Dobrovoľníci sú na hrady pripravení

Obrázok k článku

Projekty obnovy hradných zrúcanín na Slovensku počítajú od mája s asi 250 hradnými robotníkmi a s ďalšími stovkami dobrovoľníkov. Uplynulý víkend sa pod Blatnickým hradom v obci Folkušová stretli členovia celoslovenskej organizácie Zachráňme hrady, ktorá združuje 24 občianskych zdužení. „Sme dobrovoľníci

a venujeme sa záchrane zrúcanín hradov aj iných historických objektov. Dnes sme popri predstavení plánov na tento rok informovali našich členov o stave prípravy projektov v dotačnom programe Ministerstva kultúry – „Obnovme si svoj dom“, povedal predseda Zachráňme hrady – Peter Martinisko.

 

V najbližších dňoch majú zasadať hodnotiace komisie na Ministerstve kultúry SR, ktoré posúdia,
či projekty získajú podporu. Členovia Zachráňme hrady chcú pokračovať v prácach, ktoré
dobrovoľníci a nezamestnaní vykonali na slovenských hradoch a ďalších ruinách v roku 2012.
Financie na mzdy pre hradných robotníkov z radov nezamestnaných má Slovensko schválené
z európskych zdrojov ešte na najbližšie dva roky.

 

„Združenia, ktoré sú našimi členmi, sa záchrane zanedbaných kultúrnych pamiatok venujú niekoľko
rokov, a teda nevznikli účelovo pre čerpanie dotácií. Preto nás už v roku 2011 oslovilo ministerstvo
so zámerom zapojiť do obnovy hradov aj nezamestnaných.“ povedal Martinisko. Najmä turistická
verejnosť pozná dlhoročnú prácu dobrovoľníkov napr. z Kláštora sv. Kataríny pri Dechticiach,
z hradov Lietava, Lednica, Šariš, Zborov, Kapušany, Jasenov a mnohých ďalších. Výsledky prác
na obnove hradov so zapojením nezamestnaných za rok 2012 budú predstavené aj na veľtrhu
venovanom záchrane kultúrneho dedičstva v dňoch 9.-13.4.2013 v Bratislave.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Vplyv pamiatok na rozvoj podnikania a cestovného ruchu 2

Od 23. 12. 2004 je na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR v rámci druhého pripomienkového konania k dispozícii „Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu“, ktorá má byť následne predložená na rokovanie Vlády SR.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, „kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR
identifikovať a analyzovať tieto problémy.“
Prijímanie pripomienok bude uzavreté 5. 1. 2005.

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Dejiny Pamiatkového ústavu 1853 – 1950

Krajinou, z ktorej vyšiel priamy podnet k prvým pamiatkárskym akciám u nás, bolo Bavorsko, a to cez pamiatkovú starostlivosť Rakúskej ríši, kde bola pamiatkovým orgánom C.k. centrálna komisia (Kaiserliche und konigliche Central – Commision zur Erforschung und Erhaltung der Baudenkmale). Táto komisia bola zriadená cisárskym nariadením z 31.decembra 1850. V roku 1853 začala komisia svoju činnosť aj na Slovenskom území. Mala sedem členov konzervátorov a 5 členov korešpondentov, medzi nich patrili gróf Ján Keglevich, Arnold Stummer, Ipolyi Arnold, Ignác Fabry, Maximilian Siemanowsky a korešpondenti gróf Anton Balassa, A.Zipser. Napriek tomu, že C.k. centrálna komisia sa hlásila svojim názvom k architektonickým pamiatkam, jej zorné pole od začiatku obsahovalo temer celý dnešný register pamiatok.

Odpovede

Comments are closed.