Forum Replies Created

Page 12 of 12
  • doky

    Member
    12. júla 2009 at 0:53 in reply to: Oprava hlineneho domu

    Tak na poslednu otazku ti mozem povedat dasliu skusenost: moj otec mal hlinenu chalupu, kde sa postupne cela asi 10m stena v rohoch kazdej miestnosti odpraskla a hore pri strope v priebehu par rokov sa vyklonila smerom von asi o 8 cm. Zistil som, ze vychylenie bolo sposobene porusenim rovnovahy steny. Totiz strecha nemala stresne zvody a dazdova voda kvapkala az dolu na zem, kde vzdy prskla aj na stenu a úpostupne vyryla vodorovnu drazku po celej dlzke nad zemou….
    Tym chcem povedat, ze urcite doporucujem dat nainstalovat stresne zvody. Previs strechy by som osobne dal asi 50cm – vsetko je vsak daleko citlivejsie – treba posudzovat regionalnu architekturu, celkovu kompoziciu, proporcnost, presvetlenie atd. Vseobecne cim dalej, tym lepsie.

  • doky

    Member
    9. júla 2009 at 23:37 in reply to: stenove kurenie zakryte hlinenou omietkou

    Zaskocil si ma s roztaznostou, ale beriem to – potreboval by som sa dosatat na tabulku roztaznosti. Vidim vsak, ze si si nastudoval problematiku. Len chcem este jednu vec upozornit: Rozcvicenie pocas schnutia steny je zaujimava myslienka, len bacha ak sa divas na vec z ineho uhla: ak pocas schnutia omietka dostane tepelny sok, zacne okolo trubiek prudko schnut, co moze sposobit dalsie problemy-prudke lokalne zmrstenie hlinenej omietky a nasledovne popraskanie, resp casom odlupovanie. Napadla ma este jedna cesta, kt by mozno pomohla na zvacsenie prilnavosti k vapennej omietke to iste, ako sa robi na keramicku dlazbu: natriet tesne pred nanesenim /vid navod/ vapennu omietku s penetrakom napr Baumit TiefenGrund LF Plus, kt slusne zvysuje prilnavost k podkladu. Treba to samozrejme vyskusat na vzorke najprv.
    Pokial viem, podlahovka ma neustale toceneho “hada” cize roztaznost sa vybija v oblukoch smerom von – vsade po troske a v konecnom dosledku ziadne velke pohyby. Vid sovietske ropovody druzba a ich povestne slucky okolo prstov konstrukterov…
    Pocitaj ,pri tebou spominanych sposoboch kurenia, s nevyhodami: dlhy cas nabehu tepla a tak isto zotrvacnost. Zvlast nekomfortne pri velkych dennych a nocnych vykyvoch teplot /jar, jesen/. Ale ty to chces tusim len v druhotnych miestnostiach, takze to je OK.
    Vypadas inac sikovny clovek a ciganov postras preventivne aj tak ….

  • doky

    Member
    8. júla 2009 at 23:25 in reply to: stenove kurenie zakryte hlinenou omietkou

    Jusuf ma pravdu, treba primiesat piesok /vid kachliary – vymazavanie kachlic/. Nie kazda hlina je dobra – su medzi nimi velke rozdiely v percente zmrstenia. Najlepsie je spojit sa s nejakym miestnym keramikarom.
    Kurenie v stene. Predvidavo upozornujem, ze med ma dost velku tepelnu roztaznost, takze ak sa “natvrdo” zaomieta , asi pri kazdom zahriati bude okolo praskat hlina – omietka. Recept na to je neist s vysokou teplotou do trubiek, alebo nedotknut sa omietkou trubiek.
    V Rakusku som bol v montovanom dome , kde bolo elektricke stenove kurenie /indukcne rohoze?/ . Na stene bola tapeta. Vsade kde bolo toto kurenie, evidentne bolo cierne pole od prachu.
    Kazdopadne idea je zaujimava a milujem ist do noviniek, kt tu este neboli, takze drzim palce a uvitam komentar so skusenostami po dokonceni.

  • doky

    Member
    7. júla 2009 at 23:15 in reply to: drevenica

    Cela dlzka sa da vyheverovat na jeden raz a tak, ze cely priestor pod stenou je volny na demolaciu starych a vybudovaniu novych zakladov.

  • doky

    Member
    7. júla 2009 at 1:48 in reply to: drevenica

    Priklanal by som sa podbetonovat celu dlzku naraz, nekuskovat, Takto je lahsie dosiahnut rovinu, menej spojov / a teda prasklin/Ked sa polozi chalupa na poriadny vodorovny zaklad, tak sa obvykle krasne zrovna. Nezabudnut uvolnit vsetky pece, kominy, instralacie. Aka je dlha drevenica? S drevom ti poradi Miro z Hornbachu….(:(: Ale aj tak dakujem Mirovi, nevedel som to o modrej skalici. Vsetci ludia vsetko vedia.

  • doky

    Member
    6. júla 2009 at 23:27 in reply to: Oprava hlineneho domu

    Tak na toto neviem ziadnu matematicku rovnicu, ale moja skusenost je: pri dome som mal studnu, kde bola hladina vody asi 80cm pod urovnou zeme. Je tu ilove lozko, kt drzi vsakovane povrchove vody a nepusti hlbsie do zeme. Dnes pouzivam studnu,/pravidelne tahana/, je vseobecne suchsie /mimo tohto leta…/, spustila sa mestska kanalizacia, cim sa zlikvidovalo pokutne vypustanie … a voda v studni klesla asi 1,5 az 2 m. Dokonca v obdobi sucheho leta ju vytiahnem do sucha /hlbka asi 4-5m/.
    Ten briezok by som urobil velmi masivny – zalezi vsak od priestorovych moznosti a potencialu vody v lokalite. Ja nie som vodar, ja len tak podla citu (: Tiez by som sa prihovoril za nejake kriky, stromky na briezok, kt by to svojimi korenmi spevnili. Super, ze stresne zvody su odvedene daleko. Mudro!

  • doky

    Member
    6. júla 2009 at 0:14 in reply to: Oprava hlineneho domu

    To Jirko:
    Cital som sice len 5 a 6 str diskusie, ale ked je problem aj so zaplavami na ulici+ vlhkost v zakladoch, urcite by som isiel s napojenim pri stenach na komin. Tiez pozor, aby zvisle zvody zo strechy boli odvedene umne niekde kde voda uz nebude spatne mat dosah na dom. Viem ze to bude zniet deprimujuco, ale nebolo by dobre sa zamerat n azaistenie chalupy proti povodnovej vode? V tychto pohnutych casoch dazda / a lepsie nebude/- aby to neznicilo pracu, kt uz bola do chalupy investovana. To len z ucty, ked som videl “daco poburane…/

  • doky

    Member
    5. júla 2009 at 23:59 in reply to: budovanie kúpeľne na chalupe

    To co som napisal, vlastne potvrdil aj Jirko: miestnost v miestnosti. Podlahu by som nedvihal – bude to duniet a posobit lacno. Tiez velky pozor na zaistenie proti hlodavcom! vedia paradne zneprijemnit zivot /napr manzelke vo vani…./ Sadrokarton nemusi byt hladky a rovny. Kedze su to vnutorne steny, nie je situacia az tak kriticka a zaplat panboh, ze je podlaha sucha. Urcite sa tam da vykuzlit krasna a atraktivna kupelna. Ked je to docasna kupelna, ma zmysel si komplikovat zivot s vanou? Tiez z praktickej stranky by som povedal, ze aj v buducnosti sa vam zide na prizemi nieco na umytie po praci /jedno ci vana, resp sprcha – myslim viac ako WC/ Otazka: neda sa nejako zvacsit ? Nesuhlasim s tym ze je za jedno priestorovo vana a sprcha. Predsa na jednu stenu date
    vanu a dost, naproti tomu sprcha moze mat na tej istej stene napr umyvadlo, resp zachod. Neviem z textu posudit sice skutocny stav situacie, ale aj tak sa obavam tej skalnej steny.
    Doporucujem riesit vodoinstalaciu koncepcne, usetri vam to peniaze a druha stranka koncepcnosti: ak chalupa nebude permanentne temperovana, potrubia musia byt vyspadovane a zaistene seriozne vypustanie. Nespoliehajte sa na prefukovanie kompresormi atd.

  • doky

    Member
    4. júla 2009 at 1:18 in reply to: budovanie kúpeľne na chalupe

    Prve co ma zarazilo, preco chcete davat este aj vanu do takej malej kupelne na chalupe? Vsak to padne do standardu panelakovej kupelne. Zabere plno miesta a stejne sa nepouziva. Menej je viacej. Sprcha je podla mna prakticka a bude docenena. Pocitajte s tym, ze skutocne rozmery miestnosti sa este zmensia vdaka izlolaciam atd. Treba racionalne pocitat s kazdym centimetrom. Ak vyuzivate chalupu aj v zime, tak to bude dost odvazne, lebo zelezo sa bude potit, skala bude do nekonecna odsavat teplo, tak neviem ci el ohrievac bude stacit. Osobne by som asi postavil z vnutra rost na sadrokartony, medzi poriadnu tepelnu izolaciu, samo ze vzduch medzera medzi izolaciou a exist stenami. No a opat alfa a omega poriadna parozabrana. Ten ohrievac vody na pevne palivo znie dobrodruzne
    Je dom podrezany, resp ma poriadnu izolaciu? Nebolo by lepsie /ak je kupelna niekde na obvode ju radsej zhodit a postavit z modernych mat, kt maju nepomerne lepsiu tepelnu izolaciu pri mensej hr, cim by sa zvacsil aj priestor kupelne ?

  • doky

    Member
    3. júla 2009 at 1:49 in reply to: drevenica

    Kety uz je asi zial neskoro radit, ale chcel by som sa vyjadrit k sadrokartonu na chalupach/Miro/. sadrokarton je hygroskopicky material a ked sme ho nahadzovali v Kanade, pravidlo bolo, ze uz musel byt dom aspon permanentne vyhriaty, ked uz nie vykureny. Inac hrozilo ze nainstalovane platne sa poprehybaju zmenou vlhkosti, kt skociac na nase slovenske chaluparstvo , je pravidelne pri kazdom prichode a rozkureni chalupy /prekrocenie rosneho bodu/ a tiez pri chladnuti na konci pobytu. Ked pouzit sadrokarton, tak urcite by som isiel so zelenym, kt trochu lepsie znasa vlhkost. Kazdopadne podlozit skutocne dobre urobenou parozabranou, kt zial casto na Sk nie je dostatocne urobena v detailoch.
    Mal som na chalupe stitovu stenu natretu vapnom. Desil som sa! Tak som zobral karbosku a odbrusil som dvadrotenne kotuce, aby som ju ocitil a napustil. Chcem povedat vsetkym Mirom, Jozkom, Gabikam, Silvam, ze to bola najlepsia ochrana proti najuhlavnejsim dreveniciarskym pozieracom. Drevo dychalo a tym krppcom to nechutilo. Odkedy som to vycistil a napustil akymsi lazurovym lakom, odvtedy sa mozem zucastnovat tejto nikdy nekonciacej diskusii o cervotococh a pilkozrutoch atd.Ale logika je jedno a nase jesitne oko mat stopercentnu drevenicu podla nasich snov je druhe. Koniec koncov otazka: natreli to nasi predchodcovia, kt stavali a zili v drevenici. Tak co je vlastne povodny vzhlad drevenice?

  • doky

    Member
    30. júna 2009 at 1:19 in reply to: Slnecne kolektory – svojpomocne

    Dakujem za ocenenie, ked je dobra myslienka a citim, ze to nieco prinesie, nehladim na objem prac. Medzera 15mm je naozaj len teoreticka, ja tam mam asi 8 az 10 cm, aby som, ako si spravne postrehol, dosiahol prietok vzduchu. Ten by som chcel v buducnosti podporit ventilatorom. Akumulacna stena je z betonu. Tazko mi je bez solidneho merania robit objektivne uzavery, ale napr v zime bolo v dielni kazde rano stabilne o 2 stupne vyssia teplota – a to pri mizernych plechovych neutesnenych dverach /raz aj na ne pride!!/ Myslim, ze nieco v tom zohrala aj betonova stena. Musim uznat, ze asi je hodne pravdy na tvrdeni o energetickom “neprinose”. Realne posudenie kolektoru je komplikovanejsie, ako sa to da v pokeci strucne zhrnut.
    Kolektor je v okoli Blavy, takze dost na juhu a je orientovany priamo na juh. Nevzdavam sa vsak a mam idey na varianty a merania pred finalnou verziou kolektoru.Dakujem yergush za info, kt mi vyvedu zo slepej ulicky. Len zial, musim sa zivit prioritne prozaickou pracou a toto je len okrajova zalezitost. Nastudujem si grafy a web stranky -dakujem

  • doky

    Member
    29. júna 2009 at 0:53 in reply to: Slnecne kolektory – svojpomocne

    Postavil som Trombeho stenu – slnecny teplovzdusny kolektor.Na uvod musim povedat, ze nie je dokonceny a mam tam /este/ neutesnenu medzeru medzi sklom a vzduchovou komorou. Realita je vsak taka, ze kolektor v podstate /ak neberiem do uvahy +2C v prospech kolektoru/ nefunguje. Medzery nie su velke ale “zmrznutost “kolektoru ma sklamala a tak som sa zacal zaoberat otazkami: ako vplyva druh skla na ucinnost, aka je optimalna vzdialenost medzi sklom a akumulacnou stenou. Vie mi prosim niekto poradit s odpovedou na moje otazky?

  • doky

    Member
    26. júna 2009 at 19:06 in reply to: Slnecne kolektory – svojpomocne

    Dajte si pozor na lacne kolektory. Tie obvykle prichadzaju z velmi dalekeho vychodu… a bol som upozorneny na pouzite extremne tenke materialy. Potom samo, ze cena moze ist dolu a sklamanie sa dostavi velmi rychlo.Ked budem mat viac casu, pridam sa do diskusie.

Page 12 of 12