Vzácna Apponyiovská knižnica po rokoch znova ožije

Ilustračné foto

Jedinečná Apponyiovská knižnica v kaštieli v Oponiciach po rokoch znova ožije. Pre verejnosť ju otvoria 30. septembra spolu s kaštieľom, ktorý prešiel kompletnou rekonštrukciou. Knižnica mala v čase svojej najväčšej slávy 30 000 zväzkov a bola známa od Londýna až po Petrohrad. Dnes má 9 000 titulov a 12 000 zväzkov, ktoré sú napísané v desiatich jazykoch. Medzi najvzácnejšie patria tlače zo 16. storočia, napríklad dielo Sokrata zo švajčiarskeho Bazileja z roku 1508. Možno tu nájsť aj súkromnú korešpondenciu francúzskych kráľov, kardinálov Richelieu a Mazarina, históriu talianskeho kontroverzného rodu Borgiovcov v originálnych talianskych tlačiach alebo históriu Jany z Arku. „Máme tu všetky Dumasove romány, Goetheho, Schillera, Kanta, Fichteho, čo nám Nemci trocha závidia a čudujú sa, ako je možné, že na takom malom Slovensku máme takto zachované nemecké tlače,“ povedal kustód knižnice Peter Králik. Podľa neho je to tým, že bývalí majitelia kaštieľa Apponyiovci boli špičkoví diplomati, ktorí síce prežili svoje detstvo a starobu v Oponiciach, ale svoj aktívny život strávili v európskych krajinách. V kaštieli často znela nemčina, francúzština, angličtina a chodila sem vyberaná európska smotánka.

Apponiovská knižnica v Oponiciach je majetkom Slovenskej národnej knižnice. Obnovuje ju spoločnosť I&P Slovakia, ktorá kúpila schátraný renesančný kaštieľ v roku 2007 od Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a postupne ho rekonštruuje na štvorhviezdičkový hotel. Celková investícia predstavuje 10 miliónov eur, z toho približne 30 percent získala firma z eurofondov. Knižnicu založil vo Viedni v roku 1744 gróf Anton Juraj Apponyi z Oponíc, ktorý bol vysokým hodnostárom na viedenskom dvore. Po jeho smrti sa mala celá knižnica rozpredať, nebyť jedného z jeho synov – grófa Antona Apponyiho, ktorý sa rozhodol presťahovať ju z Viedne do Bratislavy. V Bratislave potom fungovala 19 rokov ako verejná knižnica. Anton Apponyi dal v Bratislave postaviť aj známy Apponyiho palác. Keďže mesto odmietalo platiť za údržbu knižnice, rozhodol sa ju presťahovať po druhý raz do Oponíc. Pristavil severné krídlo kaštieľa a v roku 1846 doň preniesli všetky knihy.

O polovicu kníh prišla knižnica počas troch aukcií – vo Viedni v roku 1818, v Londýne 1892 a v Prahe v roku 1939. Veľmi ťažké časy ju postihli počas komunizmu. „Bola zamknutá, cez rozbité okná lietalo dovnútra vtáctvo, špinilo na knihy a dobový nábytok. Knižnicu v dezolátnom stave v roku 1976 odtiaľto odviezli do depozitu Matice slovenskej, ktorej majetok neskôr prevzala Slovenská národná knižnica,“ povedal Králik. Knižnica bude od 30. septembra otvorená pre verejnosť, budú tu bývať organizované 45-minútové prehliadky s výkladom. Najmä v zimných mesiacoch a vo vyhradených časoch poskytne knižnica priestor na bádanie odborníkom a študentom.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Odpovede

  1. Myslim, ze to je sprava, kt.

    Myslim, ze to je sprava, kt. potesi kazdeho kulturneho cloveka na svk. Vzacna knizniva a zrekonstruovana historia.

Comments are closed.