Vzácne artefakty z Kláštoriska ochráni lapidárium

Obrázok k článku

Archeologický park Kláštorisko v Slovenskej Ľupči je popri hrade najhodnotnejšou pamiatkou obce. Od najbližšej letnej sezóny bude Kláštorisko ešte atraktívnejšie. Z objektu starej šopy, z ktorej sa do dnešných dní zachovali iba dva múry, vznikne miesto pre prezentáciu najhodnotnejších architektonických nálezov. Ako informovala Ivona Dobišová z obecného úradu v Slovenskej Ľupči, úpravou objektu sa otvorí šanca vystaviť najvzácnejšie nálezy.

 

Archeológ a správca Kláštoriska Peter Mosný hovorí, že v lapidáriu umiestnia architektonické artefakty, ktoré nesú najvýraznejšie stopy pôvodnej výzdoby kláštora. Tie boli doteraz vzhľadom na ich citlivosť na poveternostné podmienky uložené v ochranných drevených debnách. Po dokončení lapidária ich však bude môcť obdivovať aj verejnosť a zároveň budú takýmto spôsobom dostatočne chránené napríklad pred dažďom či priamym slnkom.  

 

Na vytvorenie lapidária vyčlenila obec peniaze, súčasne sa však uchádzajú o príspevok zo samosprávneho kraja.

 

Kláštorisko je národná kultúrna  pamiatka, o ktorú sa stará obec. Vybudovaním lapidária by tak mohlo získať nový impulz pre svoju prezentáciu a ochranu vzácnych nálezov. Peter Mosný doplnil, že projekt pripravili tak, aby spĺňal požiadavky ochrany nálezov a zároveň sa stal nerušivou súčasťou archeologického parku.

 

Pozostatky kláštora  z 13. storočia ležia na známej stredovekej ceste Via Magna. Rozsiahly kláštorný komplex bol kultúrnym, duchovným, ale aj komunikačným centrom v tejto oblasti. Podľa výsledkov doterajších vykopávok išlo o rozsiahly komplex kláštorných budov, ktorých najstaršia časť – kostol sa datuje do prvej polovice 13. storočia.

 

V tomto období kláštor využívala rehoľa františkánov, keďže v najstaršej dochovanej listine z roku 1263 sa spomína gvardian tohto kláštora. Začiatok 14. storočia sa spája s osobou magistra Donča – zvolenského župana. Na prelome 14. a 15. storočia kláštor poznačil požiar. V prvej polovici 15. storočia ho prestavujú a rozširujú. 

 

Doterajší archeologický výskum  potvrdil skladbu architektúry kláštorného areálu a lokalizoval objekty rajského dvora, kostola a veže. Čiastočne odkrytá plocha „rajského dvora“ a južná a západná chodba ambitu prezentujú zachované kamenné murivo v južnej časti chodby s prvkami klenby. Výskum kostola odhalil niekoľko etáp stavebných úprav a potvrdil, že ide o najstaršiu stavbu v areáli. Kostol bol využívaný už v prvej polovici 13. storočia, dokladom je zachovaná architektúra kamenného portálu severného vstupu do kostola.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Kostol ako urbanistický fenomén slovenského vidieka

Ivan Gojdič “… nežne krášli každý rozjasaný štít do výšok volajúcich chmúrnych turní, čo ticho strážia naše rodné valaly, umlčia všetok ľudský nárek vzpurný, i dávne hriechy, ktoré k nebu volali.”
Michal Chuda
Šťastím môžeme nazvať skutočnosť, že na Slovensku ešte máme toľko sídiel – dedín či osád s historickými, novšími alebo úplne novými kostolmi vsadenými do zástavby, ktorá ešte stále nesie nemalé urbanistické kvalitatívne znaky (napriek ich rýchlemu úbytku), a že na rozhraní tisícročí – v roku Veľkého jubilea môžeme konštatovať: je tu čo poznávať, je tu čo chrániť pre ďalšie storočia, ktoré budú tejto krajine dopriate.