Historické brány leopoldovskej pevnosti dostanú mená

Obrázok k článku

Historické brány pôvodnej protitureckej pevnosti v Leopoldove, v ktorej je dnes väzenie, dostanú svoje mená. Budú sa volať Alessandrina a Gonzaga, ako to navrhol pred 350 rokmi maršal de Souches, ktorý zabezpečoval výstavbu protitureckej pevnosti. Pôvodne mali byť brány aj jednotlivé bastióny pomenované už v 17. storočí, z doteraz neznámych dôvodoch k tomu nedošlo. Slávnostné pomenovanie a požehnanie brán a bastiónov sa uskutoční v piatok 30. septembra o 15:00 pri západnej bráne väznice. Mesto Leopoldov si spolu s Ústavom na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby týmto spôsobom pripomenie 160. výročie premeny pevnosti na väznicu.

 

Maďarský historik György Domokos v rozsiahlom archíve Dvorskej vojnovej rady vo Viedni objavil podľa viceprimátora Leopoldova Juraja Hladkého doteraz neznáme dokumenty, ktoré prezrádzajú, aké názvy mali dostať dve brány a šesť bastiónov protitureckej pevnosti. Poľný maršal Louis Raduit de Souches, ktorý zabezpečoval jej výstavbu, zaslal v roku 1665 panovníkovi na odobrenie pôdorys plánovanej pevnosti. Pre pomenovanie brán navrhol názvy Porta Alessandrina a Porta Gonzaga. “K názvom sa pritom vyjadroval nielen cisár Leopold I., ale aj samotný pápež Alexander VII., ktorý na Petrovom stolci pôsobil v rokoch 1655 – 1667. K aktu pomenovania častí leopoldovskej pevnosti však napokon nedošlo, zatiaľ nevieme prečo,“ povedal Hladký.

 

Pevnosti mávali v minulosti bežne pomenované brány aj jednotlivé súčasti. Dodnes sa zachovali v prípade pevnosti v Komárne, kde majú napríklad Leopoldovu bránu, Ferdinandovu bránu, Bastión sv. Xavera a ďalšie. Podobné názvy mali aj časti pevnosti v Nových Zámkoch, ktorú nechal cisár Karol III. v roku 1725 zbúrať.

 

Pevnosť v Leopoldove začali stavať v roku 1665 podľa vtedy najmodernejšieho systému. Stavalo ju asi tritisíc remeselníkov a robotníkov, ktorí sa pri pevnosti aj usadili, čím položili základ pre vznik terajšieho mesta Leopoldov. Po strate vojenského významu bol objekt v roku 1856 prebudovaný na väznicu a tomuto účelu slúži dodnes.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Zaujímavosti zo zákulisia Vatikánu a pápežov

„V čom drží súčastný pápež primát?“
Ján Pavol II. je prvým pápežom, ktorý číta bez okuliarov /používa kontaktné šošovky/. Je prvým pápežom, ktorý nosí náramkové hodinky, lyžuje a zdoláva hory. Na konkláve /voľba pápeža/ prišiel s pár drobnými- 15000 lír, iba toľko mu dovolili vyviesť z Poľska. Je prvým pápežom, ktorý nosí oblečenie šité na mieru francúzskym návrhárom, prvým pápežom hospitalizovaným na verejnej klinike. Ján Pavol II drží i primát v počte nalietaných kilometrov.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.