery, zamery rozvoja mesta / a hlavne financne zamery/…. neustale prerabky, likvidacie budov, hura dalsie, jaciace nakladaky a stroje, prach ……skleslost a kulturne prazdno a presne ako to bolo kdesi vystihnute, ze Blava s okolim nema co ponuknut pre turistov zo sveta – max za dva dni je vsetko obehane a nic dalej.
    A toto vsetko zacina napr pri takej obycajnej fare. Myslim ze k tomu ma co poved aj vas pan farar, nie? Ak ma cit a stipku inteligencie, tak by to mohlo ist. U nas tiez bola chatrna stara fara, ale zrekonstruovala sa, postavilo sa pastoracne centrum a dnes je z toho s kostolom kulturne centrum – myslim dominanta mestecka. Ak je tu co fotit, tak toto je ono. Ak ta fara naozaj stoji za to, spiste peticiu, nieco urobte, brante si svoju historiu.

    Murovane stare chalupky sa daju samozrejme tiez krasne zrekonstruovat. Len je to v inej technologii, ak drevo. Prave prebieha velka diskusia na Obnove ohladom hlavne Myjavskych kopanic. Je to super, ze je tolko nadsencov, kt nehladia vlozit svoj cas, energiu a peniaze na zachranu toho, co my vsetci potom obdivujeme. Ako je to v reportazi uvedene, moja chalupa by uz nebola, keby som ju vtedy nekupil. Dnes kde ide alegoricky voz okolo na miestnych folklornych slavnostiach, tak vzdy musi zastat pred nami a foti sa, lebo vytvarame pekne prostredie.Co budu ti vasi ponukat? Foto na zamkovej dlazbe 3 Sk/ks?

    Co sa tyka impregnacie dreva proti skodcom: mam z toho zmiesane pocity. Ked som staval , cely krov som vystriekal s nejakym fungonitom, resp co to bolo. Skoro to prekotilo aj mna – seriozne. Dnes asi 10 r neskor v jednom mieste si tu tie krpate bestie spokojne chrumkaju moje drevo a vobec sa nestaraju o nejake mudrosti na diskusnom fore, ci je to pre ne karcinogenne, alebo im to pripomina vanilku. Ja uz neverim na nejake preventivne nastreky. Preto som ti aj napisal, ze ak mas par dierok a su tam, tak mas sakra stastie. lebo ked ich zachlostis priamo s inekciovymi pozdravmi, tak vies, ze si sa ich zbavil. V dielni mi funguje tiez par kusov, ale nenasiel som dierky. Tie su niekde medzi drevami – v spojoch. Namacal som to, striekackou som im posielal do medzere teple pozdravy – haha – som im na srandu. Z toho mi vychadza, ze ked ich nezasiahnem priamo na kožu, tak ma maju ako my priame prenosy zo Slov parlamentu. Moze byt, ze ak je vyletove obdobie, tak ano – vtedy to moze zabrat.
    A pro po: na face booku som nasiel len foto asi tvojho syna a psa, ale nie chalupy.

  • doky

    Member
    8. augusta 2009 at 22:11 in reply to: drevenica

    Ten pan ma asi 90 rokov. Drevenica nie je stylova – je to asi 60 rokov stare a nema to charakter. Musim vsak povedat, ze vsetko zalezi od cloveka, co to – ak sa rozhodne – kupi.
    Vsetko sa da pokazit a vsetko sa da napravit, ze? Takze po historickej stranke tam nevidim hodnotu. Po urbanistickej ano, pretoze drevenice – domena stred Slovenska minulosti su stale likvidovane a plesnive popraskane muranice pozieraju drevenice viac ako cervotoce. Takze kazdy kus, kt sa podari zachranit nejakemu chaluparovi, by mal byt oceneny a chalupar aj patkrat. A ak niekto z mladsich tam trvalo byva – tomu dat cerveny koberec pod nohy.
    Co je to Borowood? Nepoznam to.

  • doky

    Member
    8. augusta 2009 at 0:33 in reply to: drevenica

    Sused – domaci ma drevenicu, kt na vychodnej stene je kompletne prezrata od …take lietajuce vyzrate mravce hahah neviem latinsky nazov. Ked s a tam priblizim, tak to vsetko skrka, zere, drti – to je des a nie vrazdy na Markize! Uprimne lutujem dopredu chalupara, co sa raz rozhodne to kupit. Drevenica nikdy nebola osetrena, dostatocne vzdialena od okolitych objektov, aby tam bol syty pohyb vzduchu. Len sa desim, aby si nespravili Heathrow u mna.

  • doky

    Member
    8. augusta 2009 at 0:14 in reply to: Kachlové pece a sporáky

    Pader, z coho je postavena ta piecka? To je jediny otvor na vydych tepleho vzduchu? Vidi sa mi to trochu zoskrtene, aj ked je pravda, ze ked to ma tahat potrubim teplo do vzdialenych miestnosti, musi si udrzat teplo vnutri. Ja by som to vsak asi riesil vacsim vydychom a v pripade posielania tepla do vzdialenych miestnosti by som ho priskrtil. Ako stary Śkot, by som asi pridal do toho krasneho vlniteho “kochu” nejaky sikovny vymennik tepla. Kdesi som tu pisal o peci co mi vykuri bez problemu 220m2. Tam som navrhol vymennik, kt pri normalnom ohni /tzn ziadna diva vatra/ ma na povrchu este 130 C. A nemam problem s dechtovanim komina, ani s nadmernym zanasanim.
    Najhorsia smrt je vydesenim, takze smelo studuj, kresli a gumuj a uvidis, ake to bude vzrusujuce hladat riesenia, kt budu vzapati realizovane.

  • doky

    Member
    7. augusta 2009 at 0:58 in reply to: Kachlové pece a sporáky

    Pader pozor, ci mas dosatocne dimenzovany komin na obe pece. Tiez vyskovy rozdiel zausteni. Ta pec vypada pekne, neplac na dsuchym vzduchom, chalupy na Myjavskych kopaniciach vzdy vonali /okrem slivky/ bylinkovymi cajmi. Postavis tam hrniec s cajom a mas vlhkosti kolko chces.
    Prievan nemas aspon foto uz hotovej pece? Inac ja som na chalupe postavil pece zo samotiek a omietol som to. Domaci kachliar mi rozpraval, ze kedysi ked neboli samotky, tak sa stavali pece a sporaky z poriadnej ciganskej tehly /huste a dobre vypalene/ Idu vyborne /moje pece/ a som zvlast poteseny po lanskom lete. Totiz ten kachliar ma kedysi nahovoril postavit 5 tahovu pec. Ja som prijal vyzvu a potom som sa roky trapil s rozkurovanim a prikladanim a zanasanim a dechtovanim. Vlani v lete som konecne nastupil, rozobral vrch pece a prerobil tahy na tri. Pec ide SUPER, nedymi, nie je problem rozkurit, prilozit, nemam pocit, ze by mala slabsiu ucinnost a pretoze som vymenil aj dvierka /stare- nestare, pekne, nepekne/ za poriadne s tesniacou snurou, tak sa da konecne skutocne kontrolovat aj proces horenia a predlzili sa doby prikladania.

  • doky

    Member
    7. augusta 2009 at 0:31 in reply to: Oprava hlineneho domu

    Zabudol som pre Jirka: neviem na webe, ale Rexcom v katalogu kt mam, ponuka aj Defender – “panely na intenzivni odvetravani vlhkosti ze zakladu staveb” Jasne ze vypadam ako reklamny agent, ale nie som, len sa mi to vidi konecne nieco normalne a teda funkcne. Je to vraj do silne podmacanych stavieb s vasokou hladinou spod vody, kde je nutne privadzat skutocne velky objem vzduchu. Maju hr 70mm. Panely maju aj zamky na vzajomne spajanie. Citujem: Svojou uciinnostou odpovedaju zhruba 50 az 80 cm hrubeho drenazneho strku.

  • doky

    Member
    7. augusta 2009 at 0:20 in reply to: Oprava hlineneho domu

    Pader, vypada to velmi slusne, len skoda, ze sa nediskutovalo pre zapocatim tvojej kupelne /alebo ja som este nebol clenom tohto parlamentu?/ Tu OSB v kupelni asi myslis 8mm a nie 0,8mm, ze? Po mojich skusenostiach by som to robil inak: vytrhat dosky, OSB hr 18mm s perom drazkou na hranoly podlahy, poriadne zaskrutkovat a prelozit este preglejkou, resp osb hr tak 6mm a husto zaskrutkovat. Spoje vsak nesmu sa prelinat so spojmi spod OSB. Do kleberu, tak ako to naznacil Vilo, musi byt pletivo. Kleber sme davali nejaky asi na baze akrylatu? Sorry, nepamatam si. Draha, ale slusna firma na dlazbove zmesi ja fa Mopei. Nechcem kuvikat, ale myslim si, ze podklad pod dlazbou j emoc pruzny na to, aby tam slusne drzali dlazdice – preto aj hovorim o nie klasickom tvrdom “klebery”.
    Z estetickeho hladiska, by som skusil ist viac do country stylu kupelne. Fakt ale je, ze vsetko sa da dotiahnut so zariadovacimi predmetmi. Pripomenulo mi to rekonstrukciu jedneho Amika, co kupil totalnu ruinu zo skal bez strechy pastiersky dom kdesi vo Francii. Ten co tam dokazal urobit – klobuk dolu!!! Potom obiehal mistne sobotne blsaky a zariadil intriery.
    Izolaciu z PET flias som este nevidel, zato izolacne dosky z lisovanych tetra packov ano- bolo to v nejakom recyklacnom programe na STV 2 /JOJ ka nie, ti zase zabijali/ Zacinam sa opat zaoberat s myslienkou co som uz pisla, ze by tam mala byt parozabrana a rozmyslam dat parozabranu tak, aby nad nou bola vzduch medzera a izolaciu zospodu pridat – aj napr pod tramy /ak je dost vysoky strop v pivnici/ a znizit strop pre pivnicu. V tomto pripade by si mohol ist napr aj s cenovo dostup polystyrenom.

    Vilko daj nam prosim ta v kazdom pripade vediet skusenosti s Climatizerom, ked otvoris komin.

  • doky

    Member
    6. augusta 2009 at 0:20 in reply to: Kachlové pece a sporáky

    Prievan, gratulujem k dobremu choicu: hypo & kaustu. Myslim, ze budes spokojny. Ale lacne to nebude, ze? Podel sa prosim ta potom so skusenostami.
    Pader, ja rad povzbudim, ked vidim, ze ludia nespekuluju a nie su lenivi. Nesiel by som asi s Ytongom, nepotrebujes az take velke objemy vyplnat mrtvou hmotou. Tiez som mal diskusiu o tepelnej roztaznosti Ytongu a ako sa nelubi napr s betonom. K tomu si este predstav teplo zo sporaku a vies kde si s tepelnou roztaznostou. Radsej by som pouzil klasicke stare tehly, kt su blizke samotkam. Jirkom doporuceny http://www.kachliar je vyborny. Myslim ze to je to iste co tu uz Janko spominal povyse?
    Spony na spajanie si urobis sam z drotu priemer asi 3mm. Princip je, ze je to Ucko, ale uhol musi byt mensi, ako 90stupnov. Tym zaistis, ze spinky drzia len koncami , teda v hlbke kachlice. V opacnom pripade /90 stup/ by ti mohlo roztvarat rad kachlic. Je na to urceny druh drotu, ale uz si nepamatam – urcite to vsak bude niekde na www spomenute. Sprav si jednoduchy pripravok. A za vikend musis postavit aspon jednu radu komplet a vymazat, to sa neda po jednej kachlici – ja viem, z e si to myslel ako srandu, ale predsa ta upozornujem. O hline a maltach som nieco pisal v inej diskusii v Obnove par dni dozadu. Tiez nieco s kachlami – Uskalienka tam chcela opravit kachle/ale vlani/.

  • doky

    Member
    5. augusta 2009 at 14:32 in reply to: drevenica

    Neber to tak tragicky s rozpravkami…. Ja nehovorim, ze sa im nepaci vo vlhkom prostredi, moze to byt pravda, len nesiel by som do teoretizovania napr o previse strechy a suvisiacou vlhkostou vnutri.Ten komin by som skor ako vlhkost tipol, ze to bol pre ne pokoj v zavetri, lebo zase: hovori sa ze nemaju radi prievan.
    Zial drevenica je pre tie male bestie vzdy dobre lehno… Ja by som povedal, ze ked j e vidno vyletovy otvor a nebodaj aktivneho chrobaca, tak to je vyhra-ak ich nie je privela. Striekackou tam treba poslat pozdravy.
    Tiez som mal napadnuty strop tram v spalni uz pri kupe chalupy. Vela dier! Po rokoch sa prebrali k zivotu. Mozno niekto bude namietat, mozno je to zname, mozno som objavil Ameriku, ale kupil som sirne knoty a vzdy pri odchode, sme to tam zapalili /samo ze s poriadnou davkou zabezpecenia/ a dnes je pokoj.
    Su tie nove vymenene tramy odizolovane lepenkou od betonu?
    Subwoofer som uviedol ako perlicku mojho pubisskeho syna, ale reku nizky kmitocet….? Vravi vsak, ze presne naopak – vysoke frekvencie by mal na nich zabrat.

  • doky

    Member
    5. augusta 2009 at 0:14 in reply to: Kachlové pece a sporáky

    Prievan, neviem ci hypokaust stavias na chalupe alebo pre trvale obyvany dom. Ak je to chalupa, tak nebol by som si isty, ci je to spravny vyber. Pec potrebuje vela casu, aby sa prehriala a zacala naozaj kurit. A vikendove pobyty su kratke….

    Zda sa mi tu na diskusii trochu panika ohladom sucheho vzduchu pri liatinovej vlozke. Mam ju v peci a absolutne nemame suchy vzduch. Moze to vsak byt aj tym, ze mame dostatok kvetov v interieri. Jedine, co musim priznat, ze ked na zaciatku zimy rozkurujeme, tak prve zakurenie napriek predchadzajucemu vysatiu celej pece vnutri smrdi – spaluje sa prach z povrchu kovu. Potom uz je OK. Dokoca ani nepocitujeme, ze by sa nadmerne prasilo.

    Pader samo ze sa da postavit kombinacia kachlic a omietanej pece. Doporucujem si najprv dobre nastudovat teoriu, aby ta praca kachliara hriala pri srdci uz pri budovani. Tiez sa mi osvedcilo si rozkreslit celu pec vcitane kladenia samotiek, kachlic atd. Vyvarujes sa chyb a vychytas problemy uz prv, ako zacnes. Je to krasne a nezabudnutelne. Ale ako si napisal v inej diskusii, kazdy si musime nakoniec spravit rozhodnutie sam. Varianty su naozaj nekonecne, mam napr stavanu pec /bez ventilatorov a pod /, kt sucasne kuri spalnu, kupelnu a chodbu, kt je sucastou kuchyne a jedalne.

  • doky

    Member
    4. augusta 2009 at 23:43 in reply to: Kachlova vs. liatinova pec

    Harp, mas to vyriesene? Je sice o rok neskor, ale ak to je stale aktualne, mozem ti odovzdat moje skusenosti. Postavil som pec s vymenikom tepla, bez el ventilatorov /tiez nie som ich priatelom ako aj Janko/ a vykurim s nou asi 220m2 bez problemu v zime – v podstate ani nestartujeme plyn kotol.

  • doky

    Member
    4. augusta 2009 at 22:04 in reply to: drevenica

    Tak isto mam podbetonovanu a odizolovanu drevenicu, takze ziadna nadstandartna vlhkost a cervotocov som aj tak nezlikvidoval suchym vzduchom. Vidi sa mi to ospravedlnujem sa, ale rozpravkove teorie. Previs strechy na klasickej drevenici je predsa dany a vlhkost, kt je v nasich horach pozehnana, si cestu do vnutra najde, moze byt hydroizolacia akakolvek. Ani z hluku su vela problemov tie male bestie nerobia: mam ich v strope v dielni, mozu stroje jacat ako chcu – oni dobrovolne neskapu…. Dokonca syn skusal aj subwoofer – trapil ich asi 4 hodiny a hryzkaju si spokojne dalej…

  • doky

    Member
    4. augusta 2009 at 9:51 in reply to: restaurovanie,repasacia kachlovej pece

    Neviem, ci je este aktualne pokracovat po dlhej pauze od aprila v tejto diskusii, ale neda mi: Mazoslav ma pravdu, vsak sadra sa pri uz nizkej teplote prepaluje – ked si dobre spoaminam, ciz eto drzat nebude -tak pokial Franto jde pro penize za komin…
    Ivanovi Stefkovi si myslim, ze to praskalo hlavne z dovodu nespravnej hliny – ilu. Totiz kazda tehliaren na slov co bola, mala il s inym zmrstenim. Treba sa spojit s nejakym miestnym keramikarom, aku hlinu pouziva, pomer s pieskom… Ja som mal jeden super hladky il, ale ked som robil test, bolo tam tusim az 10% zmrstenie a ….

    Samot s vod sklom – dnes uz je archaizmus. Nemam vobec s tym dobru skusenost. Su malty, kt su miesane zo samotu na murovanie, na omietanie s minimalnou roztaznostou a fakt co som urobil, mozem si stat za tym. Nie su lacne, ale je to ako Trabant a BMW – aj to je auto aj to.

    Uskalienka, kaaaachle treba rooozobrat a preskladat na novo. Z celkoveho pohladu je jasne, ze su uz prepalene, rady rozhadane. Verim, ze sa da zohnat taka kachlica, resp podobnej farby a ta sa da zo zadu, resp necha vyrobit. Keramicke zaustenie sa da vymenit za plechove. Su krasne tie kachle.

    Kety, spolahlivo na zvyskoch glazury by omietka asi nedrzala – bolo by ju treba obrusit. Tiez je specialna sietka, kt nema takmer tepelnu roztaznost., co minimalizuje sancu na praskliny. Ruru by som navrhol vymenit vnutro u klampiara. Liatinove platne neosetrujem a musim povedat, ze je to sklucujuci pohlad. Ale zistim, ci na to nieco je okrem ciernidla. Myslim si vsak, ze je to hlavne tym, ze sa z liatiny vypaluje uhlik. Novsie platne tak netrpia na hrdzu, ako stare, ze?

Page 10 of 12