Klenot Trnavy po rozsiahlej obnove otvorili pre verejnosť

Obrázok k článku

Budovu Západoslovenského múzea v Trnave po rozsiahlej rekonštrukcii oficiálne otvorili pre verejnosť. V priestoroch z 13. storočia, ktoré vyše päťsto rokov slúžili rádu klarisiek, vymenili všetky okná, obnovili fasády a pribudol aj výťah. Obnova rozsiahlej budovy stála 1,6 milióna eur, prevažná časť peňazí pochádza z eurofondov.

 

Historickú budovu múzea označila jeho riaditeľka Daniela Čambálová za klenot Trnavy, ako aj klenot jej vlastníka, ktorým je Trnavský samosprávny kraj. ,,Vymenených bolo takmer tristo okien, zreštaurovaných sedem, vymenené boli dvere, obnovené fasády na celej budove, zreštaurované boli dobové nápisy. Všetky práce boli vykonané pod dohľadom pracovníkov Krajského pamiatkového úradu v Trnave, keďže budova je národnou kultúrnou pamiatkou,“ priblížila rozsah prác Čambálová. Práve okná boli podľa konateľa dodávateľskej firmy CS Miroslava Marciana zrejme najtvrdším orieškom pri obnove budovy. Nielenže ich boli tri stovky, ale pochádzali z rôznych historických období a rôznych slohov. Po skončení veľkej obnovy exteriéru budú pokračovať už v menšom rozsahu interiérové úpravy, ako napríklad zmena vstupu pre návštevníkov alebo umožnenie bezbariérového vstupu do všetkých expozícii. Čambálová verí, že časom sa podarí obnoviť aj pivničné priestory a kostol, ktorý je súčasťou areálu múzea.

 

Otvorenie vynovenej budovy bolo vo štvrtok večer spojené aj s otvorením výstavy, ktorá nie je pre múzeum typická. Expozícia Osobnosti športu Trnavského samosprávneho kraja predstavuje najúspešnejších športovcov a športové kolektívy z Trnavy, Piešťan, Záhoria či Žitného ostrova. Medzi exponátmi nechýba dnes už historická kombinéza motocyklového pretekára Petra Baláža, dresy futbalistov či hokejistov, ale aj premietanie videa z nezabudnuteľného zápasu Spartaka Trnava a Ajaxu Amsterdam z roku 1969. Na vernisáži výstavy nechýbali ani športové legendy ako olympijský víťaz v boxe Ján Zachara alebo futbalisti zo zlatej éry Spartaka Trnava Stanislav Jarábek či Jozef Štibrányi. Jedným z cieľov výstavy bolo podľa predsedu Trnavského samosprávneho kraja Tibora Mikuša zviditeľniť ľudí, ktorí môžu byť vzorom pre dnešnú mládež. Okrem športovej expozície sú otvorené aj viaceré stále, zamerané napríklad na sakrálne pamiatky alebo minulosť Trnavy.

 

Športu bude v Západoslovenskom múzeu venovaná aj Noc múzeí v sobotu 21. mája.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Zásady obnovy fasád architektury 19. a počátku 20. století

Architektura 19. a 20. století je významnou součástí našeho kulturního dědictví. Vyžaduje pozornost, úctu a odbornou péči. Pro její obnovu v obecné rovině platí to samé, co pro obnovu jakýchkoliv jiných stavebních památek. Odlišnost je v tom, že architektonická tvorba dvacátého století začala pracovat s novými materiály a konstrukčními řešeními.