Zachraňujú zvyšky Berlínskeho múru

Osemnásť rokov po páde jedného z najznámejších múrov sveta – Berlínskeho múru, sa snažia obyvatelia mesta zachrániť aspoň zvyšky tohto symbolu studenej vojny. Múr dlhý 155 kilometrov rozdeľoval mesto dlhých 28 rokov. Hoci bol hrubý iba 12 centimetrov, jeho odolnosť zaručil kvalitný betón. V súčasnosti z neho zostali necelé tri kilometre a päť z 302 strážnych veží.

Napriek počiatočnej radosti obyvateľov Berlína z jeho pádu, si teraz čoraz viac z nich uvedomuje, že je nevyhnutné zachovať aspoň jeho zvyšky. Na úseku 1,3 kilometra je slávna East Side Gallery, kde 118 umelcov z celého sveta zachytilo náladu po páde múru. Prvé rekonštrukcie múru sa začali v roku 2000, avšak pre nedostatok prostriedkov ich odložili na rok 2008. Mestské zastupiteľstvo poskytlo na jeho obnovu 1,3 milióna eur, no dva milióny eur ešte chýbajú.

Berlínsky múr bol najznámejším symbolom studenej vojny a rozdelenia Berlína, Nemecka a celej Európy. Berlín rozdeľoval od 13. augusta 1961 do 9. novembra 1989 mesto na východnú časť patriacu do východoeurópskeho, socialistického bloku a západnú časť patriacu do západoeurópskeho, demokratického bloku. Pri pokusoch o útek do západnej časti prišlo podľa oficiálnych záznamov 125 ľudí.

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

Vydražili časť Berlínskeho múru

20. septembra 2008 – Nemecká aukčná sieň oznámila, že predala jednu z mála zostávajúcich častí Berlínskeho múru za viac ako 7800 eur (v prepočte takmer 235 000 Sk). Nový majiteľ chce stenu pokrytú graffiti vystaviť, informoval spravodajský portál news.bbc.co.uk.

Výstava o Berlínskom múre na Bratislavskom hrade

Dejinné udalosti späté s 28-ročnou existenciou Berlínskeho múru približuje výstava Múr je preč – Nežná revolúcia a prekonanie rozdelenia, ktorú dňa 18. mája 2010 vo výstavných priestoroch na Západnej terase Bratislavského hradu otvorili predseda nemeckého Bundestagu Norbert Lammert a predseda Národnej rady SR Pavol Paška.

Znova postavia Berlínsky múr

Berlíne v novembri opäť vyrastie Berlínsky múr, symbol Studenej vojny a utrpenia miliónov občanov krajín vtedajšieho východného bloku, ktorí ešte pred dvadsiatimi rokmi žili v neslobode. Stavba, ktorú schválil berlínsky starosta Klaus Wowereit, bude 2,3 metra vysoká a bude ju tvoriť tisíc obrích kociek domina. Wowereit sa v stredu pri predstavení projektu verejnosti priznal, že pôvodne s týmto projektom príliš nesympatizoval, teraz si však už myslí, že je to “výborný spôsob, ako ľuďom pripomenúť tento dátum”.

Znovu stavajú časť berlínskeho múra

12. októbra 2004 (SITA) – Časť berlínskeho múra, symbolu nielen rozdelenej Európy, ale aj sveta, znovu postavia. Úsek múra dlhý 185 metrov zrekonštruujú, aby sa nikdy nezabudlo na brutalitu komunistického režimu. Stavba vyvolala búrlivú debatu medzi obyvateľmi Berlína o hraniciach, i spomienky, informuje periodikum The Times. Alexandra Hildebrandtová, riaditeľka múzea Checkpoint Charlie vedela, že jej nápad bude kontroverzný. Mestská rada povolila múr jedine pod podmienkou, že bude vybudovaný ako dočasná súčasť umeleckej výstavy, no Hildebrandtová chce, aby strašil obyvateľov a lákal turistov natrvalo.