Košický zlatý poklad vystavujú v Národnom múzeu v Budapešti

Košický zlatý poklad – Kassai Aranykincs vystavujú v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Zuzana Bobríková, výstavu v pondelok 31. januára 2011 otvorili minister národných zdrojov Maďarskej republiky Miklós Réthelyi a minister kultúry Slovenskej republiky Daniel Krajcer.

Poklad, ktorý našli pri výkopových prácach v centre Košíc 24. augusta 1935, bude v Maďarsku vystavený po prvýkrát. Vážnosť, akú expozícii pripisuje vystavovateľ, potvrdzuje aj skutočnosť, že bude vystavený na mieste, kde doteraz mohli návštevníci vidieť korunovačný plášť svätého Štefana. Tieto priestory spĺňajú najmodernejšie a najprísnejšie bezpečnostné požiadavky. Košický zlatý poklad ako hromadný nález zlatých mincí patrí medzi najväčšie na svete. Mince tvoria širokú škálu produkcie 81 európskych mincovní 15. až 17. storočia. Košický zlatý poklad bude v Budapešti vystavený do 20. marca 2011.


Ako uviedla Bobríková, poklad videli už návštevníci v dvoch európskych hlavných mestách. V Bratislave bol inštalovaný v hradnej bašte Luginsland, v Prahe bola expozícia Košického zlatého pokladu prvou výstavou v budove bývalého Federálneho zhromaždenia na Václavskom námestí, ktorú dostalo do užívania české Národné múzeum. Moderná a pútavá inštalácia zaznamenala vtedy veľký divácky úspech.


Košický zlatý poklad tvoria zlaté mince, väčšinou dukáty a dvojdukáty, tri zlaté medaily a zlatá renesančná reťaz. Spolu 2 920 zlatých mincí pochádza z najrôznejších miest vtedajšej Európy, vrátane rodových razieb – z českých zemí, Uhorska, Sedmohradska, nizozemských provincií, nemeckých štátov, rakúskych zemí, Poľska, talianskych štátov, Španielska, Švédska, Dánska a Anglicka. Bohaté zastúpenie jednotlivých typov zlatých mincí a široký geografický záber dodáva pokladu na výnimočnosti. Schránka pokladu obsahovala aj tri vzácne zlaté medaily. Svetovým unikátom je jazdecká medaila Ferdinanda I. z roku 1541. Totožné medaily vyhotovené zo striebra sa síce v Európe objavujú, ale táto je výnimočná atypickým prevedením v zlate. V schránke bola spolu s mincami aj renesančná zlatá reťaz. Je dlhá 214 cm, váži 587,14 gramu a má rýdzosť 990/1000. Jej majiteľom alebo majiteľkou musela byť bohatá a vážená osoba. Na reťazi sa však nenachádzajú žiadne značky, ktoré by umožnili konkrétnejšiu identifikáciu. Najmladšiu mincu v poklade vyrazili v Kremnici v roku 1679.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Význam archeomineralógie pri poznávaní kultúrneho dedičstva a jej úloha…

Ľudstvo si stále viac uvedomuje nenahraditeľné miesto kultúrneho dedičstva medzi najcennejšími hodnotami civilizácie. Jeho významnou súčasťou sú aj stavebné a výtvarné pamiatky, remeselné a umelecké artefakty. Poznanie ich pôvodu a predpokladov možnosti ich zachovania pre budúce generácie, predstavujú celý rad komplikovaných problémov. Pri riešení týchto otázok môžu nezastupiteľným spôsobom pomôcť aj petrológia, geofyzika, geochémia, mineralógia a ďalšie vedné odbory.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Odkiaľ pochádzalo zlato starovekého Egypta

Civilizácia starovekého Egypta neustále podnecuje ľudskú predstavivosť. Väčšine z nás sa pri vyslovení mena tejto krajiny zázrakov vynorí pred očami zem prastarej kultúry, rieka Níl, pyramídy, podivuhodné náboženstvo a zlaté poklady. Každý si okamžite spomenie na zlaté klenoty nepredstaviteľnej ceny, ktoré sa našli v hrobke bezvýznamného panovníka Tutanchamona a pokúša sa predstaviť si nesmierne bohatstvá, ktoré museli ukrývať hrobky veľkých kráľov: Ramesse II., Amenhotepa III., Thutmose I. a IV., či Setiho I…
V staroveku sa Egypt považoval za krajinu zlata. Zachoval sa list, ktorý okolo roku 1400 pr. Kr. napísal mitanský panovník Tuštattu egyptskému kráľovi Thutmose IV.: „Pošli mi rýchlo mnoho zlata, aby som mohol realizovať svoje zámery, pretože zlato je v tvojej zemi ako prach.“ Zlato bolo v starom Egypte naozaj extrémne hojné, napriek tomu však bolo podľa niektorých egyptológov vyhradené len pre nobilitu.