Vedec tvrdí, že objavil hrob Nefertiti

Obrázok k článku

Britský vedec Nicholas Reeves tvrdí, že objavil hrob kráľovnej Neferneferuaten Nefertiti, známej iba ako Nefertiti. Egyptológ pôsobiaci na Univerzite v Arizone publikoval správu, v ktorej napísal, že miesto posledného odpočinku manželky faraóna Achnatona sa nachádza v miestnosti za stenou hrobky jej údajného syna Tutanchamóna. Tú v roku 1922 objavil Howard Carter.

 

Reeves analyzoval skeny stien Tutanchamónovej hrobky v Údolí kráľov pri egyptskom Luxore. Ako napísal, vďaka radaru objavil pod omietkou stopy po zamurovaných otvoroch. Tie podľa neho vedú do ďalších miestností, pričom jedna je sklad a druhá, severná, je pohrebná miestnosť slávnej Nefertiti, ktorá zomrela približne v roku 1330 pred naším letopočtom. Vedec sa pritom opiera o skutočnosť, že miestnosť sa nachádza napravo od vstupnej šachty, čo bolo pri hroboch egyptských kráľovien typické.

 

Podľa Reevesa teda Tutanchamónov hrob vznikol dodatočne rozšírením vstupu do Nefertitinej hrobky. Reeves týmto tvrdením ponúka odpoveď na otázku, prečo je miestnosť, v ktorej faraóna pochovali, rovnako veľká ako predsieň, čo nezodpovedá jeho postaveniu. Vedec predpokladá, že kráľovský dvor sa po náhlej smrti vládcu zmietal v kríze, a preto ho pochovali v existujúcom hrobe. No kým jeho hrobku neskôr vyplienili, hrobka Nefertiti ostala nedotknutá tri tisícročia.

 

“Každý kúsok dôkazu nie je sám osebe presvedčivý, no ak ich spojíte, ťažko sa mojim záverom vyhnete,” vyjadril sa Reeves pre The Economist. “Ak sa mýlim, tak sa mýlim. No ak mám pravdu, toto je potenciálne najväčší archeologický objav, aký sa kedy podaril,” doplnil. “Bola by som veľmi prekvapená, ak by táto hrobka vznikla ako hrob Nefertiti, keďže podľa mňa je pravdepodobnejšie, že zomrela počas vlády svojho manžela a tak ju pochovali v Amarne, meste postavenom na príkaz Achnatona v strednom Egypte,” povedala pre The Times Joyce Tyldesley z Univerzity v Manchestri.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesancia v SNG

Slovenská národná galéria prezentuje v rámci cyklu Dejiny slovenského výtvarného umenia – po Baroku, 20. storočí a Gotike – Renesanciu. Predmetom výstavy sú diela, ktoré boli vytvorené na našom území, či objednané pre domáce prostredie v zahraničí v rozmedzí od konca 15. storočia do poslednej tretiny 17. storočia.

Európsky dohovor o krajine

Európsky dohovor o krajine prijatý na stretnutí Rady ministrov ?lenských krajín Rady Európy 20. októbra 2000 vo Florencii po absolvovaní ratifika?ného procesu ú?inný pre Slovenskú republiky d?om 9. augusta 2005

K Stachovým diptychom

Nielen interpretatívne revízie humanitných a prírodných vied, ale aj proces aktuálnej redefinície kultúry a umenia nachádzajú svoj kontext, svoje horizonty, prostriedky a vzorce v polemike kritickej moderny s postmodernou.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!