Fajansa na Slovensku ? Smolenice

Obnova.sk Fotografia

Aj keď archívne materiály kladú usadenie sa habánov v Smoleniciach až do prvej polovice 18. storočia, je predpoklad, že na pálffyovských majetkoch smolenickej vetvy našli útočisko už oveľa skôr. V okolitých obciach Malých Karpát mali svoje dvory habáni už v prvej polovici 17. storočia. (Dechtice v r.1663, Chtelnica 1621, Častá 1628, Orešany 1663)
Obnova.sk Fotografia

Smolenice preslávili takí džbánkarski majstri, ako bol Tomáš Kitta, Juraj Kitta, členovia rozvetveného rodu Odlerovcov, či z Modry do Lošonca prisťahovaní Országhovci.
Špecifikom smolenickej fajansy bolo používanie purpurovej farby, ktorá vznikla po vypálení zlatého prášku. Dekor na tanieroch, džbánoch, kanvičkách a misách kopíroval motívy z holíčskej fajansy, rovnako ako sa to vyskytuje v stupavských a bolerázskych prácach.
Tomáš Kitta pracoval v Smoleniciachg na začiatku 19. storočia, Juraj Kitta v tridsiatych rokoch 19. storočia a vo svojej dielni zamestnával tovariša Pavla Kramárika.
Tomáš Kitta bol skúsený džbánkar, okrem rozličných džbánov, hrncov na mlieko, čepákov, vyrábal i taniere so zvlneným okrajom a rokokovými motívmi.
Začiatkom 19. storočia sa usadil v Smoleniciach Jozef Pavlačka (z Moravy), tu sa oženil s Máriou Albrechtovou, ktorá pochádzala tiež zo známeho smolenického rodu majolikárov.

Obnova.sk Fotografia

V susednej obci Lošonec pracovali otec a syn Orsághovci, pôvodom z Modry. Okrem bežnej úžitkovej fajansy vyrábali i kachlice, zväčša flámované zelené, ale aj hnedé, známe po celom okolí (rozpitá mergrínová farba-morská zeleň). Anton Orságh vyrábal aj hračky, jeho syn Karol prevzal časť výroby po otcovi, ale obohatil ju o rozličné formy na pečenie obradového pečiva. Zvláštna bola forma na tzv. bábence, teda forma bábätka, ktorá sa po upečení a vyzdobení nosila na svadbu.
Zvláštnosťou hrnčiarskej výroby Karola Orságha boli cedníky polievané burelovým glejtom. Štvorhranné slúžili na pasírovanie slivkového lekváru, okrúhle hustejšie na cedenie bravčovej horúcej masti. Jeho dielňa zanikla už pred prvou svetovou vojnou.
Džbánkari, ktorých archívne pramene označujú ako amphorarius, figulus alebo žbankar, používali hlinu zo smolenického chotára, alebo širšieho okolia.
Mnoho predmetov z fajansy je neznačených, preto aj ťažko identifikovateľných.
Najčastejšie sa na smolenickej fajanse vyskytujú značky S, PK (P.Kramárik), TK (Tomáš Kitta), IK (Juraj Kitta)
Lit.: Jastrabík, Š.: Džbánkarstvo v Smoleniciach. In: Zborník SNM, Etnografia 1967
Pišútová, I.: Fajansa.Tatran 1981
Archív autorky
?dorotka
br>

Zdroj: www.obnova.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Zreštaurovaný barokový organ sa opäť rozozvučí

POPRAD 18. januára 2001 (SITA) – Necelé štyri mesiace trvalo reštaurovanie barokového organu v kostole sv. Juraja v mestskej časti Popradu Spišskej Sobote. V nedeľu o 16:00 sa v kostole uskutoční slávnostný koncert, na ktorom predstavia celú šírku a rozsah zreštaurovaného organu, uviedol pre agentúru SITA správca rímsko-katolíckej farnosti v Spišskej Sobote Michal Lipták.

Fajansa na Slovensku – holíčska manufaktúra

František Štefan Lotrinský, manžel cisárovnej Márie Terézie, ktorý mal od roku 1736 v Holíči panstvo, založil tu manufaktúru na fajansu. Ako dátum založenia sa v literatúre zväčša uvádza rok 1743. Už v tomto roku dodala výrobňa väčšie množstvo nádob do zámockej kuchyne v Holíči – cisárskemu dvoru ako prvým objednávateľom.