V Liptovskom Jáne obnovia jeden zo 17 kaštieľov

Obrázok k článku

V Liptovskom Jáne komplexne obnovia kaštieľ zo 17. storočia za peniaze z eurofondov. Bude slúžiť ako múzeum, informačné centrum či kultúrny stánok, konštatoval pre agentúru SITA starosta obce Juraj Filo. „Kaštieľ s popisným číslom 132 sa pôvodne volal Eugen Szentiványi, miestni ho nazývali Klimovský. Vznikne v ňom multifunkčná sála, ktorá bude slúžiť na kultúrne a spoločenské podujatia. Doposiaľ sme na ne v obci nemali vhodné priestory. Do kaštieľa sa po obnove presťahuje informačné centrum, obnovíme v ňom múzeum, umiestnime tam knižnicu a klubové priestory,“ vymenoval.

Projekt rieši aj obnovu priľahlej záhrady. „Vznikne v nej amfiteáter pre 300 ľudí a park oddychu. Pri samotnom kaštieli zbúrame prístavby, ktoré vznikli za socializmu. Vymeníme okná, nainštalujeme vykurovanie, vodovod a elektrinu, obnovíme klenbové pivnice, omietky, aby sme zachovali pôvodný ráz stavby. Vybavený bude novým nábytkom," dodal Filo.

Náklady na projekt sú podľa zmluvy 931-tisíc eur, z eurofondov pôjde 884-tisíc a zvyšok z obecnej pokladnice. „Ide o maximálne hodnoty, po verejnom obstarávaní budú sumy nižšie. Rekonštrukciu by sme chceli začať v lete. Práce by mali trvať do roku 2012,“ špecifikoval Filo.

„Prínosom rekonštrukcie je záchrana kultúrnej pamiatky a obnoví sa ďalší kaštieľ v obci, v ktorej sa ich nachádza 17 a okrem toho šesť kúrií. Slúžiť bude obyvateľom a návštevníkom obce celoročne,“ poznamenal. Kaštieľ je v jadre renesančná stavba, v 19. storočí dostal klasicistickú fasádu. V minulom storočí v ňom bolo Jánske múzeum a slúžil aj ako kultúrny dom.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.

Thurzovský kaštieľ v Bytči

Norma Urbanová – Ľubica Veľasová
Jedno z najvýznamnejších renesančných feudálnych sídiel šľachty, kaštieľ v Bytči, nebol napriek svojmu nespornému architektonickému a historickému významu doposiaľ komplexne skúmaný. Ani výskum kolektívu pracovníkov Pamiatkového ústavu v Bratislave v roku 1999, ktorý bol determinovaný plnou prevádzkou v ňom sídliaceho Štátneho oblastného archívu, nemôžeme chápať ako uzavretý. Priniesol však niektoré nové poznatky o architektonickom vývoji tohto objektu, ktoré môžu zásadným spôsobom prispieť k uchovaniu jeho najväčších hodnôt.

Obnova výplňových prvku historických staveb

Miloš Solař

Dveře, vrata, dveřnice, okenní rámy, okenice, výkladce a další výplně okenních a dveřních otvorů jsou významnou součástí architektonického dědictví. Zároveň však patří k součástem nejvíce ohroženým a zatím nedoceněným. Dlouhou dobu byly předmětem zájmu pouze prvky, které měly umělecko řemeslný charakter. To spolu se skutečností, že výplně otvorů jsou obvykle zhotoveny z méně trvanlivých materiálů než stavby samy a jsou na ně kladeny vysoké uživatelské nároky, vedlo masivním výměnám historických prvků za nové.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!