Aj keď archívne materiály kladú usadenie sa habánov v Smoleniciach až do prvej polovice 18. storočia, je predpoklad, že na pálffyovských majetkoch smolenickej vetvy našli útočisko už oveľa skôr. V okolitých obciach Malých Karpát mali svoje dvory habáni už v prvej polovici 17. storočia. (Dechtice v r.1663, Chtelnica 1621, Častá 1628, Orešany 1663)

Smolenice preslávili takí džbánkarski majstri, ako bol Tomáš Kitta, Juraj Kitta, členovia rozvetveného rodu Odlerovcov, či z Modry do Lošonca prisťahovaní Országhovci.
Špecifikom smolenickej fajansy bolo používanie purpurovej farby, ktorá vznikla po vypálení zlatého prášku. Dekor na tanieroch, džbánoch, kanvičkách a misách kopíroval motívy z holíčskej fajansy, rovnako ako sa to vyskytuje v stupavských a bolerázskych prácach.
Tomáš Kitta pracoval v Smoleniciachg na začiatku 19. storočia, Juraj Kitta v tridsiatych rokoch 19. storočia a vo svojej dielni zamestnával tovariša Pavla Kramárika.
Tomáš Kitta bol skúsený džbánkar, okrem rozličných džbánov, hrncov na mlieko, čepákov, vyrábal i taniere so zvlneným okrajom a rokokovými motívmi.
Začiatkom 19. storočia sa usadil v Smoleniciach Jozef Pavlačka (z Moravy), tu sa oženil s Máriou Albrechtovou, ktorá pochádzala tiež zo známeho smolenického rodu majolikárov.

V susednej obci Lošonec pracovali otec a syn Orsághovci, pôvodom z Modry. Okrem bežnej úžitkovej fajansy vyrábali i kachlice, zväčša flámované zelené, ale aj hnedé, známe po celom okolí (rozpitá mergrínová farba-morská zeleň). Anton Orságh vyrábal aj hračky, jeho syn Karol prevzal časť výroby po otcovi, ale obohatil ju o rozličné formy na pečenie obradového pečiva. Zvláštna bola forma na tzv. bábence, teda forma bábätka, ktorá sa po upečení a vyzdobení nosila na svadbu.
Zvláštnosťou hrnčiarskej výroby Karola Orságha boli cedníky polievané burelovým glejtom. Štvorhranné slúžili na pasírovanie slivkového lekváru, okrúhle hustejšie na cedenie bravčovej horúcej masti. Jeho dielňa zanikla už pred prvou svetovou vojnou.
Džbánkari, ktorých archívne pramene označujú ako amphorarius, figulus alebo žbankar, používali hlinu zo smolenického chotára, alebo širšieho okolia.
Mnoho predmetov z fajansy je neznačených, preto aj ťažko identifikovateľných.
Najčastejšie sa na smolenickej fajanse vyskytujú značky S, PK (P.Kramárik), TK (Tomáš Kitta), IK (Juraj Kitta)
Lit.: Jastrabík, Š.: Džbánkarstvo v Smoleniciach. In: Zborník SNM, Etnografia 1967
Pišútová, I.: Fajansa.Tatran 1981
Archív autorky
?dorotka
br>

Zdroj: www.obnova.sk