Advent je chápaný ako obdobie očakávania či pôstne obdobie

Obrázok k článku

Advent, ktorý tvoria štyri týždne, bol najskôr chápaný ako obdobie očakávania, pričom štyri adventné nedele predstavovali mýtické obdobie štyritisíc rokov od stvorenia sveta až po narodenie Ježiša Krista. Ako ďalej pre agentúru SITA vysvetlila etnologička Petronela Rágulová z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, každá nedeľa adventu tak predstavovala tisíc rokov. O pár storočí neskôr sa už advent chápal ako pôstne obdobie. Ľudia zaviedli prísne pôsty trikrát do týždňa, zakázané boli predslnovratové oslavy či iné zábavy. “Počas adventu sa nemohli konať tanečné zábavy, nemohlo sa uzatvárať manželstvo,” poznamenala s tým, že v slovenských tradíciách sa dodnes dodržiava zákaz veselia. “Preto poslednou zábavou pred začiatkom pôstneho obdobia je katarínska zábava, ktorá býva zväčša okolo 25. novembra,” dodala.,

 

Počas zimného obdobia sme svedkami skracovania dní a predlžovania nocí. V minulosti si však ľudia podľa etnologičky nevedeli astronomické súvislosti slnovratov vysvetliť racionálne, a tak sa uchyľovali k iracionálnym predstavám. “Predpokladali, že za úbytkom svetla a odumieraním vegetácie sú nepriaznivé nadprirodzené sily,” vysvetlila. V slovenskej ľudovej kultúre sa dni pred zimným slnovratom nazývali tzv. stridžie dni, pretože ľudia sa domnievali, že počas krátkych dní a dlhých tmavých nocí sa vo zvýšenej miere objavujú strigy, bosorky, čarodejnice. Striga bola ľudská bytosť obdarená nadprirodzenými schopnosťami. Vedela sa premeniť na mačku či žabu, dokázala odobrať krave mlieko, ale i pomôcť niekomu v láske. Najčastejšie bola opisovaná ako škaredá zlá starena, uviedla Petronela Rágulová s tým, že na Slovensku existujú tiež rozprávania o mužovi – strigôňovi. “Aby sa zabránilo negatívnemu vplyvu stríg, používali sa najrozličnejšie pomôcky ako napríklad svätená voda, krieda, cesnak, cibuľa, kríž. Známe bolo i používanie niektorých byliniek, zvlášť ak boli pokropené svätenou vodou,” priblížila pre agentúru SITA. Počas stridžích dní platilo veľa zákazov, týkali sa najmä ženských prác. Na druhej strane, tieto dni boli vhodné na veštenie a čary. Medzi najvýznamnejšie stridžie dni patrili sviatky sv. Kataríny (25. decembra), sv. Ondreja (30. novembra), sv. Barbory (4. decembra), sv. Mikuláša (6. decembra) či sv. Lucie (13. decembra). Počas sviatku sv. Kataríny platil zákaz ženských prác, a teda šitia, tkania či pradenia. “Dievky si v tento deň odlamovali čerešňové konáriky a dávali si ich do izby. Každý deň až do Štedrého večera ich mali polievať. Ak im rozkvitli, znamenalo to, že sa v nastávajúcom roku vydajú,” vysvetlila Rágulová. Sviatok sv. Kataríny bol dôležitý i pre predpovedanie počasia. Doteraz sú totiž známe viaceré pranostiky – Keď na Katarínu stojí hus na ľade, na Vianoce bude stáť na blate, Na svätú Katarínu, schovaj sa pod perinu. “Večer sa konala v každej dedine katarínska zábava, ktorou sa ľudia rozlúčili s obdobím svadieb a muzík,” doplnila etnologička.

 

Sviatok sv. Ondreja bol vhodný najmä na ľúbostné čary. Slobodné dievky sa schádzali a varili halušky, neboli to však obyčajné cestoviny, upozornila Petronela Rágulová. Ako dodala, “do halušiek zabalili papieriky s menami obľúbených mládencov. Ktoré meno vyplávalo na povrch ako prvé, určilo, ako sa bude volať dotyčnej muž”. Známe bolo aj spávanie na mužských nohaviciach, aby sa dievkam snívalo o mládencoch. O ktorom sa jej snívalo, ten mal byť je budúci muž, pripomenula. Niektoré čary sa podľa jej slov robili i vonku. “Dievky išli za dedinu na krížne cesty a počúvali, z ktorej strany sa ozve štekot psa. Podľa toho usudzovali, odkiaľ bude pochádzať jej budúci,” priblížila zvyky počas adventu etnologička.

 

Kým v okolitých krajinách sa sv. Lucia chápe ako nositeľka svetla, v slovenskej kultúre je jej sviatok jeden z najdôležitejších stridžích dní. Pôsobenie stríg bolo totiž na Luciu veľmi silné. V predvečer sviatku jedli ľudia cesnak, príbytok kropili svätenou vodou, robili kruhy okolo dreveníc i okolo stajní a maštalí. Po dedine chodili mládenci a práskali bičmi, aby hlukom odohnali zlé sily. “Z rozprávania je známa obyčaj vyrábania luciového stolčeka. Bol to drevený stolček vyrobený od Lucie do Štedrého večera. Bol celý z dreva, bez použitia kovových klincov. Človek si ho mal doniesť na polnočnú svätú omšu a posadiť sa naň. Vtedy vraj uvidel všetky ženy v dedine, ktoré sa venovali bosoráctvu,” dodala na záver pre agentúru SITA Petronela Rágulová.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Začal sa advent

V sobotu podvečer sa začal advent, kresťania na adventných vencoch v kostoloch pri večerných omšiach zapálili prvé sviečky. Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená príchod.

Nove knihy | 19. 9. 2003

Michelangelo
Autor : Hejny Petr (ed.)
Vydavatel: Slovart
Cena : 299 Sk
Michelangelo sa nikdy netajil tym, ze jeho zivot ovladala vasen. V jeho dielach hraju dolezitu ulohu tvare mladych chlapcov. O tejto veci sa doteraz mlcalo. Cenzura sa dokonca snazila navzdy vymazat Michelangelovu nemoralnu vasen z historie.

El Grecova maľba sa vracia domov po 400 rokoch

Londýn 9. decembra (TASR) – Donedávna neznámy obraz španielskeho maliara gréckeho pôvodu El Greca vydražili v stredu v londýnskej aukčnej sieni Christie’s za 789 250 libier šterlingov (44,7 mil. Sk).
Obraz objavili náhodou v jednom byte v Španielsku, kde ležal zabalený v papieri celé desaťročia. Dielo sa vracia po 400 rokoch na grécky ostrov Kréta, kde sa v roku 1541 svetoznámy maliar narodil.