Kde je múr? pýtajú sa turisti (Berlínsky múr)

Múr, ktorý takmer tridsa? rokov rozde?oval nemeckú metropolu, je dnes jednou z najvä?ších berlínskych atrakcií. Turisti sa však s?ažujú, že v centre zostalo len pár ?astí múra a majú problém ich nájs?. ?Bol som sklamaný, ako málo z múra zostalo. Myslím, že by mal by? viac vidite?ný a stále pripomína? rozdelenie mesta,? hovorí dvadsa?šes?ro?ný Andrej, ktorý v lete navštívil Berlín.

Mnoho cudzincov, ale pod?a prieskumov i mladých Nemcov, si vie už len ?ažko predstavi?, že Berlín pretínala 155 kilometrov dlhá bariéra a pri pokuse prekro?i? ju zomrelo 191 ?udí.


Mur berilan
Mur zo satelitu (zdroj: NASA/GSFC/MITI/ERSDAC/JAROS, and U.S./Japan ASTER Science Team)


Pár fragmentov steny zostalo pri Brandenburskej bráne a známa je East Side Gallery, ktorú za?iatkom 90. rokov poma?ovali umelci z celej Európy. Hlavný mestský pamätník stojí na ulici Bernauerstrasse, kde sa zúfalí Berlín?ania pokúšali skáka? z obytných domov, ktoré susedili so západom mesta. Práve tu pohrani?né stráže nechali prejs? 9. novembra 1989 prvých ?udí na Západ potom, ?o šéf východonemeckých komunistov oznámil, že sa rušia cestovné obmedzenia.


Pár mesiacov po páde múra nastúpili buldozéry a zvyšky si rozobrali domáci na pamiatku. Desiatky celých blokov kúpili ?udia a inštitúcie po celom svete. Jeden stojí napríklad v parku pri bruselskom sídle Európskeho parlamentu. Malé kúsky sa dnes predávajú turistom – avšak bez akejko?vek záruky, že ide o skuto?nú sú?as? múra.


Berlín celé devä?desiate roky debatoval, ?i zachova? ?asti múru ako memento pre budúce generácie, alebo ho úplne zni?i?, aby už ni? nepripomínalo totalitný režim.


Berlinsky mur malovany


Magistrát sa nakoniec rozhodol vy?leni? peniaze na zachovanie zvyškov múra. Uvo?nil 40 miliónov eur, ?o je pre takmer zbankrotovanú samosprávu vysoká suma. ?Toto je jediná cesta ako udrža? v mysliach ?udí význam demokracie a slobody,? povedal berlínsky starosta Klaus Wowereit.


Architekti a dizajnéri už dnes riešia otázku, ako si pripomenú? 20. výro?ie pádu múra, ktorý signalizoval aj pád celého sovietskeho bloku. Už dnes pripravujú odvážny projekt, ktorý sa spustí ­7. novembra 2009. Na miestach, kde stál múr, budú žiari? špeciálne laserové lú?e.


??udia budú môc? bez obáv prejs? cez svetelnú stenu, ?ím symbolicky ožije aj pád múra,? vysletlil architekt Dirk Buecke pre Deutsche Welle. Pod?a jeho prestáv by každých sto metrov stál takmer štvormetrový st?p, na ktorom budú nainštalované laserové projektory.







Stavba múru


…Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností previes? opatrenia, ktoré mali zabráni? útekom ob?anov. Ešte 15. júna 1961 dementoval Walter Ulbricht na svojej tla?ovej konferencii akéko?vek úmysly hranicu v Berlíne uzavrie?. K rozhodnutiu došlo zrejme na stretnutí najvyšších predstavite?ov Varšavskej zmluvy v Moskve 3. až 5. augusta 1961 po konzultáciách so sovietskym vedením. D?a 11. augusta 1961 schválila ?udová komora NDR moskovské uznesenia a 12. augusta 1961 prijala ministerská rada NDR uznesenie o nasadení ozbrojených síl krajiny na hraniciach v Berlíne a o ich uzatvorení. Západné informa?né služby boli síce informované o týchto úmysloch, boli však prekvapené ich rýchlym uskuto?nením.


V noci z 12. augusta na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR (armáda, polícia, pohrani?ná stráž a jednotky podnikových milícií) hranice k Západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východným a Západným Berlínom. V nasledujúcich týžd?och a mesiacoch došlo k vybudovaniu opevnení hraníc medzi NDR a SRN, ?o upevnilo nepriepustnos? hraníc medzi štátmi Varšavskej zmluvy a okolitými štátmi. Tieto hranice sa aj z toho dôvodu ozna?ujú ako ?železná opona?.


Múr mal celkovú d?žku 165 km (45 km ako hranica Západného Berlína a 120 km ako hranica medzi Západným Berlínom a Brandenburgskom).


WIKIPEDIA



Zdroj: ŠTEFAN HUDEC, NASA, WIKIPEDIA, OBNOVA.SK

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…