Do kežmarskej lyceálnej knižnice zavíta ročne tritisíc návštevníkov, vyššiu návštevnosť má však Drevený artikulárny kostol

Obrázok k článku

Najväčšiu školskú historickú knižnicu na Slovensku i v strednej Európe, ktorou je kežmarská Lyceálna knižnica, ročne navštívi tritisíc ľudí. „Prichádzajú sem aj bádatelia, tých je však menej, rovnako študenti, ktorí pracujú na diplomových prácach i historici,“ uviedol pre agentúru SITA predseda miestneho cirkevného zboru Roman Porubän, ktorý knižnicu spravuje. Fond lyceálnej knižnice pozostáva aj z 55 prvotlačí, teda kníh tlačených v rokoch 1470 až 1500, tritisíc kníh zo 16. storočia, v lyceálnom archíve sa tiež nachádza približne dvetisíc rukopisov. Viac turistov však podľa Porubäna zablúdi skôr do vedľajšieho Dreveného artikulárneho kostola, než do knižnice, ročne je to dvadsaťtisíc návštevníkov. Kostol postavený bez použitia kovových klincov v tomto roku oslávi svoje 300. výročie.

 

Vznik knižnice sa podľa Porubäna spája so začiatkami kežmarskej školy, jej existenciu potvrdzujú aj mestské účtovné knihy z konca 16. storočia. Fungovala ako verejná knižnica, knihy prevážala na voze a požičiavala ich okrem učiteľov a žiakov aj ďalším obyvateľom mesta. „Knihy boli do mesta dovážané aj prostredníctvom remeselníkov a obchodníkov, ktorí popri nakúpenom tovare, najmä z Nemecka, dovážali aj knihy. Nemalý podiel na raste školskej knižnice mali študenti, ktorí študovali na univerzitách v zahraničí a späť sa vracali s knihami. A však najväčší podiel na rastúcom počte kníh v knižnici mali učitelia,“ uvádza sa na stránke kežmarského Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. Kežmarok sa stal začiatkom 16. storočia aj jedným z prvých miest s riadne zorganizovanou knižnicou.

 

Knižnica, ktorá sa nachádza na dvoch poschodiach v budove kežmarského Lýcea, je v súčasnosti prístupná verejnosti denne počas pracovného týždňa. Prednášky o svojich dejinách i dejinách Lýcea ponúka v slovenskom,nemeckom i anglickom jazyku. Spomínané prvotlače, ktoré knižnica uchováva, sú náboženského charakteru, tretina sa však zaoberá históriou, medicínou či astronómiou. „Najstaršie z nich sú z obdobia 1470 a 32 titulov sa nachádza iba v jedinom exemplári na Slovensku,“ informuje knižnica. Okrem toho sa môže knižnica pochváliť aj najbohatším fondom tlačí 16. storočia na Slovensku, obsahuje tritisíc kníh, medzi ktorými sa nachádzajú aj originály diel Erazma Rotterdamského, Martina Luthera či Jána Husa. V rámci 30-tisíc titulov takzvaných starých tlačí z rokov 1601 až 1800 uchováva napríklad originálne vydania Jána Amosa Komenského. Jej súčasťou sú však aj tituly novín a časopisov zo 17. až 20. storočia, či grafických listov zo 16. až 19. storočia. V lýceu sa tiež nachádzajú jedinečné pergamenové listiny, k svetovým unikátom patrí podľa knižnice aj rukopis dejín Kolína nad Rýnom z roku 1437 či svadobný poriadok Augsburgu z roku 1581 s matrikou zosobášených najvýznamnejších šľachtických rodov.

 

Drevený artikulárny kostol, ktorý stojí vedľa lýcea, bol postavený v roku 1717, zdobia ho dverorezby i fresky. Pri príležitosti výročia jeho vybudovania plánujú v Kežmarku na tento rok viaceré podujatia. „Pôjde o slávnostné bohoslužby, pripravíme aj výstavu k dejinám vzniku kostola, keďže máme aj celkom slušnú zbierku starých listín týkajúcich sa práve kostola,“ informoval Porubän. V tomto roku tiež podľa jeho slov ponúknu prednášky i koncert a v októbri by mala byť vydaná aj známka s dreveným organom z kostola. Ten je najstarším a zároveň aj najcennejším funkčným dvojmanuálovým nástrojom svojho druhu na území Slovenska, informoval miestny cirkevný zbor na svojej internetovej stránke.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Zápis do zoznamu UNESCO prilákal do kostola viac turistov

Zápis dreveného artikulárneho kostola v Hronseku v okrese Banská Bystrica do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO priniesol podľa očakávaní zvýšený záujem turistov o túto pamiatku. Rok po tomto zápise to pre agentúru SITA začiatkom júla 2009 potvrdil hronsecký starosta Pavol Zemek aj tamojšia evanjelická farárka Anna Jakušová. Kým starosta odhaduje, že počet turistov sa zvýšil dvoj- až trojnásobne, farárka je v odhade miernejšia a tvrdí, že počet turistov sa nanajvýš zdvojnásobil. „Nebol taký nával, aký sme čakali. Za rok sem prišlo okolo 20-tisíc návštevníkov. Uvidíme však, čo urobí táto letná sezóna, keďže už sme v ponuke cestovných kancelárií pre zahraničných turistov,“ povedala Jakušová. Dodala, že zvýšená návštevnosť im zatiaľ nijaké problémy nerobí, pre zahraničných turistov majú k prehliadke kostola pripravené sprievodné slovo vo viacerých jazykoch na audio disku.

Ktoré sú základné potreby slovenskej spoločnosti?

Je to už 80 rokov, čo Univerzitná knižnica v Bratislave poskytuje svoje služby. Táto prvá vedecká knižnica na Slovensku získala svoj terajší názov v roku 1921 a málo kto vie, že uchováva viac ako 2 200 000 knižničných jednotiek, z ktorých si jej terajších 15 000 používateľov vypožičia ročne približne 850 000 dokumentov…

Miliónové dedičstvo nahlodáva zub času

Vyše 60-tisíc zväzkov kníh, viac ako 1 200 rukopisov, z toho 45 inkunábulí z 15. storočia, a asi 2 000 tlačí zo 16. storočia, to je iba veľmi nedokonalý obraz bohatstva uloženého
v Lyceálnej knižnici v Bratislave. Nadšenie tých, ktorí dokážu oceniť historicky cenné hodnoty, schladzuje už roky trvajúci nepriaznivý stav predstavujúci nenapraviteľné
straty nielen pre tento svätostánok. Uložené exponáty sú totiž nielen národným,
ale aj európskym a svetovým kultúrnym dedičstvom…

Málo peňazí pre kultúru ohrozuje jej existenciu

Počtom knižných pamiatok sa Slovensko radí k najbohatším štátom Európy, ich zlý stav toto bohatstvo neumožňuje využívať: BRATISLAVA 15. apríla 2004 (SITA) – Nedostatočné financovanie slovenskej kultúry môže priniesť nielen jej úpadok, tvrdia zástupcovia Slovenského odborového zväzu kultúry a spoločenských organizácií (SOZKSO). Odborári a predstavitelia kultúrnej obce preto vyzývajú vládu, aby vyčlenila pre oblasť kultúry viac peňazí ako doteraz.