Kto slúži a čomu

palo 10. augusta 2004

Banskoštiavnická kauza „Rezešov bazén“ (poškodenie pamiatky jej prestavbou na súkromnú plaváreň) prepukla na základe podania Spolku Banskej Štiavnice ’91 – občianskeho združenia pre záchranu pamiatok – na Okresnú prokuratúru v Žiari nad Hronom v máji 1998. Vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ v Žiari nad Hronom trestné stíhanie dvoch osôb obvinených pre trestný čin zneužívania vlastníctva podľa § 258 Trestného zákona vo februári 2001 zastavil ako neopodstatnené. Jeho rozhodnutie o rok neskôr potvrdila aj Generálna prokuratúra SR. Napriek tomu táto kauza stále neupadá do zabudnutia.

Námestie pre ľudí (úryvok)

Prípad Rezešovcov
Záver pravej hornej strany námestia je z hľadiska pamiatkovej obnovy najproblematickejšou časťou. Niekoľko domov tu vlastnia pozostalí podnikateľa A. Rezeša. Aj keď časť z domov je opravená, tri zostávajú v dezolátnom stave. Snažili sme sa spojiť s ich majiteľmi a aj keď sme neboli úspešní, podľa získaných informácií môžeme skonštatovať, že plánované rekonštrukcie rodina zastavila zo strachu pred represiami pamiatkových orgánov a niektorých občianskych združení. Medializácia „prípadu Rezešovho bazénu“ k záujmu investorov o rekonštrukcie objektov v B. Štiavnici rozhodne neprispela. Je jasné, že pamiatkové hodnoty treba chrániť, rovnako je však jasné, že do starých domov sa musí vrátiť život, inak budú námestie naďalej špatiť. Malo by byť našim spoločným cieľom zmeniť a komunikovať s potencionálnymi investormi v prioritnej snahe vdýchnuť domom ľudský rozmer a neuprednostňovať fetiš pamiatky.

Existuje dvojaký meter?
Príkladom dvojakého metra v ochrane pamiatok je stav Kalvárie, sakrálnych pamiatok na Piargu, Hornej Rovni, stav pozostatkov fortifikačného mestského systému, kaplniek, kostolov, krížov a ostatných stavebných artefaktov, ktoré prerastajú súkromný meštiansky, alebo podnikateľský rozmer. Sústredenie pamiatkárskej ochrany na tieto objekty by prinieslo ďaleko lepší efekt.

Spomínam si na rozhovor s bývalou predsedníčkou Združenia historických miest a obcí Čiech a Moravy, ktorá mi potvrdila, že aj v Českej republike existujú tri skupiny pamiatkárov: skupina tzv. liberálnych, skupina stredu a skupina ultrapamiatkárov. Kým s prvými dvomi skupinami je možná komunikácia, tzv. ultrapamiatkári by boli pravdepodobne najradšej, keby sa v obytných starých meštianskych domoch svietilo petrolejom, zatepľovalo hlinou a podkrovia by slúžili maximálne pre chov holubov. Ak sa takýto rigorózny pamiatkársky postoj spojí s kvázi občianskou aktivitou napojenou nebodaj na rôzne politické ústredia, vzniká nebezpečná výbušná zmes, ktorá má bližšie k neustálemu stavu konfliktu, než k racionálnej kompromisnej dohode.

Peter Danáš

Zdroj: Štiavnické noviny č. 27/2004, 5. 8. 2004

Poznámka redakcie: Autor článku Námestie pre ľudí je vedúcim Oddelenia kultúry Mestského úradu v Banskej Štiavnici a šéfredaktorom týždenníka Štiavnické noviny.

Tags: 2001, Spolok Banskej Štiavnice `91

palo

Súvisiace články

EVIDENCIA KULTÚRNYCH PAMIATOK NA SLOVENSKU k 1.1.2003

Zákonom č. 49/2002 Z.z o ochrane pamiatkového fondu sa zmenil aj systém evidencie.
Ústredný zoznam pamiatkového fondu sa elení na 4 registre: …

harp 9. júla 2003

Žiar nesúhlasí s navrhnutým ochranným pásmom

ŽIAR NAD HRONOM – Kostol a kaštieľ s areálom v Žiari nad Hronom majú byť ako národné kultúrne pamiatky v ochrannom pásme. Navrhol to Pamiatkový úrad, ale mesto s tým nesúhlasí. Primátor Ivan Černaj tvrdí, že ochranné pásmo je zbytočne veľké. “Navrhujeme ponechať areál kostola a kaštieľa v súčasnej podobe,” hovorí.

harp 16. júna 2006

Historické objekty Štiavnice sú ohrozené

BANSKÁ ŠTIAVNICA – V mestskej pamiatkovej rezervácii Banská Štiavnica je približne 30 objektov, ktoré sú v ohrození. Pamiatkari označujú ich stav ako veľmi vážny. Vypracovali zoznam ohrozených objektov a predložia ho vedeniu mesta a ministerstvu kultúry. Ako nám potvrdili pracovníci štiavnického pracoviska Pamiatkového úradu Banská Bystrica, zoznam je jedným z východiskových materiálov pre správu o technickom stave lokality, ktorú štát predkladá Centru svetového dedičstva UNESCO v Paríži každé dva roky.

harp 19. novembra 2004

Už ma to nebaví! alebo: Pamiatkári a turizmus

Ján Roháč, 6. 8. 2004
V poslednej dobe sa v štiavnických plátkoch objavilo viacero článkov o zlých pamiatkároch a dobrých investoroch. Schéma je v nich približne rovnaká: dobrý investor chce rozvíjať Banskú Štiavnicu tým, že tu postaví superhotel, avšak zlí „ultrapamiatkári“ to nechcú povoliť a boli „by najradšej, keby sa v obytných starých meštianskych domoch svietilo petrolejom, zatepľovalo hlinou a podkrovia by slúžili maximálne pre chov holubov“ (cit. Peter Danáš, Štiavnické noviny 27/2004). Výsledkom potom bude „skanzen“, „dokonale mŕtve centrum“ a „stagnácia života v meste“ (cit. Richard Murgaš, Štiavnický život 14/2004). Situácia je údajne tak ďaleko, že primátor mesta išiel na pamiatkárov žalovať k ministrovi hospodárstva (ústna informácia primátora mesta z mestského zastupiteľstva) a viceprimátor mesta otvorene konštatuje, že najväčšou prekážkou rozvoja Banskej Štiavnice sú pamiatky a pamiatkári (voľná citácia z uvítacieho prejavu viceprimátora mesta na konferencii Krajina – človek – kultúra, 6. mája 2004). Mýtus o zlých pamiatkároch je skrátka večne živý, opakuje sa stále dokola a hrozí, že sa stane všeobecne prijatou pravdou.

palo 16. augusta 2004

Analýza: Pamiatky a podnikanie

ANALÝZA VPLYVOV LEGISLATÍVY Z OBLASTI KULTÚRNYCH PAMIATOK NA ROZVOJ PODNIKATEĽKSÉHO PROSTREDIA A CESTOVNÉHO RUCHU
Vláda SR na svojej 131. schôdzi, 10. mája 2005, prerokovala a s pripomienkami schválila Analýzu vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľksého prostredia a cestovného ruchu.
Kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku.

harp 16. mája 2005

Hodiť kameňom

Ľudia majú na pamiatkárov rôzne názory. To je samozrejme právo každého z nás – mať svoj názor a stáť si za ním, ak je opodstatnený. Mnohí si však utvárajú názory len na základe druhotných informácii z overeného zdroja „jedna pani povedala“, alebo si niečo myslíme, „lebo aj Fero to povedal…“, alebo sa pri utváraní názoru spoliehame na emócie. Takto by však rozhodne nemali postupovať novinári. Tí by mali informovať objektívne, po vypočutí všetkých strán v spore.

cocovicka 26. februára 2005

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Súvisiace články