(Dostojevskij)

národovec, bojovník za hospodárske povznesenie slovenského ľudu, učiteľ, organizátor ochotníckeho divadelníctva, zakladateľ v poradí druhého úverového družstva na svete, spoluzakladateľ Slovenského národného divadla nitrianskeho, spolutvorca Nitrianskych žiadostí slovenského národa a spoluzakladateľ Matice slovenskej. Zostavil učebnice, napr. Prírodopis pre školy, Dejepis cirkevný, písal poéziu, napr.: zbierku Zvestoň, čili Orel Nitranské Tatry navštevující, prispieval do vtedajších periodík. Jeho dcéra Anna, prvá slovenská ochotnícka herečka, sa stala manželkou J. M. Hurbana. Jeho vnukmi boli Svetozár Hurban-Vajanský a Dušan Samuel Jurkovič, slovenský architekt. Zomrel 13.7.1873 v Brezovej pod Bradlom.

to prvé úverové družstvo v Európe a jeho poslaním bolo poskytovať pôžičky, ochraňovať roľníkov a remeselníkov pred exekúciami a pomáhať si vlastnými silami. Spolok mal tiež ľudovýchovné, osvetové a národnokultúrne ciele. Týmto činom sa Samuel Jurkovič trvalo zapísal do dejín svetového družstevníctva a bol považovaný za peňažného pioniera Európy. Podľa jeho vzoru vznikali takéto spolky i v ďalších slovenských obciach. Zanikol v roku 1851.

jeho tvorbe sa odrazilo presvedčenie, že sociálnu spravodlivosť nemožno nastoliť cestou revolúcie, ale pokorou a sebaobetovaním. Najvýznamnejšie diela: Biedni ľudia, Ponížení a urazení, Zápisky z mŕtveho domu, Zločin a trest, Idiot, Bratia Karamazovci a i. Narodil sa 11.11.1821 v Moskve.

18. 6. 1868 v Kenderesi. V mladosti bol rakúsko-uhorským diplomatom, v r. 1908-1914 osobným tajomníkom rakúskeho cisára Františka Jozefa I. Počas 1. svetovej vojny sa vyznamenal v rakúsko-uhorskom vojnovom loďstve, najprv ako kapitán, neskôr admirál. Od marca do konca októbra 1918 bol jeho vrchným veliteľom. V apríli 1920 maďarské národné zhromaždenie obnovilo monarchiu, ale rozhodli sa nepovolať posledného rakúskeho cisára a uhorského kráľa Karola I. (resp. IV.). Miesto neho vyhlásili M. Horthyho za regenta Maďarska. Koncom roku 1921 Habsburgovcov oficiálne detronizoval. Celých 24 rokov vládol maďarskému „kráľovstvu bez kráľa“. Horthyho Maďarsko sa v zahraničnej politike orientovalo predovšetkým na Taliansko, neskôr na nacistické Nemecko. Významnou mierou sa podieľal na rozdelení Československej republiky v roku 1938; na čele okupačných vojsk víťazne vtiahol na južné Slovensko. Po okupácii Maďarska nacistami bol 15. 10. 1944 prinútený rezignovať. R. 1948 bol jedným zo svedkov na Norimberských procesoch s vojnovými zločincami. Svoje posledné roky prežil v portugalskom exile. Jeho ostatky boli r. 1993 prevezené do Maďarska.

Bol konštruktérom lietadiel IL-4, ktoré sa cez 2. svetovú vojnu používali ako bombardéry s dlhým doletom, a bojových lietadiel IL-2. Po vojne vyšlo z jeho kancelárie niekoľko typov dopravných lietadiel. Narodil sa 30. 3. 1894 v Dilajeve.

tajomník KSSZ od 12. 11. 1982 a predseda prezídia Najvyššieho sovietu od 16. 6. 1983 až do svojej smrti. Narodil sa 15. 6. 1914 v Stanici Nagutskej v Stavropolskej oblasti. V 50. rokoch bol veľvyslancom v Maďarsku, kde zohral kľúčovú úlohu pri potlačení protikomunistického povstania r. 1956. V rokoch 1957 - 1967 viedol oddelenie ÚV KSSZ pre dohľad nad sovietskym blokom. Ďalších 15 rokov stál na čele všemocnej KGB. Bol posadnutý „likvidáciou disentu vo všetkých jeho formách“: z jeho iniciatívy sa začalo vysídľovanie disidentov za hranice, ľudia s odlišným názorom boli namiesto do väzníc posielaní do psychiatrických liečební. Po zážitkoch z Budapešti bol presvedčený, že ak sa niektorý komunistický režim ocitne v ohrození (v Prahe r. 1968, v Kábule r. 1979, vo Varšave r. 1981), jedine ozbrojený zásah môže zabezpečiť jeho pretrvanie. Bol preto hlavným aktérom vpádu sovietskych vojsk do Československa aj do Afganistanu. Ako nástupca L. I. Brežneva sa obklopil mladšími, proreformnými členmi ÚV KSSZ, zásadným zmenám však zabránila jeho choroba a smrť. Narodil sa 15. 6. 1914 v Stanici Nagutskej v Stavropolskej oblasti.

prevádzkovanie VTV. Slovensko tak prišlo o najstaršiu súkromnú a jedinú satelitnú televíziu.

modernej a funkcionalistickej architektúry na Slovensku. Pôsobil v Žiline, Ružomberku a od r. 1952 v Nitre. V r. 1958 navrhol prvý Smerný územný plán mesta a urbanistické riešenia sídliska. Za obytný dom v Párovciach získal v r. 1965 Cenu Dušana Jurkoviča. Navrhol koncepciu výstavby sídliska Klokočiny s dôrazom na životné prostredie, avšak táto koncepcia nebola uznaná. Zato ním naprojektované sídlisko Chrenová I. je zaradené do architektonicko-urbanistickej knihy UNESCO. Ďalšie vyznamenania: v r. 1967 štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu, v r. 1992 mu Spolok architektov Slovenska udelil Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Narodil sa 7.1.1902 v Považskej Bystrici.

len pre mnohých bol prospešný a užitočný, to musia priznať tí, ktorí z jeho činnosti mali osoh. A nech povie kto chce a ako chce, istá neomylná pravda sa skrýva v poznaní, že náš vcelku úbohý a roztratený národ nevyhnutne potrebuje takéto ústavy v záujme svojho materiálneho a duchovného zvelebenia. Jedine vtedy sa postaví na nohy, ak spojí svoje sily. (Z prejavu Samuela Jurkoviča na poslednom riadnom zhromaždení Gazdovského spolku.)