Trenčín: Namiesto rotundy vidia návštevníci chátrajúce dosky

10. júla 2001
Na Trenčianskom hrade objavili zvyšky rotundy, ktorú pravdepodobne postavili prví nasledovníci Cyrila a Metoda. Objav je staršieho dáta, ale stavba je doteraz prikrytá drevenými doskami, ktoré sa už pomaly začínajú rozpadávať. „Je to slovenský unikát, ale ťažko o jeho hodnote rozprávať návštevníkom, ktorí z neho nič nevidia na vlastné oči,“ hovorí Katarína Babičová, riaditeľka Trenčianskeho múzea.
„Trenčiansky hrad je tretím-štvrtým najnavštevovanejším na Slovensku, viac ako tretinu návštevníkov tvoria cudzinci, a tých pramálo zaujíma, či máme finančné problémy, alebo nie. Pre nich je to jednoducho zlá vizitka tohto štátu, ktorý sa nedokáže postarať o svoje historické drahocennosti.“ Už tri roky hrad nedostal ani korunu na rekonštrukciu objektov. Z vlastných prostriedkov múzeum financuje len najnutnejšiu údržbu, aby bol hrad na pohľad čistý a nezarástol trávou. Kultúrna a historická pamiatka však potrebuje viac.

Rotunda na hornom nádvorí je najstaršou murovanou stavbou na Trenčianskom hrade a v celom regióne. Stála len niekoľko metrov od Matúšovej veže, ktorá vznikla v 11. storočí, no rotunda je podstatne staršia. Architektonickou koncepciou sa zhoduje s pôdorysným riešením veľkomoravského kostola v Mikulčiciach a je teda veľmi pravdepodobné, že pochádza takisto z obdobia Veľkej Moravy. V tom prípade zohrala významnú úlohu v christianizácii tunajšieho obyvateľstva. Ako prví prijímali kresťanstvo príslušníci vládnucej vrstvy, preto odborníci predpokladajú, že vznikla ako privátny kniežací kostolík pánov hradu, nadväzujúci na tradíciu staršieho slovanského hradiska. K tejto rotunde sa viažu aj dobové správy o tom, že napriek cirkevnému zákazu Matúšovi Čákovi slúžil na hrade bohoslužby benediktínsky opát z neďalekej Skalky.

Trenčiansky hrad je ako jeden z mála otvorený nepretržite po celý rok, sedem dní v týždni. Najviac návštevníkov vždy privíta cez letnú sezónu. Ale ani v tomto roku nikto z nich neuvidí vzácnu rotundu, iba hŕbu nevzhľadných, chátrajúcich dosák.

Milan Kráľ

Zdroj: Denník Pravda č. 157/01, 10. 07. 2001

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.