Výpravy do starovekého Egypta v Starej radnici v Bratislave

Obrázok k článku

Na výpravy do starovekého Egypta sa možno vydať i v Bratislave. Umožní to v poradí šiesty ročník cyklu egyptologických prednášok, ktoré pre verejnosť pripravila Nadácia Aigyptos v spolupráci s Múzeom mesta Bratislavy, Ústavom orientalistiky Slovenskej akadémie vied a pod záštitou veľvyslanectva Egyptskej arabskej republiky na Slovensku. Cyklus otvorí v piatok 20. januára prednáška Jozefa Hudeca z Nadácie Aigyptos. Hudec predstaví peripetie, ale aj úspechy uplynulej sezóny archeologického výskumu spoločnej poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí v Egypte. Ako ďalej agentúru SITA informovala Renata Rábeková z Nadácie Aigyptos, tohtoročné výpravy do starovekého Egypta sa už tradične zamerajú na zaujímavosti z dejín, kultúry a života starovekých Egypťanov. Všetkých dvanásť prednášok sa bude konať v Múzeu mesta Bratislavy, konkrétne vo Faustovej sieni Starej radnice vo vybrané piatky od 20. januára do 30. júna.

“Renomovaní slovenskí a českí egyptológovia a archeológovia, pôsobiaci okrem Slovenska a Čiech aj v Rakúsku a ďalších krajinách pripravili na prvý polrok pre priaznivcov staroegyptskej histórie viacero zaujímavých tém,” avizovala Nadácia Aigyptos v tlačovej správe. V ďalších napríklad egyptológ Jaromír Krejčí oboznámi s obdobím “slnečných kráľov” 5. dynastie cez pohľad na vývoj abúsírskej kráľovskej nekropoly. Špecialistka na slnečný kult v období Starej ríše Marie Hlouchová predstaví prepracovanú symboliku a vývoj staroegyptských rakiev počas celého obdobia staroegyptskej histórie. Kto postavil egyptské pyramídy a čo všetko bolo za ich budovaním, sa návštevníci dozvedia v prednáške Martina Odlera z Českého egyptologického ústavu. Majstrovstvo výtvarného umenia staroegyptských remeselníkov priblíži Ľubica Hudáková pôsobiaca v Egyptologickom inštitúte vo Viedni. Aké boli kontakty medzi starovekým Egyptom a Levantou, ale aj akú úlohu zohralo núbijské zlato v politike starého Egypta, objasní Lucia Hulková, ktorá patrí medzi spolupracovníkov viedenského Inštitútu orientálnej a európskej archeológie Rakúskej akadémie vied. Kráľovné 18. dynastie, medzi nimi aj známu Nefertiti, ich vysoký politický status a prominentnú náboženskú úlohu v staroegyptskej spoločnosti predstaví egyptologička Paulína Šútorová. Čo majú spoločné skladatelia Verdi, Mozart či Rossini so starovekým Egyptom? Tieto dva svety zaujímavo prepojí archeologička Veronika Dubcová. Archeologička Miroslava Šurinová porozpráva o živote vojakov rímskej armády v starovekom Egypte, jej poslaní a vplyve, ale aj o stavbách, ktoré v ňom Rimania vybudovali počas siedmich storočí. Stret dvoch rozdielnych kultúr – egyptskej a antickej a to ako sa navzájom ovplyvňovali, objasní prostredníctvom terakotových nálezov Květa Smoláriková z Českého egyptologického ústavu. Pivo, víno, chlieb ako súčasti pohrebnej výbavy starovekých Egypťanov a ich zvyky a rituály súvisiace s pohrebom v období Starej ríše priblíži egyptologička Katarína Arias. Aký kalendár zaviedli starovekí Egypťania a ako prakticky dokázali využiť výsledky astronomických pozorovaní, sa návštevníci dozvedia od riaditeľa Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied Dušana Magdolena v záverečnej prednáške celého cyklu 30. júna, informovala ďalej Nadácia Aigyptos.

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

O meštianstve v stredoveku a novoveku na Hrade

BRATISLAVA 10. októbra (SITA) – Meštianska kultúra v stredoveku a novoveku bude témou vedeckého seminára Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a Historického múzea Slovenského národného múzea (SNM) v Hudobnej sále Bratislavského hradu v utorok od 09:00 do 13:00. Podujatie je súčasťou cyklu prednášok História na Hrade. Návštevníci sa dozvedia o vzniku miest a meštianstva ako osobitnej spoločenskej vrstvy, o kriminalite v mestách Pentapolitany v 16. storočí, o prešporských patricijoch a ich heraldických znakoch, o každodennosti malokarpatských miest v 17. storočí, či o žobrákoch v Bratislave v 18. storočí. Jednotlivé prednášky doplní obrazová príloha. Vstup na akciu je voľný.

Vedcom sa podarilo vyskúmať, kedy žili faraóni

Vedcom sa po prvý raz podarilo presnejšie datovať dynastie starovekého Egypta. Vyplynulo to z výskumu zvyškov rastlín rádiokarbónovou metódou, ktorá dokáže určiť vek organického materiálu. Medzinárodná skupina vedená profesorom Christopherom Ramseym z Oxfordu skúmala košíky, textílie, zvyšky rastlín a ovocia, ktoré získali z múzeí v Spojených štátoch amerických a Európe. “Po prvý raz sa rádiokarbónové datovanie stalo dostatočne presným na to, aby nám ukázalo presné údaje z histórie starovekého Egypta,” uviedol Ramsey.