František Štefan Lotrinský, manžel cisárovnej Márie Terézie, ktorý mal od roku 1736 v Holíči panstvo, založil tu manufaktúru na fajansu. Ako dátum založenia sa v literatúre zväčša uvádza rok 1743. Už v tomto roku dodala výrobňa väčšie množstvo nádob do zámockej kuchyne v Holíči – cisárskemu dvoru ako prvým objednávateľom.Továreň mala veľmi dobré technické podmienky a zamestnávala hneď od svojho vzniku vynikajúcich modelárov a maliarov, renomovaných odborníkov z Nemecka, Francúzska ale i domácich habánskych džbánkarov.

Holíčska manufaktúra dosiahla v krátkom čase vysokú úroveň s najkvalitnejšou fajansou na území rakúskej monarchie a stala sa tak vyhľadávanou, že produkcia nestačila rastúcim požiadavkám. Po rozšírení dielní zamestnávala viacerých keramikárov z Alsasko – Lotrinska, kde bola smerodajná továreň v Strasbourgu a tak sa jej vplyv odrazil i na holíčskych výrobkoch. V tomto období sa začína s výrobou tzv. štrasburgského ružového servisu, s uplatnením zlatom tvorenej purpurovej červene.

V ranom období holíčskej výroby sa zhotovovali nádoby podľa vzorov Castelli (svetlé farby, chýba červená), ale éra najväčšieho rozvoja holíčskej manufaktúry šla paralelne s rozkvetom rokoka.
Výrobným programom bolo produkovať veľké série kvalitného stolového riadu ako výbavu šľachtických sídiel a meštianskych domácností. Odberateľmi boli aj Pálffyovci, pre ktorých sa zhotovoval servis podľa dekóru uplatňovaného v Rouen (francúzska kráľovská manufaktúra) a podľa odberateľov má aj pomenovanie pálffyovský servis.

V tretej štvrtine 18. storočia sa v Holíči vyrábali nádoby s orientalizujúcim dekorom podľa meissenského a viedenského vzoru, ale aj voľné imitácie čínskych predlôh. Časté bolo aj preberanie predlôh z holandskej produkcie – krajinky v purpurovej alebo zelenej farebnosti.

Pre rokoko je typická obľuba porcelánových figúriek , čo pretrvalo hlboko do ďalšieho storočia. Fajansová manufaktúra v Holíči v tomto zmysle uspokojovala široké vrstvy spotrebiteľov. Náplňou ich výrobného programu boli nielen fajansové sošky, stolné ozdoby s puttim, delfínmi, ale i kalamáre, soľničky a sväteničky.
Luxusným tovarom určeným pre náročných spotrebiteľov (asi od roku 1747) boli nádoby zoomorfného a fytomorfného tvaru, čo boli vlastne náročné modelárske plastické diela. (Dózy v podobe zväzkov špargle, veľkej jahody, kapusty, kačice, sliepky ap.)

V roku 1787 sa produkcia keramiky rozdelila na dve oddelenia – na výrobu fajansy a výrobu kameniny, ktorá pomaly vytláča fajansu, ako odpoveď na konkurenciu dovážanej kameniny.

Výrobky z kameniny už nesú pečať klasicistického slohu, s hladkými tvarmi tanierov, cylindrickou formou kanvičiek a šálok. Maľba kvetinových motívov je vystriedaná píniovými šiškami, antickými motívmi s kamejami a mytologickými výjavmi.

Ako zlacnenie výrobného procesu sa v roku 1789 zavádza meďotlač na kamenine (už predtým v Anglicku používaná). Medirytiny v odtlačku boli hlavne čierne, červenohnedé alebo kombinované s maľbou, začal sa kopírovať tovar z Wegdewoodskej továrne.
Na prelome 18. a 19. storočia mal už Holíč silnú konkurenciu v početných moravských továrňach na kameninu (Hranice, Bystřice, Vranov). Zakladajú sa továrne na kameninu i na území Slovenska (Kremnica, Košice) a z Holíča odchádzajú najlepší odborníci do Pápy, Košíc a Budapešti. Napriek tejto a inej konkurencii, ešte v roku 1800, si v Holíči objednal veľkovojvoda toskánsky luxusný kameninový servis, zdobený zlatom.

V 90-tych rokoch 18. storočia sa výroba fajansy viaže k najširším vrstvám obyvateľstva a výroba je sústredená na jednoduché úžitkové predmety (taniere, misy, džbány, sväteničky). V poslednom období výroby fajansy v manufaktúre v Holíči sa výroba približujr ľudovej tvorbe a ľudová tvorba v oblasti západného Slovenska preberá mnohé podnety a inšpirácie z holičskej fajansy.
Malý odbyt výrobkov holičskej manufaktúry, závislý i od politickej a vojenskej situácie (ubytovanie napoleónskych vojsk, vyhorenie), nedostatok surovín a teda i nízky obrat, spôsobilo viditeľný pokles výroby.
V roku 1818 skončila výzdoba maľbou a v roku 1827 bola zrušená továreň, v tomto období už vlastne živoriaca.

Výrobky holičskej manufaktúry sa už v 19. storočí stali zberateľským artiklom a koncom storočia i predmetom bádateľského výskumu.

Lit. : Hrbková, R. : Holíčska fajansa. Tvar 1954
Kybalová, J. : Ceramic collection of Hugo Vavrečka. Kentaur 1995
Archív autora

pre portál Obnova.sk: Dorotka 2006