Jekaterinský palác: Komnata

Jekaterinský palác ukrýva jeden z najvä?ších a najpresved?ivejších úspechov svetového reštaurátorského umenia

Lesk a bieda slne?ného kame?a
?Keby sa Jantárová komnata nestratila po?as 2. svetovej vojny, roku 2001 by bola oslávila 300. výro?ie svojho vzniku. S osudom tohto mnohými tajomstvami a dramatickými udalos?ami obklopenom umeleckého klenotu, ktorý mnohí ozna?ujú za ôsmy div sveta, sú zviazaní pruskí králi a ruskí imperátori, architekti a umelci, vodcovia Tretej ríše aj sovietskeho ?udu, mecenáši aj biznismeni, h?ada?i pokladov aj poprední vedci. A, samozrejme, majstri rezbári a reštaurátori, ?o stáli pri vzniku a neskôr pri znovuzrodení ?krá?ovstva baltského zlata?. Oficiálne otvorenie novovytvorenej Jantárovej komnaty sa uskuto?nilo 31. mája 2003 po?as osláv 300. výro?ia založenia Sankt Peterburgu a tento de? sa stal sviatkom pre všetkých, ktorí sú hrdí na svetové kultúrne dedi?stvo. Jantárová komnata je totiž jeho neoddelite?nou sú?as?ou…? Túto informáciu si pre?ítajú v bulletine alebo vypo?ujú z úst sprievodcov tisícky turistov, ktorí denne navštívia slávny Jekaterinský palác v Carskom Sele (leží ne?aleko Sankt Peterburgu), aby na vlastné o?i videli komnatu s tajomným medovo-oranžovým leskom, pri ktorom ligot zlata ? ako tvrdia znalci jantáru a jeho obdivovatelia ? ?vyzerá všedne, tuctovo, ak nie až úboho?.
Pravda, ohúrení návštevníci skvostného letného sídla ruských cárov, ktoré je dielom tak dvorného architekta a stavite?a Vartolomeja Rastrelliho (mimochodom, práve o? trikrát zvä?šil Jantárovú komnatu, ktorá po dotvorení dosiahla úctyhodnú plochu bezmála 100 štvorcových metrov) ako aj jeho nasledovníka Škóta Malcolma…., si neraz kladú otázky, ?i dnešná Jantárová komnata je maximálne vernou kópiou tej pôvodnej alebo ide o repliku originálu majstrovského diela alebo ju treba chápa? ako celkom nový skvost krásnych umení? Hoci názory na tento problém môžu by? rôzne, jedna vec je istá: obnovená Jantárová komnata Jekaterinského paláca v Carskom Sele je jedným z najvä?ších úspechov v dejinách svetového reštaurátorského umenia.


Pretrhávanie hmly
O spomínanom ôsmom dive sveta – roku 1716 ho pruský krá? Fridrich Wilhelm I. daroval ruskému cárovi Petrovi Ve?kému na znak priate?stva medzi oboma krajinami a architekt Rastrelli ho v rokoch 1755 ? 1757 nainštaloval do Cárskeho Sela, kde komnata zostala až do roku 1941, ke? ju ukradli nemeckí nacisti ? sa vyše polstoro?ie hovorilo, že je pre kultúrny svet definitívne stratený. V máji roku 2000 však do Ruska priviezli dva kúsky výzdoby pôvodnej Jantárovej komnaty, ktoré sa neo?akávane našli v Nemecku a v tej chvíli sa vyrojilo množstvo nových naliehavých otáznikov. Mimochodom, kultúrno-historická hodnota tohto umeleckého diela je nevy?íslite?ná a zatia? posledný odhad, ktorý urobil medzinárodný tím odborníkov v rokoch 2000 až 2001, hovoril, že jej cena ? vyjadrená vo vtedy ešte platnej a tvrdej európskej mene, v nemeckých markách ? je  najmenej 250 miliónov.
Po polstoro?í oficiálneho ?nebytia? Jantárovej komnaty sa však za?ali dia? veci, ktoré boli rovnako prekvapujúce ako aj podozrivé. Prvá senzácia sa stala v polovici devä?desiatych rokov 20. storo?ia, ke? na londýnskej dražbe svetoznámej auk?nej spolo?nosti Christie´s (13. 2. 1994) predali za 15 000 dolárov (nemecké pramene hovoria o sume 180 000 rakúskych šilingov) vyrezávanú jantárovú hlavi?ka rímskeho vojaka. Odborníci vtedy jednozna?ne potvrdili, že ide o originálny kúsok dekorácie majstrovskej Jantárovej komnaty, ktorú nacisti ukradli z Jekaterinského paláca. Meno predávajúceho sa však nikto nedozvedel. Druhá ?as? pôvodného ôsmeho divu sveta sa však ?zo všeobecnej tmy? neo?akávane vynorila o tri roky neskôr, ke? polícia v Postupimi zhabala nemeckému ob?anovi Hansovi Achtermanovi jednu zo štyroch florentských kamenných mozaík znázor?ujúcu zmysly Hmat a ?uch. Aj toto panneau ozna?ili znalci za originál. Pravos? diela potvrdili aj ruskí experti, ktorí, len ?o sa dozvedeli o tom senza?nom náleze, okamžite prišli do Nemecka v reprezenta?nej zostave  na ?ele s riadite?om Jekaterinského múzea Dr. Ivanom Sautovom. O nieko?ko dní sa Nemecko dožilo ?alšieho prekvapenia, ke? sa z znenazdajky našla jedna z dvoch truhlíc, ktoré tvorili sú?as? zariadenia Jantárovej komnaty. Hoci v ko:nigsberskej knihe darov, ktorú nacisti nestihli zni?i? a v ktorej sú zaznamenané jednotlivé ?asti tohto cárskeho pokladu ukradnutého v Jekaterinskom paláci a prevezeného do Ko:nigsbergu (dnešný ruský Kaliningrad), nie je o truhlici zmienka, aj tento interiérový solitér je pravý. Odborníci o tom nemajú nijaké pochybnosti.


Verzia za verziou
Strata pôvodnej Jantárovej komnaty je stále zahalená tajomstvom. Napriek tomu, že doposia? vyšli o nej stovky novinových ?lánkov (mnohé dokonca aj so žiados?ami o pomoc pri jej h?adaní) ?i desiatky zaujímavých, priemerných aj podpriemerných kníh, nehovoriac už o tom, že televízie v rôznych štátoch odvysielali množstvo dokumentárnych filmov, všetky pátrania skon?ili neúspešne. Vlády bývalého Sovietskeho zväzu a bývalej Nemeckej demokratickej republiky investovali do h?adania Jantárovej komnaty obrovské finan?né prostriedky, ale výsledok bol prakticky nulový. Otázky však vyvoláva postoj vtedajšej západonemeckej vlády, ktorá oficiálne ignorovala pátranie po komnate, hoci mala k dispozícii najvä?šiu ?as? zachovaných nacistických archívov. Niektorí znalci tejto problematiky nad tým krútia hlavou a za prinajmenšom ?udnú zhodu náhod považujú skuto?nos?, že po polstoro?nom všeobecnom zarytom ml?aní  sa v polovici devä?desiatych rokov z?ista-jasna objavila spomínaná jantárová figúrka, florentská mozaika aj truhlica.
To, že do Jekaterinského paláca v Carskom Sele prúdia zástupy návštevníkov z celého sveta, aby sa nechali o?ari? znovuzrodeným ôsmym divom sveta, však vonkoncom neznechutilo desiatky h?ada?ov pôvodnej komnaty. Podnikatelia, redakcie vplyvných periodík, historici, banky, súkromné osoby at?. túžia objavi? tento poklad, pretože všetci sú presved?ení, že na konci 2. svetovej vojny nebol zni?ený a že existuje, hoci sa ho doposia? nepodarilo nájs?. Vzniklo najmenej poltucet verzií , ktoré nazna?ujú, kde by sa Jantárová komnata mohla nachádza?. Jedna z najfrekventovanejších tvrdí, že na jar roku 1945 nacisti už Jantárovú komnatu  nestihli odviez? z Ko:nigsbergu a preto ju schovali priamo v meste v tajnom bunkri. Kaliningradský Klub h?ada?ov jantárovej komnaty registruje a preveruje stále nové informácie o možných úkrytoch a hoci ich autori neraz ponúkajú dokonca aj mapy potenciálnych nálezísk, zatia? to boli iba výmysly. Iní informátori sa zase dušujú, že poznajú miesto, kde sa jantárový klenot nachádza, ale neprezradia ho, kým nedostanú mastnú odmenu.
Druhá verzia je celkom iná. Pod?a nej kabinet z baltského zlata nacisti stihli evakuova?, odviezli ho po mori do Nemecka a odtia? vzácny náklad dopravili do Južnej Ameriky. Aj pod?a tretej sa nacistom podarilo cenný náklad vyviez? z Ko:nigsbergu a potom ho ukryli na území dnešného Po?ska. Štvrtá predpokladá, že majstrovské dielo dopravili z Východného Pruska do centrálnych ?astí Tretej ríše a tam ho ukryli v tajnom depozite. Pod?a nej však nie je vylú?ené, že Jantárovú komnatu spolu s inými umeleckými dielami a drahocennými predmetmi neskôr odovzdali predstavite?om armády USA. Stopy teda vedú aj do Spojených štátov… Existuje však aj ?alšia hypotéza, pod?a ktorej sa drahocenný palácový klenot môže nachádza? na území samotného Ruska, konkrétne v Moskovskej oblasti. Debny s jantárovými plat?ami vraj Ko:nigsberg opustili až po jeho kapitulácii. ?ervenoarmejci ich naložili na železni?né vagóny a transport smeroval do cie?ovej stanice Moskva. Niektoré z nich údajne neboli o?íslované a chýbal aj zoznam predmetov, ktoré sa v nich nachádzali. V sovietskej metropole ich údajne špeciálna jednotka odviezla na neznáme miesto. Jeden zo ? svedkov? tvrdí, že v debnách bol jantár a že náklad zložili v Dmitrijevskom okrese.
S ?alšou verziou prišli autori nedávno vydanej knihy Jantárová komnata  Catherine Scott-Clarková a Adrian Levy: pod?a nich vraj ôsmy div sveta neúmyselne zni?ila úto?iaca ?ervená armáda alebo ho vzali so sebou tzv. sovietske trofejné oddiely, ktoré boli na území dobytého mesta medzi prvými. Hoci svojej výpovedi dali bombastický podtitul ? Najvä?ší podvod 20. storo?ia, o ktorom sa nehovorilo ? neprinášajú v nej vlastne ni? nové a už vôbec ni? investigatívne. Teórie o komplote sovietskej KGB a východonemeckej Stasi pripomínajú varenie z tretej vody, o údajne najdôležitejších dôkazoch v podobe fotografií iba hovoria, ale ich ?itate?om neukážu, do nacistických archívov v bývalej SRN sa ani nepozreli a to, ?i americká armáda zverejnila kompletný alebo iba upravený súpis umeleckých diel a cenných historických predmetov, ktorých sa zmocnila v Nemecku roku 1945 a neskôr, si vôbec nevšímajú… Po svete koluje celý rad ?alších teórií a hypotéz a je viac ako pravdepodobné, že kým sa nepodarí objavi? originálnu Jantárovú komnatu (ale predloži? stopercentné a presved?ivé dôkazy o jej zániku), táto téma bude stále živá a horúca.


Nacistická špi?ka v útoku 
Z dokumentov, ktoré sa podarilo nájs? po skon?ení 2. svetovej vojne (mnohé slúžili ako dôkazy po?as Norimberského procesu) jednozna?ne vyplýva, že nacisti lúpež Jantárovej komnaty a iných umeleckých diel v Rusku pripravovali dlho a systematicky. Pred napadnutím ZSSR napríklad pravidelne vysielali  do Moskvy a iných ve?kých miest svojich kurátorov, aby ?skontrolovali? zbierky v múzeách a galériách. ?alšie informácie získavali od ruských pracovníkov kultúry, ktorých pozývali na bezplatné stáže do Nemecka. Je známe, že Hitler mienil vytvori? na brehoch Dunaja pri rakúskom meste Linz (tu strávil ?as? svojho detstva) grandiózne múzeum árijského umenia. Touto úlohou poveril svojho architekta Alberta Speera a Jantárová komnata sa mala sta? jedným z najvýznamnejších exponátov zamýš?anej nacistickej expozície.
V júli 1941 vydal Hitler rozkaz, ktorým si vyhradil právo prvého výberu z umeleckých diel ulúpených na Východe. V tom istom mesiaci, prakticky bezprostredne po za?atí  uskuto??ovania Plánu Barbarossa (prepadnutie Sovietskeho zväzu), predložil odborník na východné umenie a vedúci oddelenia zahrani?ných exponátov Berlínskeho štátneho múzea Dr. Nils von Holst vtedajšiemu riadite?ovi Dráž?anskej galérie a hlavnému Hitlerovmu poradcovi  v oblasti umenia Dr. Hansovi Possemu rozsiahlu správu o najzaujímavejších zbierkach umenia na Východe. Dr. Holst však už v jeseni roku 1940 poslal všetkým riadite?om nemeckých múzeí tajný obežník so žiados?ou, aby ?vymenovali jednotlivé muzeálne exponáty v zahrani?í, ktoré by z rôznych dôvodov mohli obohati? nemecké kultúrne dedi?stvo?. Samozrejme, že išlo o exponáty na Východe, konkrétne v Rusku. Za?iatkom jesene 1941Nils von Holst vypracoval zoznam umeleckých diel a vzácnych historických predmetov, ktoré fašisti ukradli v múzeách a galériách na Ukrajine, v Bielorusku a Rusku, ale Jantárová komnata medzi nimi nebola… Vzápätí jeho nadriadený Otto Ku:mmel, 70-ro?ný riadite? Berlínskych štátnych múzeí, urobil druhý zoznam, ktorý si vyžiadal minister propagandy Joseph Goebbels. Jantárová komnata sa v ?om spomínala a dokonca na poprednom mieste!
O ôsmy div sveta sa však zaujímala celá nacistická špi?ka. Dôležitou figúrkou v tejto hre bol riadite? umeleckých zbierok vo východopruskom Ko:nigsbergu Dr. Alfred Rohde. Tento historik umenia a odborník na jantár (napísal nieko?ko odborných kníh, z ktorých najvýznamnejšie je Jantár ? nemecký materiál) bol presved?ený, že ôsmy div sveta zhotovený z baltského slne?ného kame?a musí zosta? na brehu Baltského mora, teda v Ko:nigsbergu.
Dr. Rohde bol muž ?inu a držal sa presného plánu. Už na za?iatku vojny so ZSSR si bol istý, že Leningrad ve?mi rýchlo padne a 9. augusta (poldruha mesiaca po prepadnutí Sovietskeho zväzu!!!) sa listom obracia na gauleitra Východného Pruska Ericha Kocha s tvrdením, že existuje reálne nebezpe?enstvo, že v ohni vojny zhoria kultúrne a umelecké skvosty svetového významu. Vraj nie je vylú?ené, že takýto osud môže postihnú? aj najdokonalejšie umelecké dielo a národnú hrdos? Nemecka ? Jantárovú komnatu, ktorá sa nachádza v Jekaterinskom paláci v Puškine (Cárske Selo). Preto je nevyhnutnú prija? rýchle a energické kroky, aby sa tento jedine?ný výtvor vrátil do lona nemeckej vlasti. A pretože Jantárová komnata bola vytvorená z pruského jantáru, musí sa vráti? do Východného Pruska, konkrétne do Ko:nigsbergu. Dr. Rohde gaileitra Kocha ?alej informoval, že komnata bude umiestnená v dôstojnom prostredí zámku.
Koch sa stotožnil s touto myšlienkou a pretože mal vynikajúce vz?ahy s velite?om armádnej skupiny Sever, po?ným maršalom Kechlerom, ktorý úto?il na Leningrad, Ko:ningsberg mal ve?mi reálnu šancu, že získa komnatu. Rohde okrem toho zorganizoval kampa? a na gauleitra sa obrátili frontoví nemeckí vojaci s výzvou, aby ?vzal pod ochranu umelecké dielo, ktoré je drahé srdcu každého civilizovaného ?loveka ? Jantárovú komnatu?. Erich Koch, samozrejme, vyhovel ich ?naliehavej žiadosti?.


Obraz hrôzy
Historik umenia Dr. Rohde mal síce styky, ale nepoznal ?front?. Ke? úto?iace jednotky wehrmachtu vtrhli do Carskeho Sela vonkoncom nemali v úmysle chráni? skvosty svetovej kultúry. A už vonkoncom sa nesprávali ako civilizovaní ?udia! Zabíjali, plienili, kradli, ni?ili, vypa?ovali… Napríklad v hlásení 18. armády patriacej do nemeckej armádnej skupiny Sever z 9. septembra 1941 sa konštatuje: ?Na nádherných parketách Jekaterinského paláca sa vo výkaloch a v rôznom svinstve vá?ali obrazy, nábytok bol polámaný, úplne zni?ený, z kresiel a pohoviek boli strhnuté po?ahy. V stenách paláca zívali obrovské diery a vojaci bodákmi vylamovali jantár z platní. Mnoho vä?ších aj menších kusov jantáru sa vá?alo na podlahe a ?alšie už naši vojaci rozdupali…?
Presne takýto obraz videli dôstojníci z nemeckého oddielu ochrany umeleckých diel (pozoruhodný názov, len ?o je pravda?!?) plukovník Dr Ernst-Otto, gróf zo Solms-Laubachu, aristokrat z Frankfurtu nad Mohanom a v civile kurátor múzea, a kapitán Helmut Pengsen. Mimochodom, gróf pracoval priamo pre Hitlera a v Peterhofe, ?alšom cárskom sídle na brehu Fínskeho zálivu, mal na svedomí krádež slávnej Neptúnovej fontány. Pod ich velením nemeckí vojaci Jantárovú komnatu naložili do debien (okrem jantárového klenotu tam boli vzácne obrazy, sochy, nábytok, dlažby at?.) a odoslali do Ko:nigsbergu. Kultúrny skvost svetového významu nacisti odvliekli do Východného Pruska v žalostnom stave ? bez stropu (wehrmacht ho zni?il), mozaikovej podlahy (?as? nemeckí vojaci spálili, ?as? polámali), svietnikov a bez miniatúrnych ozdôb (tie Nemci rozkradli).
V marci 1942 Dr. Rohde inštaloval Jantárovú komnatu v južnom krídle ko:nigsberského hradu. Na slávnostnom otvorení sa zú?astnili vysokí nacistickí pohlavári, nemeckí priemyselníci, bankári at?. a ríšska pošta pri tejto príležitosti dokonca vydala známku.        


Nová kapitola
Koncom sedemdesiatych rokov minulého storo?ia rozhodli najvyššie orgány bývalého Sovietskeho zväzu o rekonštrukcii Jantárovej komnaty a roku 1979 sa najlepší ruskí rezbári kame?a a reštaurátori pustili do obnovy strateného kultúrneho pokladu. Následkom ekonomického chaosu, ktorý nastal v Rusku po rozpade ZSSR, sa však obnova spomalila a celú vec sa podarilo doviez? do úspešného konca v?aka nemeckým peniazom, pretože koncom roku 1999 energetický koncern Ruhrgas AG poskytol dotáciu vo výške 3,5 milióna dolárov. V máji 2003 teda skupina pä?desiatich ruských rezbárov kame?a a reštaurátorov vrátila Rusku, ale tým vlastne celému kultúrnemu svetu poklad nesmiernej ceny: špecialisti vyrezali pol milióna jantárových platni?iek, ktoré tvoria výzdobu stien a spracovali šes? ton baltského zlata, teda skamenej živice pravekých ihli?natých stromov – jantáru.
V máji 2003 za?ala slávna Jantárová komnata písa? novú kapitolu svojej existencie.
                                                                         
Michal Strapko 





– Pre Obnova.sk ?asopis Antik
– ?lánok bol zverejnený v mesa?níku Antik, viac informácií na www.casopisantik.sk



Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Bakšiš otvorí Jantárovú komnatu

Kto chce vidieť na vlastné oči ôsmy div sveta – Jantárovú komnatu v petrohradskom Carskom Sele, musí sa obrniť poriadnou dávkou trpezlivosti. Na vstup sa totiž v turistickej sezóne čaká v zástupe niekoľko hodín. Prefíkanejší však môžu siahnuť aj po iných metódach.

Prví destilovali mnísi

Práca, 16. 11. 2001 – V Leningrade – teda teraz už opäť v Sankt Peterburgu – sa nachádza prvé múzeum vodky na ruskom území. Nápad skrsol v hlave jedného kožného lekára, ktorý sa zveril so zámerom istému jazykovedcovi a napokon našli podporu aj zo strany orgánov mesta.

Svetové kultúrne dedičstvo v Číne

Svetové kultúrne dedičstvo v Číne je názov fotografickej výstavy v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Farebné fotografie predstavujú Veľký čínsky múr, najväčší vojenský obranný objekt vybudovaný v staroveku, ktorý je od roku 1987 zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Obnova chrámu sv. Jakuba v Levoči

Obnova gotického chrámu sv. Jakuba v Levoči bola v minulom roku najväčšou investičnou akciou Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči. V minulom roku ukončili reštaurátori obnovu sakristie a začali pracovať na exteriéri a interiéri svätyne kostola. V roku 2010 vykonali reštaurátori na chráme sv. Jakuba práce v hodnote takmer milión eur. Obnova svätyne chrámu sv. Jakuba potrvá podľa vedúceho Oblastného reštaurátorského ateliéru Ivana Tkáča do roku 2012. Náklady na obnovu tejto časti kostola odhaduje Tkáč na 1,2 milióna eur. Po dokončení obnovy svätyne zostane reštaurátorom obnoviť už len južnú stranu a časť veže kostola. Ešte do Veľkej noci by sa mali do interiéru kostola vrátiť aj zreštaurované náhrobné epitafy z krstnej kaplnky.