Na Koscelisku začali odkrývať najstarší kostol na Kysuciach

Ilustračný obrázok k článku

Na Koscelisku v kysuckej Radoli začali dnes odkrývať pôdorys najstaršieho kostola na Kysuciach. Štyri roky archeologického výskumu na planine nad obcou by mohli odkryť aj stredoveký cintorín či priblížiť situáciu na Kysuciach v období Veľkej Moravy. „Základnou otázkou, ktorá nás zaujíma, je situácia na Kysuciach pred rokom 1 000, chceme si overiť zatiaľ veľmi odvážnu pracovnú hypotézu, že už za čias Veľkej Moravy tu mohol existovať nejaký sakrálny objekt. O tejto dobe máme veľmi málo poznatkov a v súvislosti s Rokom Cyrila a Metoda nám čím ďalej tým viac prislúcha odpovedať na otázky, ako to bolo so šírením kresťanstva na Kysuciach a ako fungovali Kysuce v dobe veľkomoravskej. To, čo majú zodpovedané v iných okolitých regiónoch, my nemáme, a v tom vidíme dlh voči najstarším dejinám Kysúc,“ povedal riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský.
Doterajšie vykopávky dokazujú, že už v 13. storočí bol na Koscelisku postavený kostol obohnaný valom. Vo zvyškoch jeho muriva archeológovia našli unikátnu gotickú sošku svätice zo 14. storočia zhotovenú z kosti, ktorá pôvodne tvorila súčasť výzdoby väčšieho sakrálneho predmetu. „V roku 1956 tu uskutočnil prvý prieskum Anton Petrovský-Šichman. Väčšinou išlo o črepiny keramických nádob. Ale zatiaľ najvýznamnejší nález sa koncom osemdesiatych rokov podaril vtedajšej archeologičke kysuckého múzea Marcele Durišovej, ktorá našla takzvanú kysuckú madonu, sošku svätice vyrezanej z kosti, ktorej pôvod zatiaľ nie je zrejmý, ale je to jedna z mála gotických pamiatok na Kysuciach,“ dodal Jesenský.
Kysucké múzeum chce pokračovaním v prerušenom archeologickom výskume poodhaliť najstaršie kapitoly dejín Kysúc. „My v podstate vieme, čo tu nájdeme. Pred päťdesiatimi rokmi tu Petrovský-Šichman vykopal kostol, ale celý ho nepreskúmal, preto sa teraz k nemu vraciame a hlavne by sme tu chceli nájsť niečo, čo by nám umožnilo bližšie datovať jeho vznik. Zatiaľ to odhadujeme na polovicu 13. storočia, ale keby sme našli nejaké mince, tak by sme to mohli spresniť na desiatky rokov. Celú plochu sme prešli georadarom, takže presne vieme, kde sa tie základy kostola nachádzajú. Našla sa tu aj kostená soška pravdepodobne z nejakej liturgickej nádoby. Keby sme z nej našli ešte nejaký kúsok, tak to by bol naozaj obrovský objav,“ povedala archeologička Kysuckého múzea Danka Majerčíková.
Vo výskume budú pokračovať štyria archeológovia a piati robotníci pod vedením Danky Majerčíkovej a odbornou gesciou Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Žilinský samosprávny kraj dal Kysuckému múzeu na štvorročný archeologický výskum 20 tisíc eur, v budúcnosti by sa chcel uchádzať aj o podporu z eurofondov.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!