Hlavné mesto Norska Oslo je mestom kontrastov minulosti a budúcnosti. Mesto v ktorom je historický stará budova zakomponovaná v strede dvoch nových. Mesto v ktorom minulosť dýcha s budúcnosťou.
Obyvatelia Nórska si cenia svoju minulosť a pokladajú ju za jeden z nosníkov kultúry. A ako prichádzam do Osla tak aj ono mi otvára svoju náruč,. Prvé kde smerujú moje kroky je informačne stredisko, kde si kupujem celodenný lístok a mapu múzeí. Je ťažké si vybrať kde skôr na malom výbežku sa nachádzajú tri múzea na km2. Múzeum Vikingských lodi, Múzeum Thora Heyerdahla, Múzeum nórskeho lodstva.

Sem sa dá dostať troma spôsobmi – loďou, autobusom a peši. Neviem ako vy ale od mala som sa hral s modelmi lodi (Titanick atď.) takže som nastúpil na loď a plavil sa smerom k tomuto polo ostrovu.

Prvé múzeum , múzeum Vikingských lodi malo v pôdoryse múzea kríž a človek sa čudoval či je to náhoda a nesplietli si to s kostolom ktorých tu je dosť. No vyvesná tabula sa nemýli je to múzeum a tak s malou dušou sme sa dostali k pokladni, kde sme prešli na študentsky preukaz ISIC tu EURO 26 neplatilo no možno od 1.5.04 už platí odkedy sme EU. Tu sa nám naskytol prekrásny výhľad na dva drakari ktoré mali v rozpätí asi dvadsať metrov a zapĺňali hlavnú loď múzea. Výhodou bolo že múzeum malo dve poschodia a riešilo tak prechodne vyhliadky na lode, že sa v kľude dalo pozrieť aj z hora. . V bočných lodiach sa nachádzali exponáty predmetov ako lodný inventár tak aj nadstavbu drakaru. Výnimkou vytrínovej výstavky, ktorá sa náhodne podobala na naše formy vystavovania boli oznamy v troch jazykoch a to nórskom, nemeckom a anglickom. Čo bola jasná výhoda pre turistov,
ktorý ovládajú tieto jazyky. Múzeum ako také malo aj doplnkovú audioformu so spevmy a zvukom čo pripúšťam bola príjemná novinka. No to nebolo prvé prekvapenie čo ma v tomto dni malo čakať. A tak pri ukončení návštevy múzea a odchode cez nenápadný východ sme museli prejsť okolo stánku, kde predávali suveníry a ktorý obsahoval veľké množstvo darčekov, ktoré sa doslova ponúkali aby si človek niečo nekúpil. A tak o pár korún ľahší som
odchádzal z tohoto múzea a po asi 700m som prišiel na malé námestie kde sa nachádzalo Múzeum nórskej moreplavby ako aj Múzeum Kon – Tiki (Thora Heyerdahla). Prvé som navštívil múzeum Kon-Tiki A začal som tušiť, že na prázdno neodídem. Múzeum bolo preplnene vecmi z troch ciest ako aj maketami lodi vytvorených Thorom, ktorí sa sám na nich plavil a ako sa v prvej miestnosti dozviete je tu vidieť makety lodi a fotodokumentáciu ako aj mapy a ďalšie cenne dokumenty o expedíciách. V tejto nie moc veľkej budove v ktorej výstavný priestor sa dal porovnávať s mestským múzeom v Nitre sa nachádzala aj originálna loď Ra II vyrobená z trstiny v Egypte. V lodi sa nachádzali všetky predmety denného použitia. Takže sa človek v doprovode hudby mohol ľahko stratiť v snoch.

No to sa hneď zmenilo keď Vás strhne skupinka šťastných japonských turistov, ktorý osvetľujú miestnosť so svojimi fotoaparátmi. A takto sa prepracujete k iným exponátom z ciest. Tu sa nachádza nielen kultúrny fond ktorý si Thor doniesol ale aj prírodný ako bol žrarok a netradične ryby nachádzajúce sa na miestach ktorými prešli. V poslednej časti múzea sa dalo oddýchnuť pri pozeraní diapozitívov a vypočuť si zo záznamu prednášku Thora Heyerdála, ktorý tu strávil veľa času. Poslednou zástavkou je obchod so suvenírmi. Už si začínam myslieť že je to nejakým zákonom že východ s múzea v nórsku je cez suvenírovi obchod a tak tento krát s veľkou radosťou si kupujem suvenír a to tričko pršiplášť tvarou boha tiku a plnou radosťou sa vrhám do daždivého dňa
Po malom občerstvení sa človek posadí na lavičku a počká kým vás pustia do Múzea
Nórskej moreplavby. Postupujem pomaly a zisťujem, že sa nachádzam v múzeu kde
najnovšia technika je na 700m2 až 900 m2 výstavnej plochy v dvoch budovách.

V menšej budove sa nachádza trojsťažnikoví kliper z ciest do ktorého sa dá vstúpiť na všetky paluby. Vo väčšej budove ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti sú viditeľne počiatky až po terajšok celý predel s históriou lodi. Sú tu makety naslávnejších starých lodi až po veľké tankery terajších dôb, ako je aj veľký palubný môstik a Kajuta rybárskej lodi a pamätník mŕtvych námorníkov. V tejto časti múzea sa človek stráca, tým najväčším prekvapením je miestnosť v suteréne múzea, kde je kinosala s trojplatňovom prezentáciou a 16 kanálovým zvukom a ak mate predstavu tak je o niečo podobne Bratislavskému Umaxu len bez okuliarov. Predstavenia sa konajú každú polhodinu. Predstavujú dokumentárne filmy o nórsku v prevedení.
A ak sa začnete pohybovať ako lietadlo či sa naľakáte nejakej tej veľryby nemusíte sa báť ľudia čo sú za vami majú taký istý pocit ako vy. Odtiaľto sa potom môžete dostať k expozícií ktorá sa nachádza vonku a to sú dva lipery odstavené na prístavnom mole ktoré sú funkčné a využívajú sa na expedície. Toto múzeum ako mi bolo povedané patri do špecializovaných múzeií.
A tak ako sa snami lektor rozlúčil a mi po polhodinovej plavbe sme sa dostali na stanicu a odchádzali sme z Osla s tým že sa sem vrátime a urobíme si celotýždenný maratón po múzeách, ktorých je v celom meste dosť.