Krajina pokojného okamihu a trvalých podstát

Dňa 29. apríla 2004 o 16,00 hod. sa v malej výstavnej sieni Považskej galérie umenia v Žiline uskutoční vernisáž výstavy fotografa Františka Dejčíka a potrvá do 6. 6. 2004.
Keď sa František Dejčík pred štyrmi desaťročiami prisťahoval do Ružomberka, veľmi dobre si uvedomoval, že sa ocitol vo významnom centre tvorivej fotografie (doteraz má mesto silné zázemie v dvoch medzinárodných fotosalónoch: Fotofórum a Strom). V Ružomberku sa čoskoro stal vystavujúcim členom Fotoklubu Liptovského múzea, viedol rybárpoľskú fotoskupinu Hélios. V prvej polovici 70. rokov získal na ružomberskom Fotofóre jednu z cien za cyklus fotografií z výstavby priehrady Liptovská Mara, Grand prix na špecializovanej medzinárodnej súťaže Tatra objektívom aj cenu s diplomom v Kanade na súťaži Habitát za fotografie unikátneho zoskupenia dreveníc Bobrova raľa v Podbieli na Orave. Dejčíkovu krajinársku tvorbu ocenili poroty na salónoch vo Fínsku, Rumunsku, Japonsku, Maďarsku, Španielsku, Francúzsku, Argentíne, našu fotografiu reprezentoval v austrálskych mestách Perth, Adelaide a Alice Springs.
Ambíciou mnohých fotografov býva zachytiť svet ľudí, udalostí, životné prostredie, komornú atmosféru zátiší, rôznorodú krajinu. František Dejčík sa na výstavách a vo fotografických časopisoch predstavoval najmä ako portretista a krajinár. Od polovice 80. rokov začal trvalo spolupracovať s časopisom Matice slovenskej Slovensko a s periodikami vydavateľstva Orbis v Prahe. Jedno desaťročie, až do roku 2001 pracoval ako fotograf v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky pre oblasť súčasného Žilinského samosprávneho kraja a na území presahujúcom do Vysokých Tatier a na stredné Považie, takže sa zákonite venoval aj reportážnej fotografii. Na tejto výstave sa predstavuje jedinou polohou svojej tvorby – krajinárskou výtvarnou fotografiou.
Ak prijmeme toto žánrové vymedzenie, je potrebné zdôrazniť, že téma krajiny sprevádza Františka Dejčíka od začiatkov jeho fotografických aktivít a dodnes mu zostáva základným východiskom a príťažlivým objektom. Pri tejto prezentácii nie je dostatočný priestor na časový prierez štyroch desaťročí, počas ktorých sa menil a vyvíjal výtvarný názor fotografa na stvárnenie krajiny a na jej takpovediac premeny, ktorými zákonite prechádzala počas významných priemyselných a stavbárskych investícií, pri prírodných katastrofách či po necitlivých zásahoch človeka. Výstava prostredníctvom krajiny, architektúry a nevyzývavej prítomnosti človeka v nej má na zreteli zväčša iné než hektické a unáhlené plynutie času. Pri Dejčíkových fotografiách sme v konkrétnych obdobiach či okamihoch ich vzniku a súbežne sa dostávame o desaťročia ba aj celé stáročia v minulosti, vo vzdialenej histórii. Prítomnosť a spomienka sa neraz ukladajú na ploche fotografie ako nedeliteľný celok, obraz vnímame momentálnym pocitom, a môžeme si ho doplniť vlastnou skúsenosťou, konkrétnymi vedomosťami.
Napokon, v tomto je aj zmysel a ak chcete poslanie krajinárskej tvorby Františka Dejčíka: sme pamätníkmi nášho plynúceho života, prítomnými svedkami národnej histórie, hrdými (alebo neraz aj ľahostajnými) obyvateľmi Slovenska, ktoré práve prostredníctvom krajiny a ľudí, čo jej generačnými štafetami nenápadne, no vytrvalo vtláčali výraznú pečať, formuje naše vedomie a neodškriepiteľne ovplyvňuje naše estetické vnímanie a umelecké vyjadrovanie.
Zo životopisu Františka Dejčíka sa žiada pripomenúť ešte aspoň to, že sa narodil 21. septembra 1938 v Čadci. Zázemie v detstve mal vo svojom rodičovskom dome v obci Svrčinovec. Roku 1975 absolvoval štúdium na Inštitúte výtvarnej fotografie v Brne v triede prof. K. O. Hrubého. Od roku 1995 spolupracuje s vydavateľstvom Knižné centrum v Žiline, autorskými fotografiami a v niektorých prípadoch aj textom sa výrazne podieľal na jeho obrazových publikáciách Žilinský kraj, Svrčinovec, Vlkolínec – Perla Svetového dedičstva, Severozápadné Slovensko, portfólia o Žiline Klenot na Váhu, Žilina a okolie, fotografiami z viacerých regiónoch Žilinského kraja obohatil aj najnovšiu publikáciu Slovensko – kus Európy, ktorý stojí za návštevu. V rokoch 2002 – 2004 pôsobil ako kronikár Žilinského samosprávneho kraja.

DUŠAN MIKOLAJ

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.