Vincent Hložník – Obrazy 1941-1949

Už Hložníkova prvá samostatná výstava v roku 1942 v Dome umenia na Dostojevského rade v Bratislave bola nielen razantným ohlásením nevšedného talentu, ale aj predznamenaním tvorivého programu novej nastupujúcej generácie slovenského výtvarného umenia. Na pomerne pokojnú slovenskú výtvarnú scénu s idealizáciou slovenskej dediny priniesol výrazne dramatickejšiu atmosféru okupovanej Prahy.Už v roku 1941 sa objavilo jeho meno v zborníku nadrealistov vydanom pod názvom Vo dne v noci a začal byť priraďovaný k Avantgarde 38, ktorej členovia rozvíjali na Slovensku moderný umelecký výraz. V jeho ranej tvorbe sa často objavuje motív prepájania reálneho a nadreálneho, ako odraz atmosféry doby. V jeho dielach sa ozýva nielen výrazný protipól patetizácie a idealizácie, ale aj iné chápanie sociálne orientovanej tvorby, ktorú tak výrazne vymedzil Koloman Sokol a ktorou bolo v týchto rokoch výrazne poznamenané výtvarné umenie v mnohých európskych krajinách.

Objavuje odlišné výtvarné postupy ako staršia generácia umelcov absolvujúcich v Prahe (Cyprián Majerník, Ján Mudroch, Peter Matejka, Ján Želibský, Jozaf Kostka). Rovnako je však osobitý v rámci svojej „Generácie druhej svetovej vojny“, teda umelcov, ktorí študovali a absolvovali v rokoch plných násilia – Orest Dubay, Ladislav Guderna, Viliam Chmel, Ferdinand Hložník, Bedrich Hoffstädter, Ján Novák, Ervín Semian, Jozef Šturdík a Ernest Zmeták. Hložníka sa bytostne dotýkali drámy národov i jednotlivcov druhej svetovej vojny, zasadzoval ich však do širších súvislostí. Hložník vo svojich obrazoch utečencov vytvára náročné viacfigurálne kompozície s výrazným emotívnym nábojom. Jednotlivec je súčasťou masy. Každá postava má síce individuálne črty, avšak ani v jednom diele nenájdeme jedinú figúru, ktorá by sa vymykala zo zobrazovanej tiesnivej atmosféry. Rovnako sa tu nenachádza ani vodca, ktorý by dokázal vyhnancov usmerniť.

Od roku 1943 nachádzame v Hložníkovom diele aj náväznosť na tvorbu Pabla Picassa. Inšpirácie kubizmom, predovšetkým v tvorbe rokov 1943-1944, okolo roku 1945 aj návrat k ranému, predovšetkým modrému obdobiu Picassovej tvorby. Viaceré zátišia z rokov 1947 až 1949 sa rovnako inšpirujú kubizujúcim tvaroslovím.

Od roku 1948 sa v jeho tvorbe objavuje množstvo racionálnejšie poňatých diel. Zložité budovanie priestoru nahrádza plošnosťou s jasnými líniami oddeľujúcimi jednotlivé časti obrazovej plochy. Jeho civilistické obrazy z tohto obdobia sa viažu k motívom krajín, mestskej periférie, zátiší, kaviarní.

Rok 1949 je v Hložníkovej tvorbe prelomovým. Doznievajú tu ešte veľké témy predchádzajúceho obdobia, do popredia záujmu sa na čas dostáva plošnosť tvaru, ako aj mnohé nové témy.

Bohatá tvorba Vincenta Hložníka je doposiaľ z veľkej miery nepreskúmaná a len čaká na svoje spracovanie. Výstava sa sústreďuje na obdobie z rokov 1941-1949, ktoré je osobitou kapitolou umelcovej tvorby a mimoriadne kvalitne je zastúpené v zbierkach viacerých slovenských galérií, ako aj zberateľov výtvarného umenia. Predstaví vyše osemdesiat umelcových diel, z ktorých mnohé môžeme považovať za vrcholné autorove a verejnosti dodnes neznáme diela.

Bude sprístupnená v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy na Panskej 19
od 6. mája 2004
Kurátor: PhDr. Ivan Jančár
Manager výstavy: Ing. Jan Kukal
Výstava sa koná pri príležitosti osláv vstupu Slovenska do Európskej únie, pod záštitou ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduarda Kukana a potrvá do 4.6.2004
Otvorené denne okrem pondelka: 11.00-18.00h

PhDr. Ivan Jančár

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…