doky
Forum Replies Created
-
Kety, nutis ma pretocit temu a nemam cas, ale v rychlosti: roky som mal “nevyfugovanu” chalupu a bolo to relativne v poriadku /ked si odmyslim uniky tepla a dlhy cas vyhriatia. Pri prichode nas vital relativne cerstvy vzduch vnutri. Ked som to zatesnil, vykurenie sa zrychlilo, ale zvysila sa intenzita pachu vnutri.Tiez susek chytil pliesen od noh a domnievam sa, ze je to tym, ze silne, prudke a obcasne vykurenie chalupy, rosny bod atd… problem podla mna vznikol v podlahe- zaklady su kamenno- betonove. Kedze beton ma prestup tepla ako zelezo, tahalo to chlad, resp podkladny beton pod podlahou bol vymrznuty, v miestnosti sice bolo napr 25°C, ale pod podlahou studeny beton, hlina… kondenz ako vysity a pliesen sa preberala k zivotu ako Vahostav po restrukturalizacii. Toto je dalsi aspekt k poznamke, ze nechcem zbytocne kratkodobo vykurovat v zime, lebo je to viacej skody, ako osohu. Keby ze chalupa je celorocne obyvana a kontinualne prehriata, je to ine kafe. A mierny “prievan” v chalupe nie je na zavadu, ale urcite nie hermeticke uzavretie. Odkedy sme prestali v zime obyvat chalupu, vsetky tieto problemy zmizli.
Stano, pekna praca, vedel by som si predstavit v malte podstatne vacsi objem niecoho elastickeho a lepivejsieho /vid odpraskane tenke “vybehy”/, ale moje mudrovanie neber az tak osobne (:- . Len clovek niekedy potrebuje pocut nezaujaty nazor “zvonku”, aby si uvedomil to, co citil v podvedomi. Je to pekne zvonku, dufam, ze aj z vnutra je to take…(:- Doky
-
Ja som vedel, ze sa spytas tuto “zakernu” otazku…. Nikdy som to pre nedostatok casu nedokoncil. Chcel som to zalozit drevennymi latami, ale nebolo a nie je casu. Obcas, ked tym prideme, nejaka snura je vytiahnuta zo spary /vtaci, vietor?/ a musim ju natlct späť. Neviem Ti poradit ako to zamazat. Zaoberal som sa myslienkou “chinkingu” pred pouzitim snur, ale cena bola neschodna, tak som to urobil tak, ako som napisal. Realita je, ze prestup teplot v zime pri rozkurovani /prichod/ a druhykrat pri chladnuti /odchod/ vytvara kondenz a ten tak skodi chalupe a drevu, ze som obmedzil zimne vyuzivanie chalupy na minimum.
-
Kety, kedysi som sa zaoberal prvou variantou, ale cenovo to bolo pre moju staru drevenicu neschodne, kedze spary su premenlivej sirky a objem….. a cena….
Skoncil som vytiahnutim zo stodoly starych zasob /bavlnene ?/ snury, kt sa pouzivali na utesnovanie medzi panely v panelakoch. Spravil som si naradie na natlkanie a za jeden vikend som mal obidenu celu drevenicu.Problem bol jedine ak spara bola pritenka.
-
Ahoj Kety,
Klikol som na “how to make chinking putie” a je tam recept na tradicny tmel na stare drevenice. Ak sa Ti nieco tam podari najst, budem rad…. Hlina nebude nikdy drzat, lebo tramy sa hybu a hlina nie…. To bola kedysi nekonecna praca, verim, ze do dnesnych “chinkingov” pridavaju nieco elasticke a poriadne lepive. Necudoval by som sa, keby to bolo na baze silikonov, acrylatov…
X krat som sa v duchu pytal, ako dopadol ten boj s dialnicnym nadjazdom nad chalupou? Pekny den Doky
-
Kety aj Dochtor,
dakujem za poklony, viem ake je krehke na Slovensku niekoho nakriatnut, aby nebural, ale zachranoval. Byvat sa da /a krasne stylovo/ aj v starom a nielen tie zrudy plne skla, sterility a …bezduchosti, vyskalpovane o srdce a pocit domova, musia byt nasim cielom. Ludia po rokoch z toho utekaju, alebo sa stanu väzňami vo vlastnom so zistenim, ze krasa, pohoda a dobra energia je kdesi vonku za tym sklom. Ked som bol mlady, kreslil som si domy len v style Corbusiera. Ked prislo na stavanie /nastastie som bol “dozrety”/, ani ma nenapadlo ist tym smerom.
Ale to som odbocil. Vzdy ked idem okolo niecoho polorozpadnuteho, zanedbaneho, co Slovensku moze dat radost a punc vynimocnosti tak mi je smutno, ze stracame identitu. Jedine, ako dokazem /aspon si to nahovaram, resp chcem tomu verit/ proti tomu bojovat, je pomahat aspon radou a dusevnou podporou kazdemu cez toto diskusne forum. Ked prejdete cez hranicu na Moravu – to je ako keby som prisiel do Svajciarska: cistucke, upravene, pokosena trava, nepostriekane steny vraj akymisi “umelcami” , dedinky maju zachovane povodne namesticka, rybnicky, kurie… a clovek sa citi dostojne. A preco to nejde na Slovensku? Odpoved: je to v ludoch a individualne v kazdom
z nas. Nema zmysel cakat ziadne zakony /tie su tu uz premnozene/, kt su stejne kontraproduktivne. Preco si vsade nadžgáme tie pseudo modernizmy, ktore uz nikoho neoslovuju, lebo su vsade a rovnake? Nerozozname a nechceme rozlisovat jemne nuansy architekturu vidieka a mesta. Preco sa mame hanbit za stare? No uz tu mam privela preco a musim ist pracovat. Ospravedlnujem sa, ze je to posekane. Pekny den kazdemu chaluparovi. Doky
-
Carb, treba si precitat cele totodiskusne forum. Par rokov dozadu som pisal, ze pri spodnej vode, praskajucich muroch treba hladat sirsie suvislosti okrem spod. vody: tvar terenu v okoli, susedovie, aj vlastne garáty, ryny, stoky, studne… Tie zmesky materialov v stenach vypadaju desivo ako restrukturalizacia, ale rozhodnutie ci to vymenit bude v konecnom dosledku vzdy len na majitelovi. Ak je vysoka spodna voda, resp je tam ilova vrstva pod povrchom, kt brani volnemu vsakovaniu povrch vody, bolo by dobre spravit drenaz – ale toto vsetko su len fantazirovania od pocitaca. Vidiet realitu je urcite nieco uplne ine. Rozhodne nevzdavajte, nepocuvajte mudre kuvikania okolia, ze najlepsie je vsetko zburat a postavit nove. Kazda chalupka stoji za zachranu, lebo je v nej duch historie a generacii ludi, co tam prezivali svoje zivoty. No a zalezi len nasej ucte, resp neucte, kam sa to prevali….
S pozdravom Najhorsia smrt je vydesenim….. Doky
-
No vsak to vypada dobre suche! Ten makadam /tak ako hovori Dochtor/ by bol dobry a v pripade, ze je tam naozaj vysoka voda aj dolezity. Samozrejme pod kachlami nemoze byt podlaha ako na vystave / a po tolkych rokoch/ . Fermez by som zvazil, lebo dost smrdi aj po case a nezda sa mi to taky zazrak. Po case sa moze zacat šúpať, je stale lepkava, handry a stetce z nej su posudzovane ako vysoko horlave. Takze fermez nie je? Su aj lepsie veci na impregnaciu atd. OSB 18mm hrubka!!
-
Ahoj,
ak je to skutocne v stave, ze sa tam neda zima prevegetit, vytrhaj to a sprav tak, ako mas ideu. Ale osobne by som to robil vsetko skrutkovane, aby sa to na jar dalo rozobrat bez poskodenia a po spravnom spracovani podkladu opat by som to naskladal. Uz to tu bolo preberane tusim s Evickou z Martina – tam mas navod /nezasypat medzi tramikmi /. Ja mam takto spravenu podlahu a na nej je plavajuca podlaha, ma to asi 10 rokov a je to suche, zdrave a teple – nie ako ten meter “vaty” pod beton poterom a ludia aj tak chodia po studenej /betonovej, keramike/ podlahe. Koli hlodavcom by som to na jar podbetonoval a dal vodorovnu izolaciu proti vlhkosti a na to cely tento system. Do podlahy schovas potrubia, kurenie, el…. Takze jesenna investicia na jar usetri peniaze.Vela uspechov. Doky
-
Vlcik ma pravdu a a je asi aj najfundovanejsi v tejto tematike. PUR penu tipujem ze Ti poradila komora pravnikov v nejakom politickom klube….
Bude to prácne, ale viem si predstavit, aka pekna bude pivnica. Cesta je vsak dlha. Osobne mam velmi dobre skusenosti s kleberom: prilepuje sa na kamen, kdezto cementova malta sa uz pri mikropohybe odtrhala od neho. Az ked bude vyfugovanie kompletne a zatvrdnute, mozes odobrat podpery. Samozrejme ” kliny v klenbe” robia pevnost celej strukture, takze ked je vypadane murivo medzi skalami, mozes to podkladat kazdych par cm a nic nevyhras. Budes si musiet vyrobit rozne typy dusadiel na fugovanie, alebo tlakovu pumpu a la Gymes. Prajem huzevnatost a nezlomnost. Doky
-
Dochtor dakujem za ocenenie komentaru. Ja dodam: keby bol beton na mostoch par storoci skor, dnes by sme mali zbijacky na inej urovni..! Ale k babickinej chalupke:
1, Nepovazoval by som za technicky spravne len pozvazovat steny niecim /lana, tyce…/ pretoze v statike to je chrakterizovane len ako pantograf, pokial tam niesu diagonalne vzpery ale to sme v strojarine, tu to funguje trochu inak. Mikropohyby su najhorsie a tie prave takyto tiahlovy sytem umoznuje. Pevnost a tuhost su dva rozdielne pojmy, len ludia si to mylia.
Preto som zastaval nazor betonoveho venca hore, kt stuzi vsetky steny navzajom aj jednotlivo Verim, ze veniec sa da skryt, aby nebol pohladovy. Uz som to tu pisla, ze osobne by som natlkol vertikalne roxory do murov kazdych x cm, a trciace konce by boli zaliate vo venci. Krivost povrchu steny pod vencom + roxory by zaistili dobre spojenie steny a venca /to som tu uz mylsim pisal/. Aj vcera som isiel cez kopanice a opat ked som videl, ako malo staci, aby sa zachranili tie pekne stavby….je to ako citanie slabikara prer prvacikov. Stuzenie hlinenej stavby hore povazujem za najslabsi clanok hlinenych dom, lebo strecha je velmi tazka a nebol dostatocne pevny mat za vence. A preto dnes tie chalupy sa rozvaluju…
2, zda sa mi trochu podozrive, aby nedychanie betonu az natolko rozmocilo zaklad, ako pise Jusuf. To potvrdzuje Dochtor, ze ma to spravene s betonom a nema problem. Boze ja uz vypadam ako majitel betonarky…. ale nemam ho rad /beton/, kde netreba. Skor si mylsim, ci tam nebola nejaka prisilny spodna voda?
3, velmi spravne s drenazkou pri obetonovani zakladov. Ked som prerabal spominanu chalupu u rodicov, hlina v zakladoch bola uplne ina kvalita, ako stena. Citil som sa ako arecheolog.
4, Dochtor, PS 1 – dakujem – presne si vystihol, co ja som v rychlosti nevedel vypovedat. Na mojej chalupe som inspirovany krasnymi zabermi natlkal 3 tyzdne sam sindle za velke peniaze. Nemal som cas to okamzite napustit a za 7 rokov som menil hnile sindle a po asi 10 r som celu investiciu sundal dolu… Je tam kacirsky skutocne kvalitny asfaltovy sindel z CND a neviem co je to udrzba a uzivame chalupu bez obvinovania, ze sme zabudli zobrat dostatok stetcov, rebrikov, smradlavych penetrakov…. na rozdiel napr od jedneho suseda, kt kazdorocne venuje dovolenku na konzervovanie sindla. Na moju obhajobu: zachoval som proporcnost strechy, farba je hneda ako sindel, jedine mat je rozdielny. Takze je to presne vystihnute:
…Niektoré vplyvy neodstránite na 100% (napríklad vlhkosť z podložia stavby) a nakoniec zistíte, že podriaďujete svoj spôsob života stavbe …je otázkou času, kedy vás to prestane baviť, dôjdu vám peniaze, alebo sily.
Zdvihnute plecia? /neznasam! /
Doky
-
Ja som riesil majetkopravne vztahy este za Komancov. Vtedy ludia mali viac slusnosti a slovo malo hodnotu a vahu /dnes aj papier je sranda na vysmech – vid TV noviny…./ Ale ani ja som to nemal vobec jednoduche!
Dom treba posudzovat komplexne: okolie, spad, lokacia, dazde, sneh, susedov garat na odvod jeho stresnej vody, korene stromov, cesta… Tam su obvykle zakliate odpovede na technicke otazky. Nie som statik, ale asi by som to teda riesil obetonovanim venca zvonku zakladov. Urcite by som dal do nich poriadnu armaturu, aby sa vytvoril tuhy a pevny veniec, okolo domu, kt by bol zaliaty az do zakladov a to by zjednocovalo zaklady s vencom /hovorim ako o pohybovych sustavach do jednej/. Veniec by som robil uzky, aby netrcal z previsu strechy , pretoze by sa pridal problem odizolovania od dazdovej vody, kt by padala vedla strechy rovno na beton a ten vlhol. Koli tej malej sirke venca som hovoril o dobrom zaarmovani, aby sa udrzala ta pevnost atd. Nevidim /z mojho pohladu/ realne podkopanie a nove zaklady pod hlinenym domom. Dochtor ma pravdu – vsetky chyby maju svoj dovod preco sa udiali.
Vyklopena stena – to je utrhnute a zo statickeho hladiska je to uz samostatna pohybova sustava. Ako ju spojit späť so stenou? Ak sa nenavrati, bude geometricky a esteticky vzdy “trcat” z ostatnej steny. Naklopit ju späť? V prasklinach by sa to muselo uplne vycistit, aby ju pri navrate nic “nebrzdilo”. Potom vsak by sa musela – zaliat? Tiez pod stenou – na zakladoch- vznikne klin / v priecnom reze/ a ten by bolo treba vyplnit a pockat kym kompletne stuhne pred uvolnenim heverov /ak by to tie “utiahli”/ Osobne mam vyborne skusenosti s klebermi. Maju vynikajucu lepivost, su v nevytuhnutom stave velmi elasticke, dlhu zivotnost, pevnost…
Urcite by som dal stresne zvody a na zemi odviedol vodorovne daleko od domu a zakladov, aby nic spätne nevlhlo. Veniec hore ….. uz som tu pisal a nikto ma nepresvedci, ze to nie je pravda- vzdy ked idem okolo rozpadajucich sa hlinenych chalup, tak mi pride, ze by tam stacilo len dorobit poriadny veniec /Vlcik diky vtedy za podporu/, kt by sa zalial do existujucich stien a stiahol rozchadzajuce sa steny a dom moze bez problemu existovat x dalsich rokov. Niektori ortodoxni to neradi pocuju, lebo chcu vsetko robit dokonale podla starych technologii, ale tie su narocne ..aj na v podstate pravidelnu udrzbu. Mnohi majitelia to citia a zial mnohych to udradi uplne. Dosledok: vela stavieb chatra, az sa uplne zosypu, pretoze nad nimi visi damaklov mec v podobe 15kg ochranarskych zakonov, prikazov, vyhrazok a pokut, kt su prakticky neschodne. A mnoho entuziastov to zmeni na enunuchov… Takze co je lepsie? Rozpad, ruiny a zdvihnute plecia, alebo spojenie s novou technologiou, kt je stejne skryta v utrobach stavby /nepohladova/ a stavba prezije? Ale to som uz sklzol dost daleko od Babkinej chalupky (:-
Doky
-
Jeden rok vybavovania je este schodny. *Ja som mal zrekonstruovanu celu chalupu a stale nebola prepisana na mna… Hrozilo tam asi 100 dedicov /tri rozvetvene generacie/ a vyborny pravnik to za 10mesiacov vyriesil.
Ale k veci: treba skontrolovat tu vyklopenu stenu von, ci Je tam stresna ryna? U otca na hlinenom dome bola presne tato ista situacia a zistil som, ze dazdova voda bez ryny padala dolu, tam sa rozprskla a dostavala sa na stenu, kt podmyvala -horizontalna drazka v stene asi 20cm nad urovnou zeme, kt narusila balance steny a ta sa zacala z roku na rok viac a viac vyklapat. Tiez mohol byt problem, ze to bola severna stena, kt je permanentne v tieni, cize vlhkost v zemi sa drzi dlhsie a to…. My sme boli “kaciri” , zdvihli sme postupne strechu /10m useky/ a stropy a premurovali sme postupne celu stavbu: nove zaklady, tehly. Na obhajobu sluzi, ze sme zachovali povodne rozmery , proporcie, okna, dvere… steny vsak boli nepomerne uzsie a tym sme ziskali vela extra priestoru vnutri.
Netreba sa bat opravy, ak sa nebojite prace. Treba si precitat celu tuto diskusnu temu, je tu velmi vela hodnotnych informacii a ludia sa mnohokrat pytaju znovu na to iste, co tu uz bolo rozdiskutovane. Drzim palce pri zachrane dalsej chalupky na Slovensku /len prosim Vas zachovajte styl – inymi slovami majte srdce pri rekonstrukcii/, lebo je tu vela sprznenych chalup. Aj u nas v dedine nejaky podnikatel kupil najkrajsiu drevenicu /to bol naozaj zapraseny sperk/, aka tam bola, dnes su tam plastove okna s cipkovanymi drevenymi listami okolo, zamkova dlazba, japonska zahrada, vypilena krasna kosata lipa, vysoke nepriehladne ploty a brany, bazen, cervena farba na drevenici…. urcite to robil nejaky architekt posadnuty Corbusierom… Vzdy sa chystam, ze dam sem fotky z tej pychy penazenky. Radsej sa orientujte na Cechy a Moravu – tam je viac uspesnych rekonstrukcii. No uz som sa rozvasnil, musim ist robit.
Doky
-
Flosy ostalo nejako cicho…! Teraz som zavadil o tuto temu a ked pozeram s odstupom casu na tie fotky: ja osobne by som tam tu stolicu nechal. Ono to moze teraz drzat, ale ide o to, aby to drzalo aj za desat rokov po zimach s Perinbabou. Ak chces zlikvídovat tu stenu pod stolicou, to je ok, ale potom by som podoprel stlpy stolice az na zem. Strecha je velmi plocha a tam sa dramaticky zvacsuje priehyb uprostred. Neopakujem sa? Ani som opat necital celu diskusiu. Mozno to mas uz vyriesene…
Vlcik, tie fotky su krasne, vzdy ma fascinuju Myjavske kopanice- tie stare mäkké tvary a mury. Len mi je luto, ako necitlivo sa mnohi ludia spravaju k tomuto dedicstvu. S uctou ku kazdemu, kto zachovava toto dedicstvo
Doky
-
Ospravedlnujem sa, ale som velmi vytazeny v tychto dnoch…takze len rychlo: Ta stolica je vyborna, ale zda sa mi jeden stlp na podporu celej/?/ dlzky malo. Je to taky velky problem dat tam viac stlpov? Naozaj to bude dolu prekazat? Myslim si, ze je to taktiez pekny esteticky prvok, kt osviezi strohost preferovaneho minimalizmu /aj koli financiam/.
Co sa tyka venca: ano ten ram z pomurnic, kt rozklada sily je relativne ok, ale ja to vnimam, ze jedna /pohybova/ sustava je krov a druha mury. Tzn, krov dokazeme urobit so slusnou stolicou – ramom, ale to nezaistuje tie mikropohyby v muroch, kt mozu nastartovat trhliny v nom atd, pretoze ta stolica – vlastne nazyvame to tu ram nie je az tak dokonalo spojeny s murmi a tie sa mozu pohnut. /Cize pevnost a tuhost ramu nie je prenasana a nespevnuje mury/. Vysledok je, ze castejsie treba robit opravy a udrzbu, aj ked chapem, ze je to viac koscher. Veniec do U-cka /tri steny/ staticky zachyti a stuzi tri steny je podla mna najlepsie riesenie, kt o.i. umozni dobre zakotvenie celeho krovu, co v dnesnej dobe silnych vetrov tiez nie je zanedbatelne.
Vlcik dakujem za fotky, su krasne, zvlast ta prva – sypka/?/. Kiez by si ludia uchovavali taketo stavby napr na naradie, miesto zburania a postavenia NOVEJ skladackovej budy z monopolnych obchodov. Knecne by Slovensko zacalo dostavat nejaky charakter a nevypadalo ako z Quelle katalogu. Dakujem pekne za ocenenie – vazim si to. Ty si tiez fundovany clovek v tomto fore, kt by si uz aj zasluzil /aspon/ nejaku plaketu za tolke prispevky…/:-
Pekny den vsetkym. Doky -
Ospravedlnujem sa, ale som velmi vytazeny v tychto dnoch…takze len rychlo: Ta stolica je vyborna, ale zda sa mi jeden stlp na podporu celej/?/ dlzky malo. Je to taky velky problem dat tam viac stlpov? Naozaj to bude dolu prekazat? Myslim si, ze je to taktiez pekny esteticky prvok, kt osviezi strohost preferovaneho minimalizmu /aj koli financiam/.
Co sa tyka venca: ano ten ram z pomurnic, kt rozklada sily je relativne ok, ale ja to vnimam, ze jedna /pohybova/ sustava je krov a druha mury. Tzn, krov dokazeme urobit so slusnou stolicou – ramom, ale to nezaistuje tie mikropohyby v muroch, kt mozu nastartovat trhliny v nom atd, pretoze ta stolica – vlastne nazyvame to tu ram nie je az tak dokonalo spojeny s murmi a tie sa mozu pohnut. /Cize pevnost a tuhost ramu nie je prenasana a nespevnuje mury/. Vysledok je, ze castejsie treba robit opravy a udrzbu, aj ked chapem, ze je to viac koscher. Veniec do U-cka /tri steny/ staticky zachyti a stuzi tri steny je podla mna najlepsie riesenie, kt o.i. umozni dobre zakotvenie celeho krovu, co v dnesnej dobe silnych vetrov tiez nie je zanedbatelne.
Vlcik dakujem za fotky, su krasne, zvlast ta prva – sypka/?/. Kiez by si ludia uchovavali taketo stavby napr na naradie, miesto zburania a postavenia NOVEJ skladackovej budy z monopolnych obchodov. Knecne by Slovensko zacalo dostavat nejaky charakter a nevypadalo ako z Quelle katalogu. Dakujem pekne za ocenenie – vazim si to. Ty si tiez fundovany clovek v tomto fore, kt by si uz aj zasluzil /aspon/ nejaku plaketu za tolke prispevky…/:-
Pekny den vsetkym. Doky