Kostol v Spišskej Sobote sa bude uchádzať o ocenenie Europa nostra

Spišská Sobota, kostol sv. Juraja, zdroj: net

V Poprade-Spišskej Sobote verejnosti predstavili cenu Kultúrna pamiatka roka 2011, ktorú získal kostol sv. Juraja. Toto ocenenie bude pripomínať tabuľka pri dverách do kostola, ako aj samotná plastika Fénifa, ktorá bude umiestnená v infocentre, ktoré sa nachádza v renesančnej zvonici. Získanie ocenenia však ne je pre iniciátorov konečným cieľom. „Vstupujeme do procesu prípravy požadovaných podkladov potrebných pre úspešnú nomináciu na udelenie ceny Europa Nostra, čo je v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok najvyššia európska cena,“ odznelo v nedeľu na slávnostnom stretnutí v kostole pri príležitosti predstavenia ocenenia popradskej verejnosti.

Ocenenie Kultúrna pamiatka roka 2011 vníma jeden z iniciátorov z občianskej iniciatívy občanov Spišskej Soboty Mikuláš Argalács ako vzdanie úcty všetkým, ktorí sa v minulosti zaslúžili o to, že vôbec tieto pamiatky sa v kostole nachádzajú. „To ocenenie bolo tvrdo odpracované a bolo veľmi zaslúžené. Keď vošla hodnotiaca komisia do kostola, tak zostali stáť v úžase. Oni nevedeli, čo je za bránou toho kostola,“ uviedol Argalács. Preto si myslí, že toto ocenenie má svoj význam aj pri propagácii kostola.

Druhý krok iniciátorov je uchádzanie sa o ocenenie európskej ceny Europa nostra. „Poznáme kritériá pre udelenie ceny Europa nostra, sú neskutočne tvrdé, a ak projekt pre kultúrnu pamiatku roka mal 258 strán, tak projekt Europa nostra bude mať raz toľko a treba k nemu ešte najmenej osemminútový film,“ povedal Argalács. Iniciátori vstupujú aj do prípravy „Historickej cesty Spišskou Sobotou“. Tento projekt by chceli ukončiť a cestu verejnosti sprístupniť do začiatku letnej turistickej sezóny 2013.

Rímskokatolícky kostol sv. Juraja v Poprade-Spišskej Sobote z 13. storočia sa uchádzal o ocenenie Kultúrna pamiatka roka nielen samotný kostol, ale za obnovu a reštaurovanie mobiliáru a vybavenia kostola v uplynulých rokoch. Za posledných desať rokov sa podarilo pod vedením miestneho farára Michala Liptáka zreštaurovať oltáre sv. Mikuláša, sv. Anny, sv. Jozefa, organ, kazateľnica, Boží hrob, epitaf a kancela. V súčasnosti sa v reštaurátorskom ateliéri v Levoči nachádzajú pašiový oltár z roku 1480 a ornamenty a busty z patronátnych lavíc. Už tohto roku pribudli dve vitráže v oknách na južnej strane kostola. Ukončiť by ich chceli už na budúci rok. „Kostol opäť dostane väčšiu kvalitatívnu hodnotu,“ povedal Lipták.

Prihlášku s požadovanými dokumentmi na ocenenie Europa nostra chcú iniciátori odovzdať kompetentným orgánom v októbri budúceho roku.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Vplyv pamiatok na rozvoj podnikania a cestovného ruchu 2

Od 23. 12. 2004 je na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR v rámci druhého pripomienkového konania k dispozícii „Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu“, ktorá má byť následne predložená na rokovanie Vlády SR.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, „kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR
identifikovať a analyzovať tieto problémy.“
Prijímanie pripomienok bude uzavreté 5. 1. 2005.

Dejiny Pamiatkového ústavu 1853 – 1950

Krajinou, z ktorej vyšiel priamy podnet k prvým pamiatkárskym akciám u nás, bolo Bavorsko, a to cez pamiatkovú starostlivosť Rakúskej ríši, kde bola pamiatkovým orgánom C.k. centrálna komisia (Kaiserliche und konigliche Central – Commision zur Erforschung und Erhaltung der Baudenkmale). Táto komisia bola zriadená cisárskym nariadením z 31.decembra 1850. V roku 1853 začala komisia svoju činnosť aj na Slovenskom území. Mala sedem členov konzervátorov a 5 členov korešpondentov, medzi nich patrili gróf Ján Keglevich, Arnold Stummer, Ipolyi Arnold, Ignác Fabry, Maximilian Siemanowsky a korešpondenti gróf Anton Balassa, A.Zipser. Napriek tomu, že C.k. centrálna komisia sa hlásila svojim názvom k architektonickým pamiatkam, jej zorné pole od začiatku obsahovalo temer celý dnešný register pamiatok.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.