Erb mesta Martin

V modrom štíte na striebornom koni sediaci striebornoodetý zlatovlasý rytier (sv. Martin). Ľavicou si pridržiava červený plášť, v pravici drží zlatý meč. Pred koňom kľačí strieborný zlatovlasý žobrák. Symbol mesta Martina, ktorý ako sídlisko nesporne jestvoval už v 11. storočí, bol po prvý raz doložený na pečati pripojenej k písomnosti z 20. marca 1375. Vlastne typarium mesta tak zrejme vzniklo onedlho po udelení mestských výsad Martinu uhorským kráľom Karolom Robertom 3. októbra 1340. Na typariu s kruhopisom S(IGILLUM) CIVITATIS DE S(ANCTO) MARTINO je vyrytý len na koni doprava smerujúci sv. Martin, držiac kolmo meč v pravej ruke. Žobrák ešte chýba. Neobjavuje sa ani na dalších zachovalých sfragistických pamiatkach z rokov 1660 a 1774, ktoré symboliku mesta viac formálne než obsahovo pozmeňovali. S postavou kľačiaceho žobráka, s ktorým sa sv. Martin delí o svoj plášť, sa stretávame až na pečatidle z polovice 19. storočia a neskôr. Takto obohatený erb používa mesto Martin dodnes. Symbolikou sv. Martina sa erb zaraďuje medzi tzv. hovoriace erby, ktoré sú v heraldike mimoriadne cenné. Sú obrazným vyjadrením názvu mesta. Mesto zostáva verné heraldickej, výtvarnej a farebnej úprave svojho symbolu ale aj vlajky, tak ako uvádzajú v publikácii Erby a vlajky miest v Slovenskej republike (Bratislava 1991, s.137). V tejto podobe sa eviduje aj v Heraldickom registri miest a obcí Slovenskej republiky.
Z farieb erbu vychádza vlajka mesta. Pozostáva z troch pozdĺžnych – bieleho, červeného a modrého. Zakončená je lastovičím chvostom, jedným zástrihom siahajúcim do tretiny listu vlajky.
Spracoval: PhDr. Peter Kartous, CSc.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.