Päťročnú rekonštrukciu najvyššieho neskorogotického oltára na svete, diela Majstra Pavla z Levoče, ako aj Chrámu sv. Jakuba v Levoči, zachytáva unikátny dokumentárny film s názvom Čísla, čas a hlasy. „Od roku 2010 zaznamenávame fotografickými a audiovizuálnymi prostriedkami všetky viditeľné zmeny na reštaurovaní chrámu a oltára. Film je súčasťou projektu 500, ktorý spočíva v dokumentárnom 60-minútovom filme, fotografiách Petra Župníka a symfonickej skladbe,“ uviedol autor projektu Juraj Baláž z občianskeho združenia 500. Dokumentárny film režiséra Aloisa Ditricha bude mať premiéru 16. decembra v Kine Úsmev v Levoči o 17:30.

Zámerom projektu bolo zaznamenať formou dokumentárneho audiovizuálneho diela s hranými prvkami najdôležitejšie etapy reštaurovania diela Majstra Pavla i samotného chrámu v rokoch 2010 až 2015. Film má zároveň širokej verejnosti ponúknuť celistvý pohľad na historické miesto i nevyčísliteľnosť trvalých hodnôt, ktoré sa v Levoči zachovávajú pre budúce generácie, ale aj mnoho faktov o území, na ktorom spoločne vytvárali hodnoty Slováci, Maďari, Nemci, Poliaci a iní. Dielo Majstra Pavla bolo zapísané aj do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Interkulturalitu a medzinárodnú spoluprácu dokladuje podľa Baláža aj sponzor reštauračných prác na oltári, ktorým je nemecká nadácia Messerschmitt Stiftung. „Tento film nie je vysoko odborný, ale je skôr zamyslením sa nad tým, v akej komerčnej dobe žijeme. Chceli sme filmom vzdať hold ľuďom, ktorí malou, takzvanou titernou prácou zveľaďujú pamiatky pre budúce generácie, nie je to len o reštaurátoroch v Levoči, ale na celom svete. Chceme poukázať na to, že nebyť týchto pamiatok, možno sem nechodia turisti, všetko so všetkým súvisí,“ uviedol Baláž.

Vrcholné dielo, oltár Majstra Pavla, vznikal v rokoch 1508 až 1517. Jeho reštaurovanie sa uskutočňuje iba raz za 60 rokov, pred zatiaľ poslednou rekonštrukciou sa tak stalo ešte v 20. storočí. „Našli sme zaujímavých ľudí z čias, keď bratia Kotrbovci v rokoch 1954 až 1957 vykonávali reštauračné práce, našli sme aj dcéru Kotrbovcov, ktorá nám poskytla fotografický archív, zaznamenaná v ňom bola celá tá reštaurátorská činnosť,“ priblížil Baláž. Ako povedal, cieľom nebolo vytvoriť komerčný film. „Chceme, aby sa dielo stalo jedným z reprezentatívnych setov pre inštitúcie ako sú napríklad veľvyslanectvá,“ dodal. Takto sa podľa neho dajú spracovať všetky pamiatky UNESCO na Slovensku. Spolu s režisérom chcú pripraviť aj širšiu verziu filmu do kinodistribúcie, premiéru by chceli v lete 2016 spolu so symfonickou skladbou, ktorá nie je súčasťou aktuálneho filmu, a fotografiami slovenského fotografa Petra Župníka.

Záštitu nad projektom prevzal aj prezident Andrej Kiska. Filmové dielo finančne podporil Audiovizuálny fond a koprodukčným partnerom výroby je Rozhlas a televízia Slovenska. Autori projektu sa snažili získať finančné prostriedky z rôznych fondov aj zo zahraničia. „Získať finančné prostriedky na takýto projekt je však na Slovensku veľmi ťažké,“ skonštatoval Baláž.