Vznik Slovenskej republiky – 1997-1998

15. výročie vzniku SR – časť 3.9. januára 1997 – Začala sa kampaň na vypísanie referenda za prijatie ústavného zákona
o priamej voľbe prezidenta. Petičný výbor neskôr odovzdal prezidentovi Michalovi Kováčovi
hárky s 521.580 podpismi.
20. januára 1997 – V Bratislave zomrel popredný slovenský výtvarný umelec Albín
Brunovský.
14. februára 1997 – NR SR schválila zákon o zahraničných Slovákoch.
14. februára 1997 – NR SR rozhodla o uskutočnení referenda k týmto trom otázkam: 1.
Ste za vstup SR do NATO? 2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR? 3. Ste
za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?
3. marca 1997 – Medzinárodný súdny dvor v Haagu začal prvú časť pojednávania o
kauze Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros medzi Maďarskom a SR.
10. marca 1997 – Divadelníci s podporou opozičných poslancov štrajkovali proti praktikám
vtedajšieho ministra kultúry Ivana Hudeca.
12. marca 1997 – Poslanci NR SR opätovne zamedzili privatizácii Slovenskej sporiteľne a
Slovenskej poisťovne a rozhodli o vyňatí Všeobecnej úverovej banky a Investičnej a
rozvojovej banky spod moratória na privatizáciu bánk. K ozdraveniu bánk a ich následnej
privatizácii došlo až za vlády Mikuláša Dzurindu po voľbách v roku 1998.
13. marca 1997 – Prezident M. Kováč vyhlásil referendum na dni 23. a 24. mája so štyrmi
otázkami: k trom otázkam prijatým Národnou radou SR dňa 14. februára pridal v nadväznosti
na petičnú akciu občanov štvrtú otázku: Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania
SR, podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?
18. marca 1997 – NR SR prijala uznesenie odporúčajúce občanom, aby v nadchádzajúcom
referende kladne odpovedali na otázku Ste za vstup SR do NATO?
14. apríla 1997 – Prezident SR Michal Kováč s účinnosťou od 15. apríla odvolal na návrh
vlády Ing. Alexandra Rezeša z funkcie člena vlády SR povereného riadením
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Alexander Rezeš odišiel z funkcie
zo zdravotných dôvodov.
22. apríla 1997 – Na základe rozhodnutia ministra vnútra Gustáva Krajčiho nedoručovali
obciam kompletné hlasovacie lístky k referendu aj s otázkou č. 4 dovtedy, pokiaľ Ústavný
súd SR (ÚS SR) o nej nerozhodne.
21. mája 1997 – Senát ÚS SR rozhodol, že Ústava SR nezakazuje, aby bola 4. otázka
predmetom referenda. Vo svojom rozhodnutí však konštatoval, že príloha štvrtej otázky
je rozporná so zákonom, ale zároveň to neznamená, že referendum sa v takomto znení
aj so štyrmi otázkami nemohlo konať, ale práve naopak, len odpoveď na štvrtú otázku
by mala takú záväznosť, akú mali na zreteli vyslovovatelia referenda.
23. – 24. mája 1997 – Občanom po neoprávnenom zásahu ministerstva vnútra boli predložené
iba tri zo štyroch referendových otázok, bez možnosti sa vyjadriť k priamej voľbe
prezidenta. Hlasovania sa zúčastnilo necelých 10 % oprávnených voličov a z tohto dôvodu
bolo referendum vyhlásené za neplatné.
25. mája 1997 – Minister zahraničných vecí Pavol Hamžík podal demisiu.
4. júna 1997 – Prezident Michal Kováč na návrh vlády SR vymenoval Zdenku Kramplovú
za ministerku zahraničných vecí SR.
3. júla 1997 – V Bratislave vznikol blok opozičných strán Slovenská demokratická
koalícia (SDK). Podpisom lídrov politických subjektov KDH, DÚ, SDSS, SZS a DS vznikla
dohoda o ich vzájomnej spolupráci.
8. – 9. júla 1997 – Kvôli nedostatkom v demokracii a nespĺňaní politických kritérií
nepozvali SR na summite NATO v Madride do aliancie. Summitu sa zúčastnila slovenská
delegácia na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom.
júl 1997 – Územie Slovenska postihli podobne ako susednú Moravu (ČR) záplavy, ktoré
zasiahli niekoľko dedín na západnom a strednom Slovensku. Zďaleka však nedosiahli také
rozmery, aké boli badateľné v ČR.
25. septembra 1997 – MSD v Haagu vyniesol rozsudok v spore medzi MR a SR o výstavbe a využívaní
SVD Gabčíkovo-Nagymaros, pričom rozsudok bol do určitej miery prijateľnejší pre
slovenskú stranu sporu.
september – október 1997 – EK vo svojom posudku nezaradila SR medzi kandidátov, ktorí sú
najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických
kritérií stanovených summitom. Za tento stav mohla vtedajšia vláda na čele s Vladimírom
Mečiarom. Na základe posudku vypadlo Slovensko na decembrovom summite EÚ v Luxembursku
z prvej šestice kandidátov na členstvo v EÚ.
17. októbra 1997 – Prezident Michal Kováč a premiér Vladimír Mečiar podpísali v
Bratislave spoločné vyhlásenie k rozširovaniu EÚ.
22. októbra 1997 – Európsky parlament prijal rezolúciu o SR v ktorej žiadal posilňovanie
ľudských práv a návrat Františka Gauliedera do NR SR, ktorého predtým protiprávne
vylúčila koaličná väčšina.
19. novembra 1997 – Poslanci NR SR dodatočne až tri roky po voľbách a tzv.
"parlamentnej noci" prvýkrát doplnili opozičnými poslancami Osobitný
kontrolný výbor (OKV) na kontrolu činnosti SIS a vojenského spravodajstva.
5. decembra 1997 – NR SR zamietla návrh ústavného zákona poslancov SDĽ o priamej voľbe
prezidenta.
12. – 13. decembra 1997 – Európska rada schválila na summite EÚ v Luxembursku koncepciu
rozširovania únie s tým, že jeho súčasťou sa stali všetky asociované krajiny a
Cyprus. Summit tiež rozhodol, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s
prvou skupinou krajín (ČR, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko a Cyprus) v tom čase
najlepšie pripravených na vstup. Slovensko bolo predovšetkým pre neplnenie politických
kritérií zaradené do druhej skupiny krajín (spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a
Rumunskom), ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory o členstve únii.
21. decembra 1997 – Víťazom ankety o titul Najlepšieho športovca roka 1997 sa stal
Michal Martikán.

14. januára 1998 – Vtedajší podpredseda vlády Sergej Kozlík prestal riadiť post
ministra financií pre svoju zaneprázdnenosť. Prezident republiky Michal Kováč na návrh
vlády a premiéra V. Mečiara poveril vedením tohto rezortu Miroslava Maxona.
23. – 24. januára 1998 – V Levoči sa uskutočnilo stretnutie prezidentov 11 stredoeurópskych
štátov. Zúčastnili sa na ňom Petar Stojanov (Bulharsko), Václav Havel (Česko), Árpád
Göncz (Maďarsko), Roman Herzog (Nemecko), Aleksander Kwasniewski (Poľsko), Thomas
Klestil (Rakúsko), Emil Constantinescu (Rumunsko), Michal Kováč (Slovensko), Milan Kučan
(Slovinsko), Oscar Luigi Scalfaro (Taliansko) a Leonid Kučma (Ukrajina). Názov hlavnej témy
summitu bol: Občianska spoločnosť – nádej zjednotenej Európy.
29. januára 1998 – Prvé skrutínium prvého kola prezidentských volieb v NR SR neurčilo
hlavu štátu pre nedostatok získaných hlasov jednotlivých kandidátov. Ústava SR
stanovila pre zvolenie prezidenta minimum 90 hlasov poslancov NR SR.
6. februára 1998 – Druhé skrutínium prvého kola prezidentských volieb opäť neurčilo
hlavu štátu.
11. februára 1998 – Poslanci NR SR zvolili Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu
SR.
27. februára 1998 – V Bratislave vedúci vládnych delegácií Slovenska a Maďarska
Peter Baco a János Nemcsók podpísali návrh textu Rámcovej dohody medzi vládami SR a
MR o zásadách realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v kauze Sústavy
vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros.
27. februára 1998 – Konala sa ďalšia výmena na ministerských postoch. Rezort ministra
hospodárstva prestal riadiť Karol Česnek a na tento post prezident Michal Kováč na návrh
vlády vymenoval Milana Cagalu. Z postu ministerstva práce odišla Oľga Keltošová a na
jej miesto prezident vymenoval Vojtecha Tkáča.
2. marca 1998 – Prezident M. Kováč sa stretol s kompletnou vládou a v krátkom príhovore
jej symbolickým spôsobom odovzdal vymedzenú časť kompetencií. Na nádvorí
Prezidentského paláca za účasti predsedu NR SR I. Gašparoviča sa uskutočnil oficiálny
rozlúčkový ceremoniál v súvislosti s ukončením jeho prezidentského mandátu.
3. marca 1998 – Vláda SR na zasadaní v Prezidentskom paláci poverila predsedu vlády SR
Vladimíra Mečiara výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Vláda SR a jej premiér
odvolávajúc sa na svoje nové právomoci zmenila rozhodnutie prezidenta SR Michala Kováča
z 20. februára 1998 o vyhlásení termínu, v ktorom sa vykoná referendum o priamej voľbe
prezidenta. Premiér Mečiar tiež vyhlásil prvé rozhodnutie o amnestii, vzťahujúce sa
aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča
mladšieho do cudziny a v súvislosti s prípravou a vykonaním minuloročného referenda.
5. – 6. marca 1998 – Na návšteve SR bol generálny tajomník NATO Javier Solana, ktorý
vtedajšiu vládu vyzval, aby spĺňala kritéria, ktoré jej umožnia vstup do NATO.
10. marca 1998 – Vláda SR schválila Rámcovú dohodu medzi Slovenskom a Maďarskom o
SVDGN. Dokument stanovil zásady realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v
Haagu.
11. marca 1998 – Ministerstvo zahraničných vecí SR odovzdalo maďarskému veľvyslancovi
v SR Jenö Borosovi vyhlásenie vlády SR s počudovaním, že sa maďarská vláda
rozhodla odložiť podpísanie Rámcovej dohody o SVDGN.
12. marca 1998 – V Bratislave zomrel popredný slovenský herec Jozef Kroner.
19. marca 1998 – Druhé skrutínium druhého kola prezidentských volieb neurčilo hlavu
štátu.
16. apríla 1998 – Prvé skrutínium tretieho kola prezidentských volieb neurčilo hlavu
štátu.
30. apríla 1998 – Druhé skrutínium tretieho kola prezidentských volieb neurčilo hlavu
štátu.
20. mája 1998 – Poslanci NR SR prijali kontroverznú a pre vtedajšiu vládnu koalíciu
účelovú novelu zákona o parlamentných voľbách.
29. máj 1998 – Prvé skrutínium štvrtého kola prezidentských volieb neurčilo hlavu
štátu. Voľba prezidenta v slovenskom parlamente sa z dôvodu jeho nezvoliteľnosti
zmenila na nedôstojnú frašku.
8. júna 1998 – Do skúšobnej prevádzky spustili atómovú elektráreň Mochovce.
18. júna 1998 – Počas návštevy SR komisár EÚ Hans van den Broek vyzval vládu, aby
urýchlila zaostávajúcu prípravu na členstvo v EÚ.
1. júla 1998 – NR SR prijala novelu zákona o komunálnych voľbách, ktorou sa napriek
pripomienkam opozície zaviedli aj národnostné kritériá.
4. júla 1998 – V Trnave sa konal ustanovujúci kongres SDK, na ktorom v nadväznosti na
novelizovaný zákon o voľbách do NR SR vytvorili zástupcovia piatich opozičných strán
– KDH, DÚ, DS, SDSS a SZS – samostatnú politickú stranu.
7. júla 1998 – Premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta SR druhé
rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou
a vykonaním referenda v roku 1997 a na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámeným
zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny.
9. júla 1998 – V piatom kole prezidentských volieb získal jediný kandidát Otto Tomeček,
ktorého navrhlo HZDS, v oboch skrutíniách 86 hlasov poslancov NR SR, takže k úspechu
mu chýbali štyri hlasy.
20. – 21. júla 1998 – Východné Slovensko postihli záplavy, ktoré si vyžiadali vyše
50 ľudských životov a spôsobili škody vo výške okolo 3,3 miliardy korún.
14. augusta 1998 – Najvyšší súd SR zamietol tendenčný návrh HZDS z 10. augusta na
zrušenie volebnej registrácie SDK ako samostatnej politickej strany a následne jej
registráciu ako koalície jej zakladajúcich politických strán.
18. augusta 1998 – Zastupujúci prezident Vladimír Mečiar vyhlásil referendum o
reprivatizácii strategických podnikov na deň konania septembrových parlamentných
volieb.
15. septembra 1998 – Majitelia spoločnosti Gamatex Štefan Ágh a Marián Kočner
prenikli za asistencie svojej bezpečnostnej služby do televízie Markíza a obsadili v
nej kancelárie generálneho riaditeľa. Svoj postup odôvodnili tým, že prevzali právomoci
vyplývajúce zo skutočnosti, že sa v auguste 1998 stali konateľmi spoločnosti Markíza
– Slovakia, s. r. o., a Slovenská televízna spoločnosť, s. r. o. TV Markíza, vysielajúca
z okrajovej mestskej časti Bratislavy – zo Záhorskej Bystrice, následne požiadala o
pomoc občanov. Tí potom, ďalšie dva dni (i noci) bránili predstaviteľom Gamatexu ovládnuť
televízne vysielanie, kritické k vtedajším pomerom v krajine. Celá kauza vznikla za
doteraz nie veľmi jasných okolností. TV Markíza vysielala priame vstupy z priebehu
udalostí. V niektorých slovenských mestách sa uskutočnili opozičné mítingy voči
praktikám vtedajšej vládnucej moci.
16. septembra 1998 – Peter Šťastný sa ako druhý Slovák v histórii po Stanovi
Mikitovi stal členom hokejovej siene slávy v Toronte.
25. – 26. septembra 1998 – V parlamentných voľbách sa do NR SR dostalo šesť politických
subjektov: HZDS (ziskom 27,00 % hlasov a 43 poslaneckých mandátov), SDK (26,33% a 42
mandátov), SDĽ (14,66% a 23 mandátov), SMK (9,12% a 15 mandátov), SNS (9,07 % a 14
mandátov) a SOP (8,01% a 13 mandátov). Tým opozičné strany – SDK, SDĽ, SMK a SOP – získali
možnosť vytvoriť vládu s ústavnou väčšinou v parlamente.
25. – 26. septembra 1998 – Uskutočnilo sa referendum o neprivatizácii strategických
podnikov, ktorého sa zúčastnilo len 44,25 percenta oprávnených voličov, a preto
referendum neplatilo.
8. októbra 1998 – Pre občanov SR zaviedla Veľká Británia vízovú povinnosť, a to
ako dôsledok početných žiadostí slovenských Rómov o azyl v tejto krajine. V tom čase
sa začala azylová turistika slovenských Rómov. Z týchto dôvodov nám následne
zaviedlo vízovú povinnosť Fínsko, Nórsko, Dánsko atď.
27. októbra 1998 – Slovenský premiér Vladimír Mečiar odvolal z funkcie riaditeľa SIS
Ivana Lexu.
28. októbra 1998 – V bratislavskom Primaciálnom paláci podpísali koaličnú dohodu
predstavitelia SDK, SDĽ, SMK, a SOP o zostavení novej vlády na čele s Mikulášom
Dzurindom.
29. októbra 1998 – NR SR začala ustanovujúcou schôdzou svoje druhé volebné obdobie.
Za predsedu NR SR bol zvolený Jozef Migaš. Nový predseda parlamentu zastupujúci
prezidenta SR dostal písomnú demisiu vlády SR vedenej Vladimírom Mečiarom.
27. novembra 1998 – Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda s ministrom zahraničných vecí
SR Eduardom Kukanom navštívil sídlo Severoatlantickej aliancie. Cieľom návštevy bolo
po voľbách obnoviť intenzívny individuálny dialóg na vysokej politickej úrovni.
2. decembra 1998 – NR SR na svojej schôdzi schválila Programové vyhlásenie vlády SR.
3. decembra 1998 – Avizovaná schôdza NR SR na voľbu prezidenta SR sa neuskutočnila,
nakoľko v stanovenom termíne nebol predložený žiadny kandidátsky návrh. Voľba
prezidenta bola vypísaná podľa Ústavy SR, poslanci ju nevyužili v dôsledku koaličnej
dohody o priamej voľbe prezidenta občanmi podľa pripravovanej novely Ústavy SR.
3. decembra 1998 – EP prijal rezolúciu ku kandidatúre SR na vstup do EÚ. EP odporučil
viedenskému summitu prehodnotiť situáciu v SR po septembrových parlamentných voľbách
a EK vypracovať novú správu o SR.
8. decembra 1998 – Premiér Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta SR sa pokúsil zrušiť
(ako sa neskôr preukázalo neúspešne) ustanovenia predchádzajúcich dvoch škandalóznych
amnestií premiéra Vladimíra Mečiara v zastúpení prezidenta SR vzťahujúce sa na
referendum v roku 1997 a na únos Michala Kováča mladšieho.
18. decembra 1998 – Za najúspešnejšiu športovkyňu roka vyhlásili plavkyňu Martinu
Moravcovú.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Albín Brunovský: Retrospektíva

Hlavné mesto SR Bratislava, Galéria mesta Bratislavy, Galéria Brunovský a ART friends si dovoľujú pozvať Vás a Vašich priateľov na vernisáž výstavy ALBÍN BRUNOVSKÝ: Retrospektíva
a uvedenie monografie Albín Brunovský: Kompletné grafické dielo 1960 – 1997 v piatok 10. decembra 2004 o 16h v Pálffyho paláci GMB na Panskej 19 v Bratislave

V Pezinku dnes otvoria výstavu keramiky

BRATISLAVA 13. februára (SITA) – Výstavu Z ateliéru keramiky VŠVU dnes otvoria v priestoroch Malokarpatského múzea v Pezinku. Komorná výstava je výberom prác študentov a absolventov ateliéru keramiky Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorý vedie od roku 1997 Ivica Vidrová.