Chránené objekty vo Vysokých Tatrách končia ako ruiny

Nedostatok peňazí, nezáujem o kúpu a v prípade pamiatkovo chránených objektov aj vysoké náklady na rekonštrukciu sú príčinami, že viaceré objekty vo Vysokých Tatrách chátrajú. Vedúci oddelenia výstavby Mestského úradu vo Vysokých Tatrách Peter Novák potvrdil, že pre niektorých majiteľov pamiatkovo chránených objektov je jednoduchšie nechať budovu rozpadnúť. Po zániku predmetu ochrany je potom pre majiteľa jednoduchšie postaviť na jej mieste repliku, prípadne úplne novú budovu. Mesto v súčasnosti eviduje niekoľko objektov, ktoré vzhľadom alebo stavom ohrozujú okolité objekty alebo ľudí. Patrí medzi ne aj Kúpeľný dom, hotel Lomnica, či hotel Európa.

Zatiaľ posledným prípadom vo Vysokých Tatrách, kde mesto nariadilo vlastníkovi z bezpečnostných dôvodov zbúrať časť pamiatkovo chráneného objektu, je bývalý hotel Weszterheim v Tatranskej Polianke z roku 1892. Na objekte sa prepadla časť strechy. Rozpadávajúca sa budova už ohrozovala blízku električkovú trať, aj chodcov. „Mesto dalo urobiť nevyhnutné zabezpečovacie práce, na čo stavebník reagoval tým, že odstránil vrchné poschodie,“ uviedol pre SITA P. Novák. Ďalším krokom bude podľa neho vyňatie tejto budovy zo zoznamu pamiatkovo chránených objektov, aby sa mohla zbúrať aj prízemná časť.


Mesto Vysoké Tatry má skúsenosti s obnovou pamiatkovo chráneného objektu. Drevenú Vilu Alica v centre Starého Smokovca muselo mesto kompletne rozobrať, ošetriť jednotlivé prvky a znovu postaviť do pôvodnej podoby. Náklady na rekonštrukciu sa z pôvodných 480 000 eur vyšplhali na 600 000 eur. „Bola to veľmi komplikovaná rekonštrukcia. Ani sám projektant nevedel, s čím môže počítať,“ uviedol Jozef Gál z Mestského úradu vo Vysokých Tatrách. Až po rozobratí stavby sa zistilo, že budova má plytké základy, ktoré sa museli urobiť nanovo. Stavbári museli vyrobiť aj nové stropy, čo v pôvodnom projekte nebolo.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Obnova výplňových prvku historických staveb

Miloš Solař

Dveře, vrata, dveřnice, okenní rámy, okenice, výkladce a další výplně okenních a dveřních otvorů jsou významnou součástí architektonického dědictví. Zároveň však patří k součástem nejvíce ohroženým a zatím nedoceněným. Dlouhou dobu byly předmětem zájmu pouze prvky, které měly umělecko řemeslný charakter. To spolu se skutečností, že výplně otvorů jsou obvykle zhotoveny z méně trvanlivých materiálů než stavby samy a jsou na ně kladeny vysoké uživatelské nároky, vedlo masivním výměnám historických prvků za nové.

Zásady obnovy fasád architektury 19. a počátku 20. století

Architektura 19. a 20. století je významnou součástí našeho kulturního dědictví. Vyžaduje pozornost, úctu a odbornou péči. Pro její obnovu v obecné rovině platí to samé, co pro obnovu jakýchkoliv jiných stavebních památek. Odlišnost je v tom, že architektonická tvorba dvacátého století začala pracovat s novými materiály a konstrukčními řešeními.