Archeológovia by v Trenčíne chceli nájsť stopy Rimanov

16. septembra 2008 – Priestranstvo pred Kultúrnym a metodickým centrom Ozbrojených síl SR v centre Trenčína začali minulý týždeň skúmať archeológovia. Súkromný investor plánuje pred bývalým Domom armády, ako sa tomuto stredisku vojakov tiež hovorí, postaviť podzemné garáže.

Robotníkov pracujúcich s ťažkými strojmi po odvoze prvých metrov kubických zeme vystriedali archeológovia. Zatiaľ sa im podarilo nájsť čriepky z dôb Veľkej Moravy, základy muriva pravdepodobne z 12. až 13. storočia či klenbu z 19. storočia. Archeológovia veria, že v zemi sa nachádzajú ešte staršie nálezy a možno aj stavby.


Vedúceho výskumu a zároveň riaditeľa Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Mateja Ruttkaya by potešil nález veľkomoravského kostola alebo fragmentov ešte z doby, kedy tu zimovali Rimania. Ich tábor sa doposiaľ nepodarilo nájsť, svedectvo o návšteve v Trenčíne poskytuje len známy nápis na hradnej skale z roku 179 nášho letopočtu. 


Podľa investičného riaditeľa spoločnosti Tatra Real Rudolfa Czellera uzavreli s archeológmi zmluvu na tri mesiace, do konca novembra a možno aj skôr by mali výskum ukončiť. Dovtedy budú musieť stavebnú činnosť zosúladiť s potrebami archeológov. Ruttkay upozornil, že veľké množstvo stavebných aktivít, špeciálne na Považí, býva spojených s výskumom. Je problém nájsť ľudí, ktorí majú o túto prácu záujem, zdôraznil.


Strategický význam oblasti okolo Trenčína viedol podľa internetovej stránky mesta k tomu, že už v dobe bronzovej, ale i v staršej dobe železnej tu ľud lužickej kultúry vybudoval viaceré mohutne opevnené hradiská. Archeológovia pri Trenčíne nedávno ukončili šesťročný výskum na najväčšom slovenskom pohrebisku z doby bronzovej, kde sa nachádzalo vyše 2 100 hrobov. Najstaršie archeologické nálezy, ktoré sa v Trenčíne a okolí doteraz našli, siahajú do staršej doby kamennej, potvrdzujú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi.


Prvý písomný dôkazom o existencii Trenčína je v diele „Geografia“ od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 –168 n. l.). Osadu nazval „Leukaristos“, ľud ho poznal aj pod názvom „Laugaricio“, či „Leugaricio“.


 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Pri výstavbe R1 našli archeológovia 300 hrobov

Vyše 300 hrobov dávnych obyvateľov okolia Nitry už našli archeológovia pri výskumoch súvisiacich s výstavbou rýchlostnej cesty R1 v úseku Nitra – Tekovské Nemce. Najväčšie je v Čiernych Kľačanoch a pochádza z 11. storočia. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj hroby v Tesárskych Mlyňanoch, kde je okrem toho aj pohrebisko z doby sťahovania národov. Menšie pohrebisko najnovšie archeológovia objavili v Selenci. Okrem toho nachádzajú po celom úseku budúcej cesty roztrúsené hroby z rôznych dôb.