Akustika Kostola Reformovanej kresťanskej cirkvi v Kalinčiakove

Titulny obrazok blogu uzivatela: Pavol Brezina

História Kostola Reformovanej kresťanskej cirkvi v Kalinčiakove siaha do prvej polovice 12. storočia, kedy bol postavený a v súčasnosti predstavuje jednu z najvýznamnejších stavieb románskeho obdobia na území Slovenska. Pôvodne rímsko-katolícky kostol zasvätený sv. Anne násilne zabrali kalvíni v roku 1655.[1] Kostol dodnes patrí Reformovanej kresťanskej cirkvi a pravidelne sa v ňom konajú bohoslužby. Rekonštrukčné práce sa na stavbe realizovali v rokoch 1932, 1956 a 2003.[2] Zo stavebného hľadiska pozostáva kostol z románskej apsidy a lode. K západnej fasáde kostola bola neskôr pristavaná baroková veža. V interiéry kostola sa nachádzajú drevené lavice v netradičnom rozložení – pozdĺž i naprieč lode – čo skomplikovalo umiestňovanie pozícií mikrofónov pri meraní. Problematické bolo aj definovanie jednej z pozícií zvukového zdroja, nakoľko sa v kostole nenachádza oltár (popísané v časti Metodika merania akustického priestoru).  
 
Rozmery priestoru
Šírka: 6,8 m
Dĺžka: 8 m
Výška: 5m
Plocha: 54,4 m2
Objem: 272 m3
 
Metodika merania akustického priestoru
Meranie akustického priestoru románskeho Kostola Reformovanej kresťanskej cirkvi v Kalinčiakove vychádza z metodiky meraní akustiky kostolov uvedenej Francescom Martellottom, Ettorem Cirillom, Antoniom Carbonarim a Paolom Ricciardim[3] v roku 2009. Ďalej sa opiera o normu STN EN ISO 3382.[4] Merania sa uskutočnili v neobsadenom priestore.
 
Zvukový zdroj
Všetky merania boli uskutočnené použitím všesmerového zvukového zdroja umiestneného vo výške 1,5 metra nad zemou. Zvukový zdroj bol umiestnený v dvoch pozíciách. Pozícia S1 v oblasti 1,5 metra pred miestom, kde býval umiestnený oltár a druhá pozícia S2 v priestore kazateľnice (obrázok 1). Pre vytvorenie akustického modelu priestoru bol použitý širokopásmový reproduktor Radiotehnika S-400M v pozícii S1.
 
Mikrofóny
Metodika meraní akustiky kostolov uvádza odporúčaný minimálny počet mikrofónov 9, no vzhľadom na rozmery kostola a podmienku dodržania minimálnych vzájomných vzdialeností mikrofónov a vzdialeností od odrazových plôch, bolo možné použiť iba 7 pozícií. V každej z nich sa vykonalo desať priemerovaných meraní použitím kalibrovaného mikrofónu Audix TM1 Plus a na zmeranie korelačného koeficientu vzájomnej počuteľnosti (IACC) binaurálne mikrofóny Soundman OKM II Classic/Studio osadené do uší skutočnej hlavy. Výška mikrofónov a úroveň výšky uší pri binaurálnom meraní bola 1,2 metra nad zemou, čo približne zodpovedá výške uší v auditóriu sediaceho poslucháča. Rozloženie mikrofónov sa nachádza na obrázku 1. Na meranie a vyhodnocovanie výsledkov bol použitý počítačový program ARTA[5].
 
Metodika snímania akustiky priestoru
Snímanie a reprodukcia akustiky priestoru boli realizované pomocou konvolučného dozvukového procesora Altiverb 6 podľa metodiky poskytnutej spoločnosťou AudioEase. Vzhľadom na rozmery kostola prebehlo snímanie iba z jednej pozície zvukového zdroja (S1) s mikrofónmi umiestnenými na pozíciách p1 a p3 (obrázok 1). Reprodukcia akustiky priestoru je preto vhodná iba pre monofonický vstupný zvukový signál (napríklad hovorené slovo, spev, sólový nástroj). Na konci štúdie je priložená ukážka mariánskej antifóny Salve Regina umiestnená do akustického modelu kostola.

 Pavol Brezina
Obrázok 1 Pôdorys Kostola Reformovanej kresťanskej cirkvi v Kalinčiakove znázorňujúci pozície mikrofónov (p) a zvukových zdrojov (S).
 
Výstupmi výskumu sú nasledovné parametre podľa normy STN EN ISO 3382:
 

  • čas dozvuku v sekundách založený na hodnotiacom pásme 30 dB (T30)

Predstavuje čas, ktorý je potrebný na to, aby priemerná hustota energie v priestore klesla o 30 dB po vypnutí zvukového zdroja. Udáva sa v sekundách. Jednočíselné vyjadrenie dozvuku T30 mid je priemerom T30 v oktávových pásmach 500 Hz až 1000 Hz.
 

  • čas dozvuku v sekundách založený na hodnotiacom pásme 20 dB (T20)

Predstavuje čas, ktorý je potrebný na to, aby priemerná hustota energie v priestore klesla o 20 dB po vypnutí zvukového zdroja. Udáva sa v sekundách. Jednočíselné vyjadrenie dozvuku T20 mid je priemerom T20 v oktávových pásmach 500 Hz až 1000 Hz.
 

  • ťažisko impulzovej odozvy v milisekundách (Ts)

 
 

  • počiatočný čas dozvuku (EDT)

Čas dozvuku vypočítaný z počiatočného 10 dB poklesu. Zároveň ide o údaj najlepšie reprezentujúci subjektívne vnímanie doby dozvuku. Udáva sa v sekundách.
 

  • Miera zrozumiteľnosti C50 ako kritérium pre reč

Hodnoty nad úrovňou 0 dB prezentujú dobrú zrozumiteľnosť reči a hodnoty pod úrovňou -5 dB nie príliš vhodný priestor na hovorené slovo.[6]
 

  • korelačný koeficienty vzájomnej počuteľnosti (IACC)

 
Vyhodnotenie výskumu:
Vzhľadom na pomerne malý objem priestoru kostola (približne 272 m2) vykazujú určité namerané parametre extrémne hodnoty. Ide predovšetkým o koeficient vzájomnej počuteľnosti, ktorý v priemere dosahuje úroveň IACCE3 = 0,22. Túto hodnotu však nie je možné porovnávať s hodnotami nameranými vo veľkých priestoroch chrámov a koncertných sál a porovnanie bude možné iba s objektmi podobnej rozlohy. Najdôležitejším parametrom v malých kostoloch, kde sa aktívne konajú bohoslužby, je miera zrozumiteľnosti hovorenej reči a vyjadruje ju hodnota C50. Celkový priemer meraní z oboch pozícií poukazuje na úroveň mierne pod hranicou 0bB, kedy je možné hovoriť o priemernej úrovni zrozumiteľnosti hovoreného slova. Porovnanie hodnôt C50 oboch meraných zvukových zdrojov (graf 1) poukazuje na mierne vyššiu mieru zrozumiteľnosti pri prednášaní hovoreného slova z priestoru kazateľnice (S2).


Titulny obrazok blogu uzivatela: Pavol Brezina
Graf 1 Porovnanie parametru C50 meraného z pozícií zvukového zdroja S1 a S2


[1] Žažová, Henrieta: Romanika v zrkadle písomných prameňova, In: Monumentorum tutela, 22, Slovenská republika, 2010, s. 370 – 372
[2] http://www.apsida.sk/c/15/kalinciakovo [cit. 02.07.2013]
[3] Martellota, Francesco, et al.: Guidelines for acoustical measurements in churches, In: Applied Acoustics, 70.2, U.S.A.,2009, s. 378 – 388
[4] STN EN ISO 3382-1 Akustika: Meranie akustických vlastností miestnosti. Časť 1: Sálové priestory. Bratislava. Slovenský ústav technickej normalizácie. 2010.
[5] http://www.artalabs.hr/
[6] Vondrášek, M., Antek, M.: Porovnání objektivních kritérií kvality koncertních sálů, In: Akustické listy, Vol. 11, No. 3, Česká republika, 2005, s. 10

 Pavol Brezina

 Pavol Brezina

 Pavol Brezina

 Pavol Brezina

 Pavol Brezina

 Pavol Brezina

 Pavol Brezina

 Pavol Brezina

 Pavol Brezina

 Pavol Brezina

 Pavol Brezina

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články