Anna Gregorová, 2. 9. 2003
Vígľašský zámok, ktorý svojím riešením patrí medzi ojedinelé hradné architektúry druhej polovice 14. storočia, počas druhej svetovej vojny poškodili a roku 1945 vyhorel. Od roku 1990 patrí do majetku obce Vígľaš. Prevzala ho od štátu po tom, čo od druhej svetovej vojny štát nevložil do jeho údržby a obnovy ani korunu. Zámok bol schopný užívania do roku 1945. Prechodom frontu vyhorela strecha, popolom ľahol aj archív a zhorela dokumentácia. Objekt odvtedy chátra, koruny múrov sa rozpadávajú, vypadávajú kamene zo stien, ba padajú i celé steny. Devastácia pokračuje.Štyria cúvli
Obec sa pustila do rekonštrukcie zámku v roku 1993. Starosta Pavel Výboh hovorí, že tak urobila „s nádejou, že obec získa nejaké mimorozpočtové zdroje. Prvú opravu sme urobili na východnej a severnej strane oporných múrov. Stabilizovali sa tak, aby vypadávajúce kamene neohrozovali dopravu. Zo štátnych fondov sme v roku 1993 dostali 5,6 milióna korún, obec doložila 700-tisíc".
Na ponuku obce, že je ochotná predať objekt za korunu investorovi, ak bude schopný do 5 rokov investovať pätinu odhadovaných nákladov na rekonštrukciu, teda asi 100 miliónov Sk, sa zatiaľ neprihlásil nikto. Ozvali sa síce štyri právne subjekty, ale po prehliadke objektov cúvli.
„Ešte pred revolúciou vznikla dokumentárna štúdia o možnom využití objektu. Predpokladala celkové využitie zámku s tým, že na obnove sa mali podieľať Podpolianske závody ťažkého strojárstva spolu so štátom a Vysokou školou lesníckou a drevárskou vo Zvolene. Malo tu byť doškoľovacie stredisko so službami a s výstavnými priestormi, ako aj múzeum ťažkého strojárstva. Transformáciou spoločnosti tento zámer padol," hovorí starosta Výboh.

Na vlastníkovi nezáleží
Pôvodný zámer je dobrý aj dnes a obec je v záujme záchrany prístupná na každú dohodu. Po istých úpravách by sa dal využiť predovšetkým na turistiku. V pôvodnom zámere bolo zahrnutých 78 ubytovaní v apartmánoch so stravovaním, ako aj veľké doškoľovacie priestory. „Nezáleží na tom, kto bude jeho vlastníkom, ide nám o to, aby sa zámok zachránil a užíval. Okrem toho si uvedomujeme aj ďalšie nadväznosti, napríklad možnosti zamestnania. Navyše, keďže v tomto okolí (Zvolen, Detva) sú problémy s ubytovaním, takýto objekt vhodný aj na doškoľovacie účely by tu bol vítaný," dodáva starosta.

Fondy pre bohatých
Pred vstupom do Európskej únie je vhodný čas aj pre zahraničných záujemcov a investorov, pretože u nás je lacnejšia aj pracovná sila. Je to teda príležitosť. Ale pre koho je naozaj? Podľa starostu obce Vígľaš Pavla Výboha „fondy EÚ sú len pre tých, čo niečo majú, pre chudobných nie. Aj keď zaplatia 100-percentné úhrady, treba projekt k žiadosti, stavebný projekt, pričom návratnosť nie je istá. Obec musí mať v rozpočte rezervu a určiť si priority. Keďže sa chystajú onedlho aj povstupové infraštruktúrne európske fondy, z ktorých by sme tiež čosi chceli dostať, pripravujeme sa na ne, hľadáme preto ďalšie zdroje z rozpočtu obce na projekčnú prípravu."
V poslednom čase sa stále viac dostáva do popredia cykloturistika. Jedna z ciest vedie aj okolo Vígľašského zámku. Starosta sa obáva, že pri momentálnom stave tu môže ľahko dôjsť k úrazu. Snaží sa preto aspoň vytvoriť dostatočné podmienky pre bezpečnosť cykloturistov, návštevníkov zámku i náhodných okoloidúcich. Aj priamo na nádvorí zámku sa uskutočňujú rôzne kultúrne podujatia: festival populárnej hudby Slnohrad či Zvolenská sedmička – doškoľovanie amatérskych výtvarníkov.

Zdroj: http://www.hnonline.sk/index.php?p=k00000_detail&article[id]=21467815