Na Bratislavskom hrade našli zlatý poklad z rímskych čias

Bratislavský hradný areál odkryl pamiatky, ktorými sa hlavné mesto Slovenska zapisuje medzi významné náleziská pamiatok z rímskeho obdobia. Podľa odborníkov tak možno už hovoriť o antickej Bratislave, ktorá mala keltské opidum, sídlo moci, na európskej úrovni. K najvýznamnejším objavom pri archeologických vykopávkach na mieste historickej jazdiarne na Severnej terase patrí nález zlatých mincí a muriva rímskych stavieb s dlážkami.

Nález rímskeho muriva bol veľkým prekvapením pre archeologičku Margarétu Musilovú, lebo nikto nepredpokladal, že by sa tam čosi také mohlo nachádzať. “Po pol metri sme narazili na kvalitnú liatu dlažbu vykladanú drobnými kamienkami,” uviedla o odkrývaní nálezu Musilová. V interiéroch dávnej stavby našli črepy z nádob, amfor. “Také som poznala iba z Ríma, z Talianska,” uviedla archeologička, podľa ktorej takéto nálezy amfor sme na Slovensku nemali. Medzi nálezmi boli aj úlomky skla, železné a bronzové predmety. “No a 11. augusta o 11:27 sa brigádnikovi podarilo objaviť prvú zlatú mincu, zlatý statér. Čo bolo na tom najkrajšie, niesol nápis Biatec,” povedala Musilová. Biatec je prvá minca, razená na našom území, resp. na území bratislavského opida. Vzápätí na to našli archeológovia poklad, ktorý tvorili zlaté statéry a strieborné tetradrachmi. Mince neniesli iba názov Biatec, ale aj Nonos. “To boli mená prvých keltských kniežat, ktoré vládli na našom území a razili mince so svojím menom,” povedala.


V stredu 26. augusta 2009 sa pre rímsky nález stretla komisia. Ako uviedla Musilová, jej rakúski kolegovia sa vyjadrili, že ide o najreprezentatívnejšiu stavbu italského charakteru, teda rímsku, v keltskom prostredí z obdobia prvého storočia pred naším letopočtom severne od Álp. “Ďalší kolega, doktor Karol Pieta z archeologického ústavu povedal nebojte sa, neváhajte pomenovať tento nález unikátnym, ktorý pozdvihuje Bratislavu v tej dobe na úroveň kráľovského sídla,” povedala Musilová.


Nález by mohol súťažiť o titul “nález roka”, uviedol riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivo Štassel. “Tento poklad je unikátny svojou ucelenosťou a počtom tých mincí. Takéto sa doteraz nenašli,” povedal a dodal, že keď vyhodnotia ďalšie nálezy a zaradia ich do kontextu, budú zvažovať aj o zapísaní nálezu medzi pamiatky spadajúce pod UNESCO. “Budeme sa snažiť aj tam dostať,” povedal. Podľa Štassela sa bude v odkrývaní pamiatok pokračovať podľa toho, čo ešte nájdu. “Toto sú mimoriadne nálezy, s ktorými sa v rozpočte nerátalo, ale to je na vzájomných rokovaniach, že sa povie, čo sú kultúrne priority a zase dodávateľ musí povedať, čo sú finančné možnosti, a urobí sa potom nejaký kompromis,” povedal. Ak sa potvrdí, že ide o významnú keltskú lokalitu s rímskym vplyvom, tak bude podľa Štassela opodstatnené žiadať aj o nejaké finančné navŕšenie. Okrem nákladov na výskum treba rátať aj s nákladmi na prezentáciu a konzerváciu nálezov. “To je tá otázka, ktorá sa ešte musí rozdebatovať za okrúhlym stolom a k tomu budú mať čo povedať aj tí, čo dávajú peniaze,” uviedol Štassel.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Význam archeomineralógie pri poznávaní kultúrneho dedičstva a jej úloha…

Ľudstvo si stále viac uvedomuje nenahraditeľné miesto kultúrneho dedičstva medzi najcennejšími hodnotami civilizácie. Jeho významnou súčasťou sú aj stavebné a výtvarné pamiatky, remeselné a umelecké artefakty. Poznanie ich pôvodu a predpokladov možnosti ich zachovania pre budúce generácie, predstavujú celý rad komplikovaných problémov. Pri riešení týchto otázok môžu nezastupiteľným spôsobom pomôcť aj petrológia, geofyzika, geochémia, mineralógia a ďalšie vedné odbory.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!