Chlapci povraždení Herodesom sú prvými mučeníkmi

Posledné dni roka patria v cirkevnom kalendári významným mučeníkom. Už od najstarších čias majú 28. decembra dôstojné miesto sväté Neviniatka. Títo chlapci, zavraždení Herodesom, ktorý chcel odstrániť malého Ježiša, sú považovaní za prvých mučeníkov. Svätý Augustín hovorí, že hoci nemali vek, aby mohli veriť, mali telo, aby mohli trpieť pre Krista. Ich “krst krvi” je rovnocenný s “krstom vody”.

“Strašnú udalosť zachytáva Biblia v evanjeliu svätého Matúša. Herodesovu krutosť potvrdzujú aj ďalšie historické pramene. Nemal židovský pôvod, ale Rimania ho vnútili Židom za kráľa. Židia ho nenávideli a on im ukladal neznesiteľné dane a žil v ustavičnom strachu, že mu siahnu na korunu. Prenasledoval najmä potomkov židovského kráľa Dávida. Preto dal zavraždiť aj vlastnú manželku Mariannu, synov Alexandra a Aristobula a tiež najdôvernejších priateľov a príbuzných. Zhabal Židom rodopisy a dal ich spáliť, aby zničil ich doklad o príslušnosti k Dávidovmu rodu, z ktorého mal pochádzať Mesiáš.


“V čase Herodesovej vlády sa v Betleheme narodil Ježiš Kristus. Traja mudrci, ktorých k nemu priviedla hviezda, sa cestou zastavili v Jeruzaleme u Herodesa. Ten im kázal, aby mu prišli oznámiť, kde ho našli. Boh ich však vo sne varoval, aby sa do svojej krajiny vrátili inokade. Po odchode troch kráľov sa vo sne zjavil anjel aj Jozefovi a kázal mu odísť s Ježišom a Máriou do Egypta. Keď Herodes zistil, že ho mudrci oklamali, dal povraždiť v Betleheme a na okolí všetkých chlapcov mladších ako dva roky.


“O počte malých obetí existujú viaceré dohady. Ak mal Betlehem v tom čase tisíc obyvateľov, mohlo byť medzi nimi okolo 30 chlapcov do dvoch rokov. Spolu s chlapcami z okolia by ich bolo do 50. Niektorí vykladači Svätého písma spomínajú 10 – 20 obetí, najčastejšie sa hovorí asi o dvadsiatich.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Katolíci si pripomenú patrónku Slovenska

Katolícka cirkev na Slovensku si v utorok, 15. septembra, pripomína sviatok Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska. Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku sa stal chrám v Šaštíne, kde sa aj tento rok konala od 12. do 15. septembra 2009 národná púť. Sviatok Sedembolestnej je na Slovensku štátnym sviatkom.

Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december.

Vedci po prvý raz našli pohrebné plátno z čias Ježiša Krista

Vedcom a archeológom sa v jednej jeruzalemskej hrobke po prvý raz podarilo objaviť kusy pohrebného plátna z obdobia, keď žil Ježiš Kristus. Výskumníci z Hebrejskej univerzity spolu s inštitúciami v Kanade a Spojených štátoch uviedli, že plátno je veľmi odlišné od kontroverzného Turínskeho plátna, ktoré bolo podľa niektorých ľudí Kristovým pohrebným odevom. Novonájdené plátno má podľa vedcov jednoduchšie tkanivo ako Turínske.